Pochovajte ma za lištu
Pavel Vladimirovič Sanajev
https://www.databazeknih.cz/img/books/20_/200676/bmid_pochovajte-ma-za-listu-7Mo-200676.jpg
4
165
165
Saša Saveliev má sedem rokov a žije v Moskve u babky a dedka. Celý jeho svet, to sú samé zákazy, babkin večný hnev a strašné kliatby, pichľavé vlnené pančuchy, pravidelné kúpanie a zvláštne liečebné procedúry, ba aj zlatý stafylokok, ktorý údajne prebýva v jeho malom tele. Saša je presvedčený, že život sa skončí šestnástimi narodeninami, a za jediné svetielko vo svojom krátkom a biednom bytí považuje svoju vzdialenú matku. Tá, hoci ho veľmi ľúbi, syna vymenila za upíra trpaslíka a ako ťažké krížisko zavesila na krk babke, ktorá je k chlapcovi hrubá, ale kdesi hlboko v srdci ho taktiež veľmi ľúbi. Saša verí, že jedného dňa si matka poňho príde, odvedie ho, a všetci budú šťastní.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2014 , Slovart (SK)Originální název:
Похороните меня за плинтусом / Pochoronite menja za plintusom, 1996
více info...
Přidat komentář
Zvláštny spôsob lásky babky k chorému vnukovi. Veľa nadávok a vulgarizmov. Zaujímavý ruský príbeh.
Smutná ale výborná kniha...miestami mi bolo aj do smiechu. Zo začiatku som dosť dobre nechápala o čo tu ide že babka stále nadáva ale nakoniec som bola spokojná s knihou.
Aj takáto môže byť láska. Sanajev hovorí o jej možno až trochu bizarných, ale určite nie zriedkavých podobách. Láska je priam hmatateľná už od prvých stránok, pod zdanlivo humornou ľahkosťou celkového tónu rozprávania možno veľmi rýchlo vytušiť drámu. V predpokladoch sa čitateľ postupne už len utvrdzuje, keďže celkom postačí prelúskať pár úvodných strán na to, aby získal pomerne jasnú predstavu o povahe jednotlivých postáv, vzťahoch medzi nimi, o tom „kde je pravda“. Predvídateľnosť, jednoduchá línia rozprávania a mierna neautenticita Sašovho jazykového prejavu vzbudzuje zdanie priemerného textu, no tak to nie je - ani priemernosť, ani plytkosť. Napriek tomu ma upútal a ja som čítala stále ďalej a ďalej, prekvapená a milo potešená, s nie celkom logickou túžbou postavám pomôcť, poradiť, aby pochopili ako nezmyselne si ubližujú, niečo urobiť, zakročiť. Pretože to celé, tak ako je to napísané, je tak zvláštne, drsné a zároveň poetické, až je to čarovné a v istom zmysle rafinované. A mne sa to páčilo. Veľmi.
Spočiatku mi to išlo zťažka. Pochyboval som, či to vôbec dočítam, považoval som vzťah babky a vnuka za pretiahnutý aj na ruské literárne pomery. Ale potom sa človek do toho včítal a celkom zaujatý dočítal. Hoci záver mi prišiel trošku rozstrapkaný.
Pochovajte ma za lištu
Myslím, že je naprosto v pořádku, když se u této lidské "tragikomedie" opičí lásky ani jednou nezasmějete...