Smršť
Jozef Karika
https://www.databazeknih.cz/img/books/45_/452205/bmid_smrst-rsU-452205.jpg
3
836
836
Nočná jazda autom, naokolo tma a ľudoprázdna pustina. Za tebou prízrak stareny v pohrebných šatách, ktorý je bližšie zakaždým, keď čo i len na chvíľu zastaneš... Fenomén halného vetra je v Poľsku dobre známy a zdokumentovaný. Keď fúka, stúpa počet násilností, nehôd, vrážd aj samovrážd. Ako však tento vietor súvisí s prekliatym cestným úsekom pri Západných Tatrách a prízrakom stareny v čiernom, ktorý sa tam zjavuje? Hrdinovia nového Karikovho mysteriózneho trileru zažívajú tú najhoršiu nočnú moru. V pustom regióne poľsko-slovenského pohraničia ich prenasleduje veterný démon, pred ktorým niet úniku.... celý text
Přidat komentář
Kniha se mi velmi líbila, napínavé od začátku do konce. Kdo se chce bát, tak myslím, že kniha stojí za přečtení :-)
S Jozefom nám to ide dole vodou. Po otrasnej Priepasti prišla Smršť, pravdupovediac som už od nej nič neočakával a urobil som dobre. Síce ma časť deja zaujala viac ako už spomínaná posledná Priepasť, ale celkový dojem po absurdnom konci vo mne táto kniha taktiež nezanechala dobrý a hodnotím pre mňa len veľmi slabými dvoma hviezdičkami. Ach kde sú tie časy, keď Jozef písal kvalitnú beletriu typu V tieni mafie a románov Na smrť.
Tak nám vyšla ďalšia Karika. No, čo k tomu povedať. Námet je zaujímavý a potešia sa aj priaznivci spoza rieky Moravy, nakoľko sa im zjaví Větrnice. Trošku sa zorientujete v miestopise okresu Ružomberok, zaskočíme k Oravskaj priehrade a navštívime aj prilahlú oblasť Poľska. A asi do dvoch tretín, ak čítame pomaly, pozorne, poľahky a zvlášť potme sa večer cestou na WC obzrieme, či sa v zrkadle neobjaví Lady In Black ( hudobne zaťaženým končitateľom možno pustiť aj rovnomennú skladbu od Uriah Heep) A to je všetko. Ako takmer u všetkých "hororových" kníh autora, nastáva aj v Smršti v poslednej tretine slovná Smršť, ktorá poteší maximálne sebamrskačov alebo milovníkov psychológie počnúc Platónom, končiac u Freuda. Pri minulej recenzii som ju nazval slovným průjmom. Tieto posledné tretiny sa už stávajú pre Kariku charakteristické. Neviem, či je to stratou invencie, alebo požiadavkou vydavateľstva na zaplatené množstvo slov u novely, ale pokiaľ nie ste masochista, tak to trochu naštve (hodilo by sa iné pejoratívne sloveso). Po páde do Priepasti je kniha o málinko lepšia, ale na viac ako na dve, dve a štvrť hviezdičky nemá.
Lepsie napisane ako Priepast, ale v podobnom duchu. Samotny pribeh je zaujimavy ale pomerne priamociary. Oproti legendardnej Trhline dost linearne a uz niekde v polovicke zacne zaverecne tazenie, pri ktorom je finale uplne jasne, ide len o to ako sa k nemu dopracuje a co este vymysli, aby oddialil nevyhnutne. Presne ako pri Priepasti. Namet na poviedku roztiahol na roman pomocou monologov, uvah a dialogov postav, ktore v nich riesia svoje neutesene zivoty a aktualne filozoficko/psychologicko/fyzikalne teorie, nastudovane k danej teme autorom. Ale drzalo ma to v napati aj zanechalo celkom neprijemny pocit, lebo tu riesi dost zasadne a neprijemne otazky zivota, smrti, objektivnej a subjektivnej reality a tak celkovo... Tiez sa dostalo aj na kvantovu mechaniku:) Citatel je preto miestami prinuteny sa sustredit hlbsie a len nehltat text.
Karika je bezo sporu kráľ slovenského hororu. Táto kniha ma však až tak nenadchla ako jeho predošlé - námet je výborný, prvky psychologického hororu, no koniec mi prišiel veľmi komplikovaný a uletený.
Keď človek prečíta jednotlivé knihy autora tak zisťuje, že mnoho veci sa opakuje a začína mať pocit, že je to miestami už nielen nudné, ale až úchylné. Najmä prvkami – v paranoji a psychológii hlavných postáv.
Však si len predstavte. Každá kniha ma zhruba rovnaký šablónový rámec i koniec je skoro rovnaký. Pocit prijemného popisu na začiatku a vnorenia sa do tajomného deja s prvkami hororu autor dokonale zvláda. Čitateľa pohltí.
No potom sa to zvrtne a strašne pokazí veľmi jednoduchou skladbou deja. A tie siahodlhé monológy a vnútorne reflexie hlavnej postavy? Neviem čo k tomu dodať. Áno, je to autorov štýl, len vždy sa viaže k jednému – koncu života, smrti.
Mám tohto autora v obľube, jeho štýl a spôsob písania mi sedí (štylizácia – krátke vety, niečo ako Hemingway). Ale predsa sa drží niečoho čo si knihu za knihou neodpúšťa (asi to pre neho hrá dôležitú úlohu? – alebo je to jeho zámer?). Kto vie. Asi mu to ostalo z rannej tvorby ktorej sa v začiatkoch venoval a je to jeho hlboký prejav k podstate svojej veci. Ale to si myslím, že pre bežného čitateľa a na tak malú knihu (počtom strán) už patri do inej literatúry, nie beletrie ako takej.
A ešte jedna vec – moja vlastná reflexia: viem si predstaviť žeby niečo takéto napísal mladý, ambiciózny autor a žiadal o vydanie knihy – myslím, že by ho 95% vydavateľstiev poslalo kadeľahšie a kritici zvozili, že niečo tak jednoduché a fádne nemá šancu na úspech. A u Kariku má. Ako povedal jeden kolega v práci: lebo ak si už raz vytvoríš meno, vydavateľ Vám vydá čokoľvek keďže vie že samo meno je už komerčne podložené a prinesie zisk. Pre autora je to aspoň dobrý spôsob ako prísť k rýchlym peniazom a zarobiť si, mimo línie dlhodobo vypracovaných námetov, ktoré práve tie tvoria jeho top tvorbu.
Veľká škoda lebo je dosť kníh, ktoré sú oproti tejto vyslovene skvosty. Potom to len kazí dojem. Prepáčiť mu to? Určite. Len aby vedel, že sa na niektoré nedostatky tak ľahko nezabúda…
Opäť som neodolal a dal som sa zlákať ku kúpe tejto knihy. Nemôžem však povedať, že by ma to vyslovene mrzelo, alebo že by som to ľutoval, to nie. Len som to prečítal veľmi rýchlo. Celkom som sa bavil, aj to malo dobrú desivo temno depresívno tragicko dramatickú tajomnú atmosféru, aj som sa dozvedel čo - to o Stanislavského hereckej metóde, síce som o nej už niečo počul, ale teraz mi je už celkom jasná, ale ten záver sa mi až tak nepáčil, príliš veľa fylozoficko psychologicko ezoterických oných, heh... Ale to nič, nehnevám sa preto, Jozef má právo písať si, čo len chce, veď pero si kúpil za vlastné, aj papier aj počítač, či na čom to vlastne píše, takže si môže písať, čo len chce. má na to právo. A my zas máme právo si to kúpiť, prečítať, pochváliť alebo pohaniť, alebo niečo medzi tým, ako je aj tento môj pošahaný komentár. Nevylučujem možnosť, že aj nasledujúcu Karikovu knihu si kúpim. Ale na druhej strane ani nemôžem vylúčiť možnosť, že si ju nekúpim. No tak to vidíte....
Slabší rozbeh, motív zo začiatku dosť podobný s predchádzajúcou knihou ale potom to naberá celkom grady. Koniec je možno pre niekoho veľmi natiahnutý a dosť filozofický, mne osobne sa páčil. Celkovo mierny nadpriemer.
3,5 *
Pán Karika už rozhodne napísal aj lepšie knihy, o tom niet žiadnych pochýb. Toto rozhodne nebude jeho najlepšie dielo, ale ani by som to nezatracovala. Tematika je to rozhodne zaujímavá a i keď je to skôr priemerná kniha, tak rozhodne neľutujme, že som si ju prečítala. Opakuje sa tu motív začiatku, tak ako to už bolo aj pri iných knihách (Trhlina, Priepasť), kedy hlavná postava nájde nahrávku alebo kameru s niečím záhadným, čo mne osobne vôbec nevadilo, mám rada, keď je takéto prepojenie s ostatnými knihami. Následne sa začala výprava alebo pátranie pre rozlúštenie záhady a už sa to pekne rozbehlo. Bolo to dramatické, niekedy pekne mrazivé a v tomto prípade aj drsné. Hrozne mám rada štýl, akým autor pracuje s napätím a ako vykresľuje atmosféru, to hltám jedným dychom. Aj tu to tak bolo, ale zároveň mi stále niečo chýbalo. Tiež sa mi páčia jeho postavy, vždy ich spraví tak prirodzene obyčajné, uveriteľné s ich vlastnými osobnými problémami. Čo sa však týka konca, na mňa bol až príliš zdĺhavý, bolo tam príliš teórie, vysvetľovania, filozofie. Takéto veci mi nevadia, ale v tomto prípade toho už bolo až príliš a pokazilo to celý dojem z knihy. Aj napriek tomu však mala kniha zaujímavé zvraty a i keď to nie je veľdielo, tak nestojí za zahodenie.
Hlavní motiv je zkrátka super. Dokonale děsivé, u hranic Slovenska s Polskem se ve větrném počasí zjevuje cosi, nebo kdosi, komu nelze uniknout. Budování napětí, atmosféra, všechno perfektní. Ale s tím závěrem, a že byl vážně dlouhý, mám trochu problém. Představovala bych si o dost méně filozofie a více napětí a byla by to jízda.
Mysticko-hororový příběh s kapkou filozofie v závěru. Zvládnuto za jeden večer a kus noci v podobě audioknihy. Jako doplněk bych doporučila dokumenty Eaglemana o mozku a lidském vnímání světa, který ani z čistě vědeckého pohledu není vůbec takový, jak se nám jeví.
Opakujúci sa motív nájdeného multimediálneho nosiča (kamery z auta), ako aj pri Trhline (LP platne), Priepasti (turisticka kamera), nám prináša námet na pútavý hororový filozofický príbeh. Motív halného vetra, ktorý keď fúka, dejú sa zvláštne veci. Neobjasnené autonehody v určitom úseku, mýty a legendy o Veternici a trojica kamarátov, ktorá chce tejto záhade prísť na kĺb. Príbeh je pútavý, atmosféra vykreslená na jednotku. Postavy mi povahou pripomínali Trhlinu (skeptik, hysterická baba a motivátor výpravy), ale do príbehu sadli. Filozofické poňatie záhady stálo za zvýšenie pozornosti a príbehu zvyšuje hodnotu. Pokiaľ niekomu kapacita mozgu nepostačuje na zamyslenie sa nad zložitejšími úvahami o existencii sveta, nech túto knihu radšej ani neberie do rúk. Jednoduchý bubu príbeh nájdete v Medvedíkovi Pú, časť keď oslíkovi odpadol chvost je fakt dobrá. Preskakovanie strán ublíži celkovému obrazu o diele, kto to vôbec dokáže urobiť... amen. Za mňa plný počet bodov.
Taký priemer . Neurazilo, neprekvapilo. Čítanie na jeden večer, ak by mala kniha viac strán asi ani nedočítam. S poslednými stránkami som zápasila a jednu - dve preskočila. Rozprávanie sa začalo dobre, pútavo od prvých strán. Pekne sa stupňovalo , opisy sedeli dobre, postavy sa mi páčili i keď si nikoho asi veľmi neobľúbite - nestihnete. Veternica miestami strašidelná , fantázia pracovala na plné obrátky. Atmosféra, prostredie , krajina - dobré,uveriteľné , mrazivé tak, ako sme už u autora zvyknutí . Koniec knihy s filozofickými úvahami .. ako fakt ? Načo to tam bolo ? Úplný nezájem z mojej strany. Ak by som o takého ,, tliachanie ,, bez hlavy a päty mala záujem, siahnem presne po takom type knihy a nie po Karikovej Smršti . Ak má autor potrebu rozvádzať takú tému, nech píše ďalej v samostatnom diele, len nech nás, ktorí chceme jednoduché trocha strašidelné čítanie odohrávajúce sa v našom krásnom slovenskom prostredí ,vopred upozorní , aby sme predišli prípadným sklamaniam a šokom.
PS : plný počet majú knihy diametrálne iných kvalít , nuž ale proti gustu.. ako sa vraví ... :)
Mne sa to páčilo, časti s Veternicou boli fajn, pri tých filozofických častiach som musela zbystriť pozornosť (na toto veľmi nie som) aby som sa nestratila ale držalo ma to v napätí celý čas. O to viac dodá na napätí to, ak tie časti Slovenska poznáte, viete si tú babku pri ceste predstaviť.
To byla ale haluz, hej? Škoda času, který jsem nad tím strávila. Do půlky to šlo, ale pak se to změnilo v pseudofilozofický blábol, který měl tedy osvětlit, jak to všechno je před smrtí a po smrti a kdesi cosi. A to mám Kariku ráda. Tak snad příště.
Štítky knihy
zfilmováno Slovensko, Slovenská republika horory paranormální jevy slovenské horory nadpřirozené jevy
Autorovy další knížky
| 2016 |  Trhlina |
| 2014 |  Strach |
| 2015 | Tma |
| 2020 | Smršť |
| 2010 | V tieni mafie |
Autor má svůj prověřený styl i oblíbená témata, kterých se drží tak vytrvale jako větrnice pronásledující hlavního hrdinu tohoto románu:-) Smršť byla rozhodně lepší než Propast, která byla neuvěřitelně monotónní a neustále se točila v kruhu již řečeného. V tomto případě, ačkoli se děj odvíjí velmi podobně jako v předchozích knihách, autor dokáže vzbudit a udržet čtenářův zájem minimálně do 2/3 knihy. Poté je už podle mne spíše sestupná tendence, která klesá úměrně s nereálným dějem a vrcholí pointou, která je milosrdným vysvobozením nejen pro hrdinu, ale i čtenáře, kterému skutečně muselo "přepnout", když dočetl až do konce.:-)