Jako bys jedla kámen
Wojciech Tochman
https://www.databazeknih.cz/img/books/35_/359405/bmid_jako-bys-jedla-kamen-E1U-359405.jpg
5
302
302
Příběh o Bosně. A taky o kostech, které hledají svá jména i tváře. Kostech z masových hrobů, z hlubokých jeskyň i ze studní. Kostech zavražděných. Bosna, léta devadesátá. Zemi, jen málo vzdálenou, ničí válka, etnická nenávist a masové vraždy jak z období druhé světové války. Reportéři všech světových médií jsou v první linii a o vraždění informují v přímém přenosu. Po válce však odsud všichni odešli a nezůstal nikdo, kdo by informoval o těch, kteří bosenské peklo přežili, kteří ztratili všechny blízké. Wojciech Tochman to udělal. Na Bosnu, v níž po roce 1995 zavládl mír, hledí optikou opuštěných matek a dětí i očima lékařů, kteří chtějí vrátit jména všem bezejmenným kostem. Útlá, ale nesmírně silná kniha Jako bys jedla kámen vychází v překladu Lenky Kuhar Daňhelové.... celý text
Literatura světová Literatura faktu Literatura naučná
Vydáno: 2017 , AbsyntOriginální název:
Jakbyś kamień jadła, 2002
více info...
Přidat komentář
Krutá, depresívna, smutná, nepríjemná... napriek tomu by mala patriť medzi knihy, ktoré by som dával čítať na strednej škole. Veľmi rýchlo totiž zabúdame na vojny, vraždenie, masové hroby, na to všetko, čo sa dialo len kúsok od nás a medzi národmi, ktoré sú nám tak blízke.
Je tragické ako ľahko môže vzniknúť nenávisť medzi ľuďmi, ktorí žili tak dlho spolu, boli susedia, priatelia...
Tochmanovi sa darí prinášať konkrétne prípady ľudí, väčšinou matiek, manželiek, sestier, ktoré prežili svojich synov, mužov či bratov. Práve táto autenticita robí z knihy tak emocionálne silnú.
Kto sa chce dozvedieť tzv. malé dejiny vojny v Juhoslávii, mal by určite siahnuť tejto útlej knižke.
Priveľmi stručný, priveľmi surový, priveľmi úderný a priveľmi strohý. To všetko Tochman v tejto knihe je. Ale úplne to stačí.
Kniha sa nepotrebuje vypisovať na x stranách o utrpení vojny, to všetko tam je opísané stručne a jasne, trochu akoby mimochodom. Mne tam oveľa viac rezonuje to, čo sa deje potom. Priamy opis toho, čo ľudia hovoria o stave spoločnosti v čase, keď za nimi už post prichádzali novinári. Beznádej, zúfalstvo, túžba uzavrieť kapitoly. Bieda a takmer žiadna budúcnosť pred sebou. Zbytočnosť všetkého za čo vraj bojovali (alebo pred čím utekali).
Žiadny srdcervúci opis strašnej vojny, len realita dní, čo prichádzajú potom. O to je to horšie.
Hodně těžké čtení, ne stylem psaní ale tématem, ačkoliv si myslím že se až příliš věnuje pouze jedné straně a opět ukazuje bosenské Muslimy jako ty největší chudáčky, kteří by ani mouše neublížili, pravda je však jinde a druhou stranu má tendenci očerňovat,aIe i tak se ale jedná o zajímavé čtení.
Jedna z těch málomluvných knih, kde si (jako autor i čtenář) vystačíte s jednoduchými větami popisujícími, co postavy dělají a co říkají, aniž by bylo nutné dodat, jak se u toho tváří, cítí nebo nad čím přemýšlejí. Škoda že nemá kniha pokračování, které by situaci zmapovalo o 10–15 let později.
"Susedka z bloku oproti mala troch synov: najstarší mal devätnásť, stredný – sedemnásť, najmladší – pätnásť. Mala aj otca, bratov a muža. Nemala ani jednu dcéru. Teraz každé ráno ľutuje, že nadišiel nový deň. Má štyridsať rokov. Susedka z poschodia porodila dvoch synov. A dvoch by aj chcela pochovať. Túži iba po tom. Chcela by, aby ležali v Potočari. Ale najprv by musela nájsť ich kosti. Aj mužove."
veľmi silná kniha, pri ktorej som si stále kládla jednu otázku, ako je možné, že jeden človek dokáže niečo také urobiť inému človeku, kniha, ktorá ukazuje, že ľudský strach k inému nás privádza k hrozným činom a tieto činy sa dejú stále dookola, lebo ľudia sa nevedia poučiť, ale v každej smutnej a zlej chvíli s nájdu hrdinovia, o ktorých je potrebné rozprávať
Putava kniha, opisujuca povojnovy zivot v Bosne a Hercegovine, vztahy medzi Srbmi a Bosniakmi (Moslimami).
Autor v rozhovoroch poukazuje na trpkost, depresiu, zatrpknutost, ktoru si miestni ludia po vojne nesu v sebe. Stratili domov, bratov, otcov, manzelov, ...Jedno etnikum obvinuje druhe a zaroven zlahcuje vlastne previnenia. Nevylucuju opatovnu vojnu v buducnost, naopak...vidia v nej vychodisko.
Kniha je velmi silna, napriek tomu, ze je tenka, citala som ju dlho, dokazala som naraz precitat len par stran...vela materialu na spracuvanie a rozmyslanie.
Ku knihe mam len jednu vyhradu...je podla mna vyrazne protisrbska. Viac poukazuje na zlociny Srbov voci Bosniakom, ako naopak, nepodava veci vyvazene.
Štítky knihy
polská literatura novináři války válečné zločiny Bosna a Hercegovina válka v Jugoslávii (1991-2001)
Autorovy další knížky
| 2017 |  Jako bys jedla kámen |
| 2022 | Kokrhání kohoutů, pláč psů |
| 2013 | Pánbůh zaplať |
| 2017 | Eli, Eli |
Mrazivé a nepríjemné čítanie, pri ktorom som sa nevyhol slzám. Aj po rokoch mám stále v pamäti hrôzy, o ktorých som sa dočítal a práve diela ako Akoby si kameň jedla ma presviedčajú o tom, že človek je tvor zlý už v základe svojho bytia a naše prežitie, respektíve parazitovanie na tejto planéte, je málo pravdepodobné. Napriek zverstvám, ktoré sa diali stáročia dozadu alebo tie najväčšie, pred vyše 70 rokmi, sa história opakuje a nikto s tým nič nespraví. Jednoducho, tak dlho, ako tu bude ľudstvo, tu budú aj vojny.