Dersu Uzala
Vladimir Klavdijevič Arseňjev
V roku 1902 mapovala zememeračská skupina vedená kapitánom Arsenievom povodie rieky Ussuri. Pri putovaní sa stretli s domorodým lovcom, ktorému ponúkli, aby im robil sprievodcu. Dersu Uzala (nar. okolo roku 1850) im viackrát zachránil život a medzi ním a kapitánom vzniklo veľké priateľstvo, Arseniev ho opisuje ako vynikajúceho človeka. V roku 1907, keď Dersu zostarol a zhoršil sa mu zrak, ho Arseniev zobral k sebe domov do Chabarovska. Dersu Uzala však nechápal život v meste a nemohol si zvyknúť na život medzi štyrmi stenami. Preto sa v roku 1908 vyberá pešo z Chabarovska do svojej tajgy k rieke Ussuri. Domov sa ale už nedostal, na ceste ho prepadli a zavraždili lúpežníci. Podľa Arsenieva sa to stalo pri osade Korfovskij, asi 30 kilometrov južne od Chabarovska a Dersuu pochovali v neoznačenom hrobe v tajge. (méně textu)... celý text
Literatura světová Dobrodružné Cestopisy a místopisy
Vydáno: 1980 , Mladé letáOriginální název:
Дерсу Узала (Děrsu Uzala), 1923
více info...
Přidat komentář
![Chogori Chogori](https://www.databazeknih.cz/img/users/56_/5681/5681.jpg?v=1381127924)
![4 z 5 4 z 5](img/content/ratings/4.png)
Velmi čtivá cestopisná knížka o na tehdejší dobu těžce uvěřitelných výpravách kapitána Arseňjeva na Dálný Východ. Ústřední postava Děrsu Uzali mi přirostla k srdci - díky jeho přístupu k přírodě i k "lidem" (a tím není myšleno jen Homo sapiens ;-)) Kromě spousty dobrodružných příhod je kniha protkána i několika zajímavostmi o fauně a flóře tajgy, o místních obyvatelých a zvyklostech..
Štítky knihy
životopisy, biografie zfilmováno paměti, memoáry Sibiř dobrodružství stopaři myslivecké příběhy lovci dobrodružné rományAutorovy další knížky
1934 | ![]() |
1953 | ![]() |
1952 | ![]() |
Jako kluk jsem to miloval! A jak mně bylo líto ubohého Děrsu Uzaly, který dokázal přežít všechno kromě civilizace!
Je to taková verze pionýrského mýtu po Rusku. Divoký východ! Pamatuju si krásné popisy východní Sibiře a věru obdivuhodné 'survival skills' hlavní postavy.
Škoda, že tyhle knížky už stejně nikdo nikdy číst nebude. Dnes mladí kluci nesní o zabíjení ussurijských tygrů uprostřed divoké přírody, ale o avatarech v počítačových hrách.
A teď teprve se cítím jako pravá fosilie!