Dada077
diskuze
Eicherik, aleksis - určitý čas na základnej škole som mala učiteľku slovenčiny, ktorá čítanie v triede poňala na tú dobu originálne. Každý žiak si priniesol svoju najobľúbenejšiu knihu a sám z nej ostatným na hodine slovenčiny predčítal. Moje najkrajšie spomienky na literatúru vôbec :) Najmä keď predčitoval dyslektik Maroš, to sa dalo na aj spať na lavici :)) (chudák Maroš, kedysi ho nazvali jednoducho sprostý, dnes je to dyslexia :)
siena, ďakujem za príspevok. súbeh dvoch vlákien riešiť netreba.
tiež som odchovanec rozhlasových hier, u nás na Slovenskom rozhlase. Najmä účinkovanie Emila Fila v nich sa nedá z pamäte vymazať. Najobľúbenejšia hádam - Duch Ljana Estacada. A legendárni Bielikovci ...
Počúvala som audioknihy, kde čítalo viacero interpretov, pripomínali mi rozhlasovú hru, avšak hlasy si boli tak podobné, že som mala problém ich občas rozlíšiť.
Za interpretov ešte pripomínam Mariána Gaišberga a Jana Potměšila (verše).
Ako hodnotíte interpretov literatúry? Narazili ste na niečo výnimočné? Ako vám interpreti vyhovujú?
Mne osobne v uchu pán Hyhlík tak nejako "prirástol" k Vondruškovi a k historickým krimi.
U Jorna Liera Horsta pán Zdenek Kupka exceluje. Na ňom sa mi páči to nadšenie a úsmev, s akými začína každú ďalšiu kapitolu, a mne neostáva nič iné iba sa tešiť na ďalší text.
Možno by bolo dobré pripomenúť si pôvod načítanej literatúry (uvádzam bez podloženia webových zdrojov, rukolapných vyjadrení rukolapných autorov rukolapných výskumov a literatúry) - pre slepcov.
Predstavím si, že som slepec a pokročilá technika mi vyšla v ústrety, čiže nemusím bruškami prstov "zbierať" zhluky vyrazených bodiek, aby som aj ja mala možnosť dočítať sa vybratého knižného diela. Môžem si nastrčiť slúchadlá do uší a nahmatať iba tlačidlá ... a mne nedostupný svet je zrazu u mňa doma. Nie som pre to čitateľ? Nečítam? IBA počúvam? Ako človek sa zrazu necítim len hendikepovaný, ale kvôli kastovaniu (ktoré je mimochodom v 21. storočí ohromne populárne) odstrčený od diskusie (hoc aj sprostredkovanej) o literatúre.
Následne na to sa mi v mysli vynárajú scény rodičov, čítajúcich deťom nielen malým pred spaním, ale aj tým väčším, ktoré z nejakého dôvodu nemôžu, ale chceli by čítať, mať prístup k príbehu, k slovu .... aj scény detí, čítajúcich našim starčekom, ktorým už oči a vlastné telo neumožňujú dať mozgu zo, o čo má záujem.
S Pampalinim nesúhlasím. Audiokniha nič nepredkladá hotové. Sprostredkováva ľudskej mysli presne ten istý text, namiesto vnemu očami, vnemom ušami. Predstavivosť stále ostáva na poslucháčovi, iba na ňu nemá taký okamžitý dostatok času, ako pri klasickom čítaní textu očami. Ale kto vám bráni vypočuť si text, úsek textu, celú kapitolu, alebo iba výrok viac krát? Kto vám bráni zastaviť prehrávanie a urobiť si poznámku? Kto vám bráni náročnosť textu z hluku slov vo svojom mozgu rozpracovať k vlastnej pochopiteľnosti a rovnakému pôžitku ako z prečítaného zmyslu slova, vety, témy ... Odpoviem aj za vás ... VY sami bránite sami sebe obohatiť samých seba o akýkoľvek spôsob vnemu literatúry.
LenkaVílka - nemyslím si, že treba zakladať ďalšiu kategóriu. Audiokniha je len ďalšia forma, akou sa dá napísané, už fyzicky na papieri vydané dielo dostať k spotrebiteľovi. Mne je úplne jedno, akým spôsobom danú literatúru "vstrebem". Možno o pár storočí budú polovicu knižnice ľuďom naraz kopčiť do čipov pod kožou a ovládaním mysle sa spustí text. Ešte stále to budú čitatelia, akokoľvek divne to znie :)
Čo mi nie je jedno, je fakt, že niektoré audio a e-knihy sú dostupné iba v skrátenej verzii. Niekedy tým skrátením ani človek o nič nepríde, ale akú máte možnosť zistiť, či bola vydaná skrátená verzia? Čítate a počúvate a porovnávate? Lebo ja na to nemám čas. Buď tú knihu raz prečítam, alebo si ju vypočujem. Veľmi málo kníh si odkladám s úmyslom ešte raz (a to prosím vás, kedy?) si ju prečítať, vypočuť. S nádejou, že raz, s bielymi vlasmi, v hojdacom kresle, keď vnúčatá zabudnú, že som .... skôr sa bojím, že život je kratší ako svinský beh, odkladať netreba nič. Preto uprednostňujem minimálne dve práce naraz - aj tú v záhrade s rukami od blata a čítačkou vo vrecku, kde mi napríklad taký pan Hyhlík číta do ucha Oldřicha z Chlumu. Unikátny relax a práca zároveň.
Drvivú väčšinu svojho života som bola odporca elektroniky pri čítaní. Vôňu knihy nič nenahraní, minimálne si knihou zakryjete tvár pri letnom opaľovaní a leňošení. Vôňu knihy nič nenahradí, ale doplniť ju môže). Po dvoch tretinách života ma zlomila tma v autobuse pri rannom cestovaní do práce. Podsvietená čítačka mi dala viac ako hodinu času denne na vytesnenie okolia a ponorenia sa do milovanej literatúry.
Osobne by som audioknihy nezaznávala, ani spôsob, akým sme my, jednotliví ľudia rozhodnutí prijímať slovo a informácie do svojich chápaní a rozumov. Čo neznášam je tabuľkovanie a kastovanie ľudí. Potiera akúkoľvek slobodu jedinca.
