Babinec

13.04.2012

Román o študentoch večernej školy v osemdesiatych rokoch so skvelými predslovmi autora pred každou kapitolou.

"Učiteľ stúpa po schodoch a premieta, že by s tým najradšej praštil. Dosiaľ oslabený kacírskym duchom prázdnin mudruje, že s prihliadnutím k tomu, s čím sa budú v kanceláriách študujúci popri zamestnaní zaoberať, je výuka delenia podľa valenčných koncoviek na -ný, .natý, -itý, -ičitý, -ečný, -ový, -istý a -ičelý absolútnou absurditou, ale tvárou v tvár tridsiatim dôverčivým ženám, ktoré kysličníky nerozdelia a nerozdelia, napriek tomu, že to mali vo štvrtok, pochytí kantora sväté nadšenie, bez ktorého je dôstojná učiteľská práca nemožná, a z celého srdca vynadá študentkám, ako môžu tak cudzo pozerať na tak známu vec, núti ich, aby každá zvlášť a potom všetky dohromady vyslovovali koncovky -ný, -natý, -itý, -ičitý, -ečný, -ový, -istý a -ičelý, nevraživo sleduje ich pôvabné ústa a nakoniec sa rozkričí, že delenie kysličníkov podľa valenčných koncoviek patrí k základným chemickým znalostiam, chémia že patrí medzi všeobecné vzdelávacie predmety a znalosť všeobecne vzdelávacích predmetov je meradlom úrovne školstva tej ktorej zeme, z čoho vyplýva, že kto neovláda koncovky, je nevďačník, asociál, odrodilec a ignorant.

Chemik si potom v zborovni vraví, že sa snáď kvôli blbým kysličníkom nemusel tak odtrhnúť, že stačilo rozdať zopár gulí a že mu teraz zrejme začnú vravieť Kysličník. Alebo Valenčná koncovka. Netuší, že mu už sedem rokov vravia Kyselina prúserová."