Starmoon komentáře u knih

Vraj to je román. Podľa mňa skôr niečo medzi esejou, životopisom a popularizačnou knižkou o histórii.

Vraj o meruôsmych rokoch. Podľa mňa skôr o Franciscim.

Veľmi sa mi páčil Mináčov jazyk, štýl, úvahy, možno až prísne videná slovenská malosť v rôznych významoch tohto slova. Práve v onej malosti sa však o to viac vynímajú veľké mená a ich veľké sny, ciele, činy. Nie, táto kniha určite nie je oslavnou a pochvalnou, nie je to žiadne hejslováctvo. Podľa mňa takto nejako vyzerá zdravý pohľad na vlastné dejiny. Škoda, že dnes už je táto kniha de facto zabudnutá a neznáma podobne ako jej autor, aspoň teda pre moju generáciu. Určite z nej nebolo cítiť pachuť socialistického myslenia, ako som sa trochu obávala.

1 19.01.2024

"Musím si zapamätať axiómu, ktorá platí u Boha: Dôveruj mi úplne a dám ti, čo potrebuješ. Naopak, ja sa riadim vetou: Daj mi, Bože, a ja ti budem veriť "

Kniha denných zamyslení, ktorú som dostala darom; a keďže darovanému koňovi sa na zuby nepozerá, nejako som sa ňou v roku 2023 prelúskala napriek tomu, že na podobných koňoch nejazdím rada, a na konci roka som si vydýchla, že ho môžem s čistým svedomím ustajniť v knižnici :-). Nevravím, že sa tu nenašli aj pekné či podnetné myšlienky, väčšinou to však boli prvoplánové zamyslenia nad evanjeliom dňa, ktoré mi z hlavy vyšumeli skôr, než sa poriadne začal deň. Nevravím, že je to nutne chyba knihy, skrátka ma oslovuje trošku menej konvenčný typ duchovnej literatúry.

Ale aj tak si dovolím pripojiť aspoň pár z myšlienok, ktoré som si
podčiarkla:

"Koľkokrát Ježiš kráčal v mojom živote a ja som bol nevšímavý iba preto, že nespĺňal moje predstavy a nemal takú podobu, ktorú som si vysníval."

"Ježiš chce aj dnes cezo mňa urobiť veľa dobra, rozšíriť svoju lásku, porozumenie, pokoj, uzdravenie."

"Ježiš túži aj mne ponúknuť oddych, chce, aby som zažil niečo príjemné, povzbudivé. Teší sa, keď pri ňom zažijem pokoj, občerstvenie na tele aj na duši."

19.01.2024

"Zvláštne, očakávame od detí, že príjmu náš pohľad na svet, a hoci sme často ako rodičia zlyhali, považujeme ho za najlepší a najzdravší. Prečo vlastne? Vychovali nás vari stopercentne správne, alebo sme si tú rovnováhu časom našli sami? A nájdu si ju aj oni?"

Ešte nie je ani polovica januára a ja mám už prečítaný zrejme najsilnejší triler svojho čitateľského roka 2024. Výborné napísaný, výborne vyskladaný, s výborným rozuzlením. Všetko sedí, všetko do seba krásne zapadá, všetko so všetkým súvisí. Postavy uveriteľné, ľudské, opísané tak, že každú jednu chápete. Naozaj neviem, ako túto knihu opísať tak, aby ste po nej chceli siahnuť; ale skúste to, stojí za to. Nie je to obyčajné mrazivé čítanie pred spaním, podľa mňa je v nej omnoho viac. Keď ju porovnám napríklad s vychvaľovaným a všade možne odporúčaným románom Tam, kde číha vlk, Dobre sa drž bolo o dosť lepšie, prepracovanejšie a podľa mňa aj psychologický profil svojich postáv zvládol autor na výbornú, akurát jeho dielo u nás vyšlo pod nálepkou triler a nie psychologický román, a vo vydavateľstve, ktoré intelektuálov skôr odrádza, zatiaľ čo Artforum automaticky evokuje vyššiu literatúru. Mne z toho vyplýva, že niekedy podružné veci (vydavateľ, žánrové radenie, autor a jeho povesť...) môžu značne nadhodnotiť alebo naopak podceniť nejaké dielo; a konkrétne v prípade tohto by bola škoda nevšimnúť si ho a nevšimnúť si v ňom niečo viac.

2 11.01.2024

Preferujem skôr knižný relax v štýle "kto je vrah" než "on a ona sa o 200 strán stanú oni", v čase vianočnom som však mala chuť na "feel goodku" a vravela som si, že Klassenová možno k základnému vzorcu pridá aj niečo navyše. Nepridala, je to celé sladšie ako plech vanilkových rožkov a prvoplánovejšie než televízny program na Štedrý deň. No veď posúďte. On je spočiatku sebecký a lakomý ako Scrooge, akurát v mladej, sexi a vtipnej verzii. Namiesto troch duchov mu v čase Vianoc vstúpi do života Ona, ktorá je, samozrejme, veľmi krásna, milá, dobrá. Autorka sa ďalej veľmi nebabre s nejakou psychologizáciou, On už len pod vplyvom Jej čara objavuje v sebe aj okolo seba dobro a z hňupa, ktorého by normálna žena nakopala niekam, sa v priebehu sviatkov stáva ideálnym človekom i mužom. A ako to bolo ďalej, na to naozaj netreba ani spoiler. Čiže tak. Objektívne by si kniha určite zaslúžila menej hviezdičiek aj menej (mojej) pozornosti, že mi však spestrila čas medzi vianočným varením, upratovaním, dojčením a zrážaním
detských teplôt, odpúšťam jej, že je typickým produktom červenej knižnice so všetkým, čo k tomu patrí (akurát s imelom a inými vianočnými srandičkami navyše), a aj sebe, že práve takýto typ vianočnej lektúry som si tento rok zvolila. Keď však máte radi historické romance v štýle "zlý chlapec + dobré dievča", budete nadšení.

2 29.12.2023

Krásne tajomstvo ma nadchlo, myslela som si, že obdobne ma nadchne celá séria... No ale nestalo sa. Toto je už moja druhá kniha zo série, ktorú odkladám nedočítanú (aj keď do polovice som sa snažila a dávala jej vždy nanovo šancu). A aj posledná, viac sa už s Pennyovej hybridmi detektívok a selaniek trápiť nebudem. Gamache pôsobí príliš zidealizovane, dedinka Three Pines tiež (a tá "maličkosť", že v dnešnej dobe nie je na žiadnej mape, jasné...), ostatné postavy sú čierno-biele, nereálne, detektívna zápletka sa úplne stráca vo vate o dedinskej idylke... Jednoducho nič pre mňa.

Byť pani Wistingovou, asi ani zďaleka nie som taká prajná a Williamovi spravím pekných pár scén za to, že už aj keď má v práci konečne voľno, namiesto toho, aby prebaľoval dvojčatá a počúval moje ponosy na materskú "dovolenku", behá radšej po starých stodolách a knižnici :D. Pani Wistingová je však chápavá žena, nuž a William Wisting tak mohol ako čerstvý policajt a otec vyriešiť takmer na vlastnú päsť prípad z medzivojnového obdobia, a my čitatelia sa môžeme vytešovať z komornej detektívky, kde sa prelínajú hneď tri časové obdobia. Príbeh nie je zvlášť akčný ani prekvapivý, zato však pôsobí vierohodne, dovoľuje nám nahliadnuť aj do novomanželských začiatkov šťastnej, rešpektujúcej sa a pri dvoch dojčatách unavenej dvojici budúceho hlavného vyšetrovateľa a jeho Ingrid, navyše z knižky pozvoľna vanie predvianočná atmosféra... Skrátka také milé, pohodové čítanie. Teda až na úplný záver, z toho mi bolo trošku smutno.

2 23.12.2023

Tommy, jedna z postáv knihy, "vravel, že moderný človek už nenakupuje vianočné darčeky, ale kupuje kozy v Afrike. Vravel, že Afrika je už teraz celá prepchatá kozami a že pred potravinovými bankami stojí celý december rad ľudí, no nie sú to chudobní, sú to bohatí ľudia, zúfalo sa snažia nájsť niekoho, komu by mohli pomôcť. (...) Nikto už nechce sláviť sviatky so svojou rodinou, všetci ich chcú sláviť s chudákmi a feťákmi."

Či už daný postreh vo vašej bubline platí alebo nie, faktom je, že počas Vianoc sa mnohí snažia utlmiť Scroogeho v sebe a všimnúť si aj iných okolo seba, nuž a na to môže byť fajn nástrojom aj táto kniha. Nie všetci totiž majú šťastné a veselé, čo je fajn si pripomenúť, a to nie pre dobrý pocit, že my máme, ale aby sme si možno všimli, či aj v našom okolí nie je nejaká takáto Ronja...

Trochu som sa bála, že autorka bude citovo vydierať a že príbeh vznikol vlastne len preto, aby z nás čitateľov vyžmýkal čo najviac emócií, po dočítaní si však myslím, že Rishøi zvládla podať ťažké témy (alkoholizmus, zanedbávanie, detský pohľad na to) bez klišé a pátosu. Takmer akoby to sama prežila.

Oceňujem aj minimum slov a strán (nielen preto, že v predvianočnom čase máme asi všetci akosi menej času), prelínanie realistického a takmer až snového, vierohodné vykreslenie postáv. Dosť ma však rozladil záver. Možno mal byť alúziou na Dievčatko so zápalkami, ktovie, osobne mám však radšej, keď sú veci dopovedané explicitne. A myslím, že už len z úcty k deťom, ktoré zažívajú podobné veci/sviatky ako Ronja, by sa tá explicitnosť hodila. Aj keby nás mala zabolieť ako facka.

1 23.12.2023

Bože, vďaka, že žijem v dnešnom časopriestore... Ku knihe len toľko, že je tradične dobrá a vtipná, ako to už je u Terryho Dearyho zvykom.

2 09.12.2023

Vianočnej atmosféry tu nie je ani za necht, nedajte sa pomýliť názvom ako ja. To by však nevadilo. Horšie je to s kvalitou dielka. Autorka je síce vtipná, ale čitateľovi ponúka príbeh tak naivný, že by sa mu viac než tvrdá väzba (aspoň teda v slovenskom vydaní) hodil osud brožúry pribalenej k nejakému ženskému magazínu. Pritom rozbeh bol slušný, škoda len, že následne sa autorka vydala na cestu plnú všetkých možných klišé a naservírovala nám lacnú červenú knižnicu namiesto románu o extrémnej osamelosti v štýle Honeymanovej V PODSTATE SOM CELKOM V PORIADKU (sprvoti sa mi Veselú samovraždu a šťastný nový rok podobalo práve na toto dielo, dokonca aj niektoré scény typu depilácia, nákupy v butiku a pod. pôsobili, ako by sa autorky navzájom inšpirovali). Keby aspoň tá romantika bola romantická... Ale kdeže.

SPOILER: Sylvie sa tak akútne túži s niekým zblížiť, že sa vyspí doslova s prvým, ktorý o ňu prejaví aspoň aký-taký záujem. Po pár vetách. Bez ochrany. Na druhom rande si už vymenia tých viet viac, ale opäť je to primárne o sexe. A potom sa mu šťastná Sylvia zverí, že po oteckovi zdedila pekný balík, dala výpoveď v práci a teraz sa so svojím novým objavom chystá odletieť, kam len bude on chcieť. Vážne. To bol ten akože happy end. Feministkám radím zďaleka sa tejto knižke vyhnúť, aby ich nekleplo.

1 09.12.2023

"Máme čoraz menej múdrych a čoraz viacej najmúdrejších."

Krásne, že?

No a takých periel sa v tomto výbere nájde mnoho... Klobúk dole, ako vie Janovic vidieť to, čo niekedy prehliadneme a pomenovať to tak, ako to väčšinou nevieme. Niektorí na to potrebujú romány, jemu stačí často veta...

"Keď už chceš, aby ťa nosili na rukách, nežiadaj, aby ti aj tlieskali."

Prípadne pár viet.

"Celý život sme sa hrbili kvôli svojim deťom. A teraz sa naše deti nemôžu kvôli nám narovnať."

Veľa by sa dalo vypisovať, vlastne celá kniha, tak teda radšej končím s odporúčaním, aby ste si ju radšej prečítali, a tiež s poslednou ukážkou:

"Je rozdiel medzi mlčaním a držaním huby."

1 09.12.2023

Svojho času som videla Gibsonovo Apocalypto (hoci priznávam, že párkrát som musela zavrieť oči), teraz sotva zvládnem pre mladých určených Krvilačných Aztékov... Asi starnem, scitlivievam alebo čo. Ale dosť o mne, radšej ku knižke; vtipná, prehľadná, približujúca svet nielen Aztékov, ale okrajovo i Mayov, Toltékov, Olmékov... Skvelá knižná jednohubka, v ktorej je všetko podstatné. Možno len príchod Španielov a veci s ním spojené videl podľa mňa autor až príliš čierno. Teda, aby bolo jasné, nie žeby som schvaľovala ich praktiky, ale v princípe sa mi zdá lepšie uctievať Pannu Máriu Guadalupskú (nie žeby sa o nej autor zmienil) než Coatlicue. Alebo inak, aztécke tradície a náboženské rituály sa mi zdali sami o sebe brutálne a... nuž, krvilačné, zatiaľ čo kresťanské princípy by boli fajn, keby sa ich dobyvatelia a misionári aj sami držali. Ale to len moja subjektívna a s knihou v podstate nesúvisiaca vsuvka.

1 03.12.2023

Som veľmi rada, že nie tak dávno a práve u nás na Slovensku žila takáto Marienka. A som rada, že bola (opätovne) vydaná jej písomná pozostalosť. Denníky väčšinou nehodnotím, pisateľ si predsa robil psychohygienu, nevytváral literárne dielo (aj keď v prípade Marienky som mala dojem, že si priala čitateľov), no tu robím výnimku a dávam päť hviezdičiek. Nie ani tak dielu samotnému, predsa len z neho príliš cítiť vek ešte nevypísanej a navyše prvýkrát zaľúbenej (rozumej, miestami prepiato sentimentálnej) autorky, ale zároveň z neho vanie toľko dobroty, čistoty, rýdzosti charakteru, krásy... Mám pocit, že to dievča muselo byť chodiace Nebo. A z príloh (pohrebná kázeň, svedectvo o jej posledných chvíľach, fotografie, na ktorých sa vždy krásne usmievala, dokonca aj v rakve) ma vyslovene mrazilo. Jednoducho človek, po prečítaní príbehu ktorého chcete byť lepším človekom...

2 02.12.2023

Napísať pútavú, ba celkom vtipnú knihu o národnom obrodení chce kumšt. Autor ho má. Veľmi som si toto dielko užila a už sa teším, ako ho o pár rokov skúsim postrčiť našim detvákom.

1 02.12.2023

Jeden z obľúbených autorov môjho detstva, priebežne si plánujem opätovne prečítať všetky jeho u nás preložené dielka. Začala som týmto, ale popravde, zanechalo vo mne trpkú pachuť a dosť dezilúzií o značne zidealizovanom rytierskom stave. Čo už, veď to je predsa hrôzostrašná história :-D. Ale jeho pohľad na križiacke výpravy sa mi predsa len zdal príliš zjednodušený a neobjektívny.

Ďalší zaujímavý prípad v tejto sérii, aj keď mňa osobne viac zaujímali veci týkajúce sa súkromia hlavného vyšetrovateľa; aj z princípu, keďže som si ho obľúbila, aj preto, že tentokrát (mi) bola obeť nesympatická a de facto mi bolo ľudsky jedno, kto a prečo sa jej zbavil. Myšlienka s amatérskymi "detektívmi", ktorí sa virtuálne zgrupujú, aby dopĺňali či niekedy suplovali policajné vyšetrovanie, bola fajn, navyše originálna a myslím, že autor dobre ukázal výhody aj limity takejto angažovanosti. Dej bol (opäť) vsadený do predvianočného času, čo mi trošku pozdvihlo náladu počas môjho druhého najmenej obľúbeného mesiaca v roku :-). Line ostala tentokrát v úzadí, tých pár scén s ňou ani nemuselo byť s ňou, ale to nevadí, aj tak autor do deja nakumuloval toľko postáv, že viac priestoru navyše pre ktorúkoľvek z nich by už bolo skrátka priveľa. Záver od istého času očakávaný, ale to nič. Sumárne, fajn moderná detektívka.

1 02.12.2023

Už chápem, prečo sa svojho času aj Trhlina (rozumej žánrovka) dostala do finále Anasoft litera, najprestížnejšej literárnej ceny u nás. Karika je skvelý rozprávač, vie budovať atmosféru, super gradovať dej, vymyslieť dychberúcu fabulu... Skrátka, skvelo ovláda svoje remeslo. Od Hlbiny sa mi ťažko odtrhovalo, bola tak skvelo napísaná, že som ju nedokázala odvrhnúť ani napriek množstvu brutálnisti až sadizmu, ktorými autor rozhodne nešetril. V istej chvíli som však začala mať pocit, že to príliš prepiskuje, všetko už bolo tak preexponované, že to vo mne nedokázalo vyvolať žiadne emócie, len som ďalej oceňovala, AKO to autor napísal, vymyslel, príbeh samotný ma však viac nevtiahol. Nevraviac o tom, že tam, kde som sa mala asi najviac báť, mi bolo trošku úsmevne (asi ako pri akčných filmoch, v ktorých sa z človeka-milión vykľuje superschopný, supernezdolný, supervynaliezavý nadčlovek). Záver to trošku zachránil, môj výsledný dojem však ostáva taký, že hoci Karika píše veľmi dobre, dokonca aj asociácie so Snehovou kráľovnou skvelo zvládol, a aj žánre obstojne pomixoval, aj mnoho informácie o Štb, socializme, Povstaní a spol. nenásilne vkomponoval, predsa len nestvoril viac než oddychové čítanie pre tých, ktorí potrebujú explicitnejšie obrazy násilia všehodruhu (a k tomu hoc aj podvedome vnímaný odkaz, že aj to najväčšie a najtemnejšie zlo sa dá poraziť, dokonca aj niekým priemerným, uštvaným, nalomeným... skrátka niekým ako oni).

A čisto subjektívne: minimálne v poslednej tretine mi bolo autora tak trochu ľúto, že dni a roky svojho života má potrebu venovať ponáraniu sa do takýchto temnôt. Navyše ma sklamalo, z koho sa v diele vykľul najväčší záporák, ako si však čítam životopis autora, asi sa to dalo čakať.

6 02.12.2023

Doteraz mám rozporuplné pocity z tejto knihy aj z výchovného štýlu, ktorý prezentuje. Na jednej strane (najmä ak sa opakovane vraciam k jednotlivým pasážam) som uchvátená daným ideálom (bez ohľadu na to, že ho neviem naplniť), na druhej strane sa pýtam, či to už ako rodičia nepreháňame, či takéto výchovné postupy nie sú už tak trochu modloslužba. Aj som si skúšala predstaviť, ako by sa mne čoby dieťaťu páčilo, ak by moji rodičia so mnou jednali tak, ako je prezentované v tejto knihe... A veru neviem. Naozaj si to neviem predstaviť. Je to tak vzdialené realite, ktorú som zažila (a so mnou možno aj 90 percent detí), že je to pre mňa asi ako predstavovať si, aké by bolo vyrastať v údolí jednorožcov a víl. Napr. užívateľ(ka) Carcassonna píše, že je to kniha pre každého, kto chce "dať spoločnosti plnohodnotných, vyrovnaných jedincov", ale práve tým si nie som celkom istá. Naozaj vyrastie z dieťaťa, ktoré na konci dňa dáva rodičovi hviezdičky za odmenu, ak po ňom nekričal, zdravý jedinec, alebo skôr neskutočný rozmaznanec, ktorý si myslí, že všetko a všetci sa mu musia podriadiť? Naozaj bude raz z dieťaťa plnohodnotný človek, ak otcovi pri nezvládnutí svojich emócií fyzicky ublíži až tak, že mu tečie krv (príklad z knihy), no ten po ňom i tak nenakričí ani ho inak nepotrestá, aby sa dieťatko náhodou necítilo ako zlý človek? Jednoducho, niektoré veci sa mi zdali pritiahnuté za vlasy, hoci v kontexte knihy dávali zmysel. Iné (najmä tipy na hry, ktorých by som uvítala viac), však boli super a vidím, že aj reálne celkom fungujú. Takže... Neviem. Naozaj neviem, čo si o danej knihe myslieť. Možno si z nej človek naozaj musí vyselektovať to, čo je ešte v súlade s jeho videním sveta a hodnotami, zároveň si však určiť svoje hranice, kedy by sa už cítil ako bábka, ktorá sa len vkuse podriaďuje dieťaťu a súčasným výchovným trendom.

Keby ma niekto zavraždil, chcem, aby môj prípad riešil William Wisting a písala o ňom Line :). Ale teraz vážne(jšie)... Stále viac ma baví ústredné duo otec a dcéra; práve pre tieto dve postavy mám už teraz z knižnice požičaných pár ďalších "horstoviek". Páčia sa mi aj autorove stručné, úderné vety i kapitoly, množstvo "zákulisných" informácií, ktoré Horst ako bývalý kriminalista má, prelínanie veľkých prípadov s každodennými banálnosťami... Príbeh samotný tiež fajn, možno tam bolo na môj vkus príliš veľa (nadbytočných) postáv a ani sentimentálne vyznenie v štýle "chudák Viggo, musíme si viac všímať jeden druhého" nebolo celkom podľa môjho gusta (nemôžu si totálni asociáli za svoj osamelý osud náhodou tak trochu, aj trochu viac, sami?), finále trošku filmové (rozumej, nie veľmi reálne), v princípe som si však Jaskynného muža užila a pri jeho čítaní vždy tak trochu ožila.

3 11.11.2023

Séria Inšpirujúci, ktorej súčasťou je aj tento titul, to je vlastne taká "instantná teológia". Kto sa o témy v knihe (manželstvo, okultizmus, Panna Mária...) z pohľadu Cirkvi zaujíma už dlhšie a hlbšie, zrejme sa nič nové nedozvie. A keď ten fiktívny niekto nebodaj už čítal niektorú z kníh Eliasa Vellu, dozvie sa ešte menej. Všetko je tu stručné, povrchné, akoby len načrtnuté... Keď však človek nečaká dielo na úrovni Kempenského, ale stačí mu náhľad do niektorých tém či Vellov pohľad na ne, prečo nie. Okrem toho, opakovanie je matka múdrosti a zrejme len pyšný človek si tu napriek jednoduchému jazyku a štýlu nenájde pre seba absolútne nič.

1 04.11.2023

Autorka v tomto diele predstavuje celý depozitár tém (šikana, dospievanie, život emigrantov, etnické a rasové rozdiely až konflikty, limity diverzity, vlk v ovčom rúchu...), ktoré sa všetky zbiehajú v optike hlavnej hrdinky Lilach, Matky. Zámerne píšem názov tejto jej roly veľkým písmenom, pretože pre hrdinku i túto knihu je, zdá sa, kľúčová. Autorka trefne vystihla myšlienkové pochody mamy (či mnohých mám) a rôzne rozhodnutia i činy z toho prameniace, ktoré sa bezdetnému či racionálnejšiemu čitateľovi môžu zdať chvíľkami temer až hysterické (darmo, kým človek nemá vlastné dieťa, nepochopí), psychologicky i literárne to však zvládla bravúrne. Navyše ten krásny jazyk, pozvoľna gradujúca atmosféra, dynamický dej dokazujúci, že aj spoločenský román, nielen žánrovky, môžu mať dobre vystavanú fabulu...

Podobne ako Lessanu ma však iritovalo, že matka nevedela so synom (a nielen s ním) otvorene komunikovať, na druhej strane však chápem, že ak by to dokázala, autorka by razom prišla o polovicu zápletiek a pointu ;-). A hlavne, dosť mi prekážal záver, ktorý mne, človeku úprimne veriacemu, že pravda nás oslobodí, evokoval podobne ako pri autorkinej Klamárke pocit, že posolstvo knihy je v štýle "city (komfort, pohodlie, istoty...) nad pravdu", s čím sa neviem stotožniť (dokonca ani ako matka). Nevravím, že príbeh/záver mal moralizovať (to vonkoncom nie), ale skrátka mi prekážala absencia nejakej väčšej vnútornej morálky hlavných postáv. Odovzdať svetu posolstvo (hoc v balíku pekných slov a príťažlivého príbehu), že každý si chráni svoje mláďa (a keď sa dá, i svoje ilúzie o ňom), sa mi zdá skrátka málo.

1 25.10.2023