Rieka Chmúrna

Nielen sovietska, ale aj hociktorá iná literatúra svetového významu má málo diel, podobných Šiškovovej Rieke Chmúrnej, ktoré by i pri svojej monumentálnej šírke dokázali udržať čitateľa od prvej stránky po poslednú v takom vzrušujúcom napätí. Čo dokázal týmto svojím románom, takým slávnym a čítaným v SSSR už v tridsiatych rokoch, spisovateľ Šiškov, je skutočne obdivuhodné a celkom právom porovnáva kritika Rieku Chmúrnu s veľkosťou spisovateľov, ako boli London, Dostojevskij a Gorkij. Šiškovova Rieka Chmúrna je doslova románom-riekou. Má prudký spád hlavného deja i jednotlivých epizód. Je pestrou paletou farieb prírody a ľudských charakterov (zvlčilý Prochor, tajomný Ibrahim, fantasticky krásna a démonická Anfisa, romantická a sentimentálna Nina, filantropický Protasov, uzlovitý Charpov a Ferapont, smiešny Mr. Cook a Iľja, prešibaný komisár, prostitútka Naďa, bláznivý Prochorov otec a iní a iní). Je čímsi takým, ako je šolochovovská epopeja bitiek na Done, ako je veľkolepý tolstojovský epos o krížovej ceste ruskej inteligencie za občianskej vojny. Románový dej a románové postavy v každom prípade nie sú iba symbolické. Román pojíma do seba všetko, čo je medzi predstavami a asociáciami primitívneho Tunguza až po autorovo filozofické hľadanie zmyslu vecí, čo je medzi týmto hľadaním a snahou exaktne postihnúť zákonitosti, ktoré sa na prvý pohľad javia ako iracionálne. Autor svojho hrdinu sleduje od chvíle, keď chce byť "dobrým", až dovtedy, kým sa neprejaví celá zverskosť jeho povahy (vražda najmilovanejšej ženy, strieľanie do robotníkov). Je to však človek konkrétny, človek určitej epochy. Ona ho zrodila takého, akým bol, ona mu dala také črty charakteru, aké mal. Preto je jeho obraz aj obrazom toho, v čom bola beštiálna a prečo sa musela skončiť krachom. Šiškov vedel v tomto románe znamenite spojiť prvky rôznych literárnych žánrov od reportáže až po filozofický román. Do veľkolepých scén vedel vpliesť obrázky a karikatúry drobných figúrok. Vie byť veselý i vážny, má zmysel pre tragičnosť i komičnosť. Život svojho hrdinu zobrazil v jeho plnosti a celistvosti, vychádza spod jeho rúk ako človek z mäsa a krvi. A nielen to. Maxim Gorkij už pri hodnotení Šiškovovho románu Tajga, zobrazujúceho tiež čarokrásne sibírske prostredie, vyzdvihoval spisovateľovu schopnosť vyjadriť "lyriku faktov". A Rieka Chmúrna je plná lyriky, krásy a pravdy. Pravdy o dobre a zle, pravdy o živote. (záložka knihy)... celý text