Ruzká klazika
Daniel Majling
https://www.databazeknih.cz/img/books/34_/346876/bmid_ruzka-klazika-yKW-346876.jpg
4
154
154
Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku. Hlavne na odľahlých gemerských a novohradských dedinách sa pomerne často stretnete s ľuďmi, ktorí majú na poličke nejakého „Čehova“ a myslia si, že keď si prečítali tieto lacné zlátaniny, sú kompetentní zasvätene diskutovať o veľkých témach ruskej klasiky, ako sú Boh, láska, nesmrteľnosť, zločin, trest a smrť. S ľuďmi odchovanými na takýchto lacných kópiách ruskej klasiky, alebo – ako ju novinári v poslednom čase nazvali: ruzkej klaziky – sa potom ťažko diskutuje o veľkých otázkach bytia, pretože ruzká klazika síce na prvý pohľad skutočne výberom tém, postáv a prostredia pripomína Dostojevského, Tolstého či Turgeneva, ale jej hodnoty prestávajú byť aktuálnymi už po druhom prečítaní.... celý text
Přidat komentář
Čtyřiadevadesát roztlemených smajlíků za každou popsanou stránku. A dalších sto dvanáct cenících zuby za každou stránku závěrečného rozhovoru s Čehovem. Hezká, moc hezká práce...
Od pohorsenia k vybuchom smiechu.. Su to strasne kecy, presne tak ako autor pise, vhodne k sraniu, kedze inokedy uz sa necita. :D
Přál jsem si Ruda a dostal jsem Ruda a Ruzkou klaziku. :D Jako první jsem se pustil do ní, no a souhlasím s Duski55, kniha pro mě byla poněkud hůře uchopitelná, četla se lehce, protože jednotlivé kapitoly se odehrávají na pár stránkách, ale nějaké velké pobavení mi nepřinášely. Konec byl lepší a onen "rozhovor" v poslední kapitole fakt stojí za to.
Knížku jsem "četla" na radiotéce a opravdu jsem se pobavila, miluji odedávna tu širokou ruskou duši a je tam.... v tom dobrém.
Mnoho pozitívnych až obdivných recenzií iniciovalo nákup knižky, od ktorej som nevedel, čo čakať. Cca polovicu knihy som k nej hľadal ten správny prístup - humoru a mystifikácií v nej bolo (a celkom vtipných) dosť, ale akosi to stále nebola moja šálka kávy. Avšak posledné dve poviedky ma dostali tak, že som si ich musel zopakovať - vtipné a trefné, aj keď k nám Slovákom, dosť nemilosrdné ...
Krátka knižka poviedok, ktorú máte prečítanú za dve hodiny, ale vy sa snažíte čítať pomaly, aby ste si vychutnali tú jazdu irónie, vtipu a priam až grotesky.
Väzeň, ktorá sa vo svojej celi baví so "sračkami", alebo pánko, ktorý je zamilovaný do sliepky, proste v metaforickej podobe je to možné presunúť aj do nášho bežného života.
V jednej z posledných poviedok ma zaujalo autorovo prirovnanie Thomasa Manna, ako autora, ktorý píše siahodlhé bláboly- jeho Čarovnú horu mám rozčítanú už vyše dvoch rokov a tiež sa cez to nedokážem preklenúť.
A koncový rozhovor, ktorú som vnímala ako kritiku Slovákov, bol tiež famózny.
No vida...a máme tady jednoho z tajemných autorů divadelního představení Vzkříšení. A protože jsem to pochopitelně netušila, tak jsem si při čtení několikrát říkala ono známé otřepané - sakra, to přece znám... No a znala jsem. Není to tak dávno, co běžel v televizi přímý přenos z Dejvického... no, takže ač připravena o několik zajímavých rozuzlení, tak samozřejmě povídky i představení hodnotím velmi kladně.
Kniha, čo sa mi páčila proti mojej vôli.
Vzhľadom na to, že si pod Ruzkou klazikou predstavím skôr bratov Ztrukackych ako Bratov Karamadzovcov, bola som presvedčená, že mi Majling nesadne a začala som ho čítať len preto, aby som na ďalší rok mohla s pokojným srdcom zanevrieť na slovenskú literatúru. Zo začiatku sa moje podozrenia potvrdili, prvá poviedka, jej príbeh ani štýl mi nesadli, ale trochu mi pripomenula Bradburyho Ilustrovanú ženu a tak som predsa len čítala ďalej, nad zamilovanou morkou som krútila hlavou, ale čítala som ďalej, nad príbehom o hovne som krútila nosom, ale svojím spôsobom to bolo geniálne a tak som čítala ďalej a ďalej, niekde v polovici som si už nemohla tajiť, že sa na každé to ďalej teším viac a viac a na konci som ešte tri krát ťukla na čítačke doprava, či to predsa len nepokračuje ešte ďalej.
Výhradu mám jedine k používaniu vulgarizmov. Ja nie som cimprlich, ale vulgarizmus má sedieť ako riť na šerbeľ, nie ako päsť na oko. Ale čojaviem, možno je to nejaký autorský zámer, ktorému som ako vášnivá nečitateľka klasických ruských románov neporozumela.
Kniha sa mi páčila, pobavila ma, bolo to moje druhé stretnutie s Danom Majlingom a snáď bude ešte jedno, keď si prečítam Ruda. Najviac sa mi z knihy páčil fiktívny rozhovor s fiktívnym spisovateľom Čehovom. Paráda.
Stále neviem, koľko z knihy je výmysel a koľko pravda no autor ma presvedčil a dostal. Príbehy neboli prekvapivé, keďže som nedávno videla divadelnú hru Vzkriesenie, kzorá zjavne čerpala z tejto knihy. No zato som sa pobavila i rozčarovala zároveň.
Kniha sa mi nepáčila. Poviedky sa dobre čítajú, je tam humor, irónia aj satira - registrovala som ich tam, ale nebavila som sa na nich.
Černé history v ještě černějším provedení. Povídky jsou skvělé! Naprosto skvělé
Knihu som brala do rúk opatrne. Ale veľmi rýchlo ma presvedčila. Daniel Majling má skvelý zmysel pre humor. A vie ho vždy s prehľadom pretaviť do pár trefných viet.
"Človek nemôže byť úplne dobrým, Ivan. Keď prekročí istú hranicu dobra, radšej si to sám hodí. Zabila ho zvýšená hladina dobra v krvi."
"Nakoniec, stručnosť je jediná cnosť netalentovaných autorov."
"... musíte písať krátke kapitolky, ktoré sa dajú prečítať na jedno posedenie na záchode. Inde už ľudia ani nečítajú. Kapitolky na jedno vysranie."
Omlouvám se za neznalost a naivitu, ale netušil jsem, s čím mám tu čest, když se mi kniha dostala do ruky. Po přečtení úvodníku jsem sice pojal podezření, ale autorovi (resp. jistému Štrasserrovi) jsem to sežral i s navijákem. V úvodní kapitole se prozření konečně dostavilo, nicméně cestu k obsahu jsem si ještě musel hledat. Zaujetí však rostlo a nakonec nezůstalo jedno oko suché. Nečetl jsem zdaleka jen "po kapitolkách na jedno vysratie", ale všude. Na konci knihy jsem dostal křeč do břišních svalů, knihu si opatřil a následně jí začal obdarovávat kolemjdoucí (a podle dosavadních zpráv v tom dotyční také pokračují). Mám podezření, že minimálně poslední dvě kapitoly shrnují témata, která se autorovi nepodařilo dostat do komiksu Rudo, ačkoli by tam seděla jako ulitá. Zkrátka parádní a hlavně originální záležitost, navíc pěkně udělaná kniha.
"Prežiť pár rokov v Sudáne znamená, že ste dobrodruh a ak to prežijete v zdraví, možete svojimi historkami baviť parížsku, londýnsku alebo newyorskú spoločnosť. Prežiť pár rokov u nás znamená, že ste chuj."
EDIT: Překlad uvedené pasáže v českém vydání je nuuudaaaa.
Vtipné, čtivé, přehledné. K tomu jsou povídky obsahově i stylisticky poměrně vyrovnané.