Rozhovory mŕtvych
Jorge Luis Borges
Prvý reprezentatívny výber z Borgesovej tvorby krátkych próz, ktorý prichádza k slovenskému čitateľovi, je plný tajomných až hororových príbehov pripomínajúcich rozprávačské umenie z Tisíc a jednej noci. Svojské ponímanie sveta a umelecké novátorstvo pri jeho reflektovaní tvorí základ Borgesovej tvorby. Príbehy z argentínskej pampy a argentínskeho veľkomesta nás ponoria do problematiky magickosti a tajomnosti a odhalia podstatu nášho bytia. Výber obsahuje prózy zo zbierok Záhrada s chodníkmi, čo sa rozvetvujú (1941), Artefakty (1944), Aleph (1949), Tvorca (1960) a Brodiova správa (1970). Argentínsky prozaik, básnik a esejista Jorge Luis Borges (1899-1986) patrí k najreprezentatívnejším predstaviteľom latinsko-amerického magického a fantastického realizmu a k najoriginálnejším osobnostiam svetovej literatúry 20. storočia. Za celoživotné dielo ho roku 1980 poctili Cervantesovou cenou, obdobou Nobelovej ceny v rámci španielsky písanej literatúry na obidvoch brehoch Atlantiku. Knihu preložil Vladimír Oleríny.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
Část díla
- Abenchákán Bochárí, který byl zabit ve svém bludišti 1951
- Alef 1945
- Asterionův dům / Asteriónov dom 1947
- Autor Quijota Pierre Menard / Pierre Menard, autor Quijota 1939
- Averroesovo hledání / Averroovo hledání / Averroesovo hľadanie 1947
Autorovy další knížky
1989 | Zrcadlo a maska |
2009 | Fikce / Alef |
1990 | Obecné dějiny hanebnosti |
1999 | Nesmrtelnost |
1978 | Brodiova zpráva |
Borgesove poviedky sú predchnuté mystifikáciou a autor sa v nich značne pohráva s čitateľom. Dáva mu priestor na vlastné interpretácie, čo je síce zaujímavé, no nie vždy si vie čitateľ vysvetliť danú symboliku. Podľa mňa je však u niektorých poviedok lepšie a príjemnejšie len tak sa unášať tou tajomnou atmosférou príbehov a príliš neriešiť aký je vlastne ich zmysel. Borges sa vo svojich poviedkach najviac zaoberá témami ako pamäť, čas, priestor, poznanie, sen, náhoda. Významné miesto uňho zaujímajú bludiská a súboje. Častým motívom uňho sú tiež cyklické opakovanie a komentáre k fiktívnym dielam. Borgesovo dielo sa dá stručne charakterizovať ako dômyselný konštrukt tých najnepravdepodobnejších fantázií. Určite nie je pre každého a nečíta sa ľahko, mňa však celkom nadchol. Na druhej strane táto ochutnávka jeho tvorby mi celkom stačila a po ďalších jeho dielach už asi nesiahnem. Aspoň nie tak skoro. Pretože ak by mal človek zhltnúť naraz celú jeho tvorbu, to je akoby na posedenie zjedol celú veľkú bonboniéru.