Strach
Jozef Karika
https://www.databazeknih.cz/img/books/22_/223435/bmid_strach-sJR-223435.jpg
4
1598
1598
Vyhorený tridsiatnik sa po rokoch vracia do prímestskej štvrte na úpätí hory ukrývajúcej mrazivé tajomstvo – vo výnimočne studených zimách sa tam strácajú deti. Spolu s bývalou láskou a kamarátmi musí čeliť nielen zlomyseľnej sile, ale aj tieňom vlastnej minulosti. Všetky pády a sklamania, ktoré dovtedy zažil, sú ničím oproti peklu striehnucemu na miestach, kde vyrastal.... celý text
Přidat komentář
Musím autorovi vysmeknout poklonu. Mistrně napsaný horor s hustou atmosférou. Přečetla jsem to prakticky na jeden zátah, četla jsem to večer v posteli celá napjatá a ano, trochu jsem měla i strach. Tuhle knihu si budu pamatovat. Naprosto jsem se vcítila do hlavního hrdiny, je to čtivé, příběh napínavý. Doporučuji.
Skvela kniha...mrazilo ma po cely cas...a ten koniec...pre mna nečekaný..odporucam :)
prostě skvělý. Mně trvalo trochu dýl ji přečíst, přeci jen už jsem se se slovenštinou moc nesetkávala, takže sem tam nějaký to slovo mi dalo zabrat, ale možná to bylo dobře, že jsem ji nepřečetla za jeden den, aspoň mohla líp pracovat představivost. ten mráz, temnota, divný zvuky, docela si umím představit film...
Moja prvá kniha od tohto autora... Parádička. Strašidelná jazda, pri ktorej vám autor nedá vydýchnuť. Šialene uveriteľné a ´premakané´, dobre vyrozprávané (až na začiatok, ten je strojený, pri všetkej úcte musí byť hviezdička dolu) - správne kombinovaná prítomnosť a minulosť. Zo všetkých tých desivých obrazov a prirovnaní mi vlasy stáli dupkom, brrr. Zapojte fantáziu, účinok zaručený.
Odporúčam – najmä ako schladenie počas horúcich letných dní... pred prechádzkou v lese v tridsaťstupňových mrazoch radšej nie. :-)
Tá štvrtá hviezdička je len a jedine za to, že som z Mikuláša a na Čebrati som sám párkrát bol. Štýl rozprávania sa vlečie ako polomŕtvy robotník cestou z práce, ale keď som knihu dočítal za tri dni, tak som sa zbadal, že sa to číta pomerne dobre. Lovecraftovsko-Kingvská pointa na konci trochu zamrzela, pretože po dlhej knihe s kopou zvratou si človek už fakt nemôže pomôcť a aspoň nejaké vysvetlenie by mu bodlo. Atmosféra fajn, vtipy prachmizerné (a to snaha bola!... keď si Karika robí srandu sám zo seba, je to fajn a pomerne sympatické), postavy zaškatuľkované v malých škatuľkách, ktoré moc originálne nie sú a opakovanie rovnakých myšlienok stále dookola (prispieva to k atmosfére, no áno, ale viete ako...) na druhej strane však aj niekoľko celkom vydarených obrazov: lúka so zelenou hmlou, papierové deti, stará Drečeková, ľudská vianočka. :D Môj záverečný verdikt znie: žiadna pecka (ale tak táto kniha asi ani koncipovaná byť nemala...), ale ak chcete načerpať trochu kostidrtiaceho chladu počas horúcich letných dní a nevadí vám občas trochu zakrútiť hlavou nad menšími nedotiahnutosťami (ale namojdušu, nie je to s nimi vôbec hrozné! :D), prečítajte si to. Má to plynulý spád, hustú atmosféru ako sa na horor patrí a aj pointu. Ale ako vravím, tak akosi nič viac.
cakal som cakal,ale nedockal som sa.vsade zima,vsade sneh ale ja som to mrazenie nejak nedokazal citit.Avsak ked budem prechadzat ruzomberkom tak moje oci budu urcite sledovat cebrat a snad to zimno pride aj ku mne.Neviem,tri,styri?Asi styri za
Strach je mojou prvou knihou od tohto slovenského autora. Autor nám predstavuje tridsiatnika vracajúceho sa do svojho rodiska (Ružomberka), kde prežil celé detstvo. Avšak po návrate stojí zoči-voči spomienkam a zážitkom, ktoré jeho detstvo sprevádzali.
Kniha je desivá, mysteriózna a miestami hororová. Autor píše pútavým štýlom v prvej osobe z pohľadu hlavnej postavy a pri opise hrôzy a pocitov využíva metafory. Zážitok z čítania je umocnený tým, že dej sa odohráva v prostredí nám relatívne známom.
Ak začujete hukot kovových valcov, zazriete tisícky roztrúsených stôp v mrazivej zime a zelenú hmlu, utekajte kade ľahšie a možno sa zachránite. Ale ak dovolíte strachu preniknúť do vašej mysle, nájdu si vás a dostanú vás.
A ja vám garantujem, že Strach vám naženie strach. :-)
Na záver jedna metaforická ukážka : „Chcem sa prebudiť, no minulosť sa už vynorila zo zapáchajúcich močarísk, zdrapila ma zahnívajúcimi pazúrmi a stiahla pod hladinu.“
Začiatok som čítal veľmi dlho aj kvôli pracovným povinnostiam, ale následne kniha prečítaná do dvoch dni. Po nejakých 80 stránkach sa začína konečne niečo diať a príbeh sa stupňuje ako to Karika vie. Knihu hodnotím kladne a určite sa dá veselo porovnávať s Kingom. Musím sa priznať, že kniha nie je úplne môj najobľúbenejší žáner, a preto kvalít série V tieni mafie podľa mňa nedosahuje. (na tu mafiu sa proste nedá zabudnúť)
Kniha prečítaná za noc, perfektné gradovanie, veľmi blízke slovenské prostredie so všetkými jeho úrovňami (susedské vzťahy, pracovné vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi a neskôr kamarátmi...). Sklamal ma záver. Pripadalo mi to, akoby sa vytvoril priestor pre Strach 2...
Nájdené pod stromčekom, prečítané za pár hodín, behom troch dní. V klasickom (skôr filmovom) duchu atmosferický, strašidelný, mystikou opradený horor ako má byť a aké sa mi páčia. Na poslednej strane zbytočný presah nad ktorým som sa len usmial.
Karikove staré hororové poviedky, ktoré sa odohrávali v lesoch, ma rozsekali na malé kusy, takže keď sa po troch V tieni mafie a dvoch Na smrť konečne vrátil k hororu, tešil som sa. Výsledok je ľahší podpriemer, alebo lepší priemer, vyberte si. Čiastočne je to radikálna recyklácia a to nielen jeho poviedkovej „lesnej“ tvorby, ale i, čo je horšie, recyklácia postáv. Čiže zase asexuálny hlavný hrdina, zase školská láska a zase tupý svalovec. Každý autor rád používa niektoré stále tie isté veci, ale tu už je to na zamyslenie. Niekto bude tvrdiť, že je tu i recyklácia To, ale keby na to nepoukazoval sám autor, nič také by mi nikdy nenapadlo (toto naozaj nemá s To nič spoločné). Negatívny dojem zanecháva neprepracované univerzum (v jednej chvíli sa zlo prejavuje tisícami detských stôp v snehu, v druhej nie), miešanie piateho cez deviate (Hora mŕtvych! Eskimáci!) a slabý, nepostačujúci, až mierne odfláknutý koniec. Nechýba rozpačitý pohľad na policajnú prácu (jasné, zmiznú tri deti a sektárskym spôsobom je vyzabíjané stádo vysokej a strážcovia zákona to hodia na najbližšieho samovraha, v ktorého dome sa nenašla ani štipka usvedčujúceho materiálu). No a teraz plusy. Do popredia je tlačená skôr hororová zlovestná atmosféra, než vyložene krvavé orgie (hoc sú prítomné aj tie), scény z lesa majú parádnu atmosféru a celé sa to číta svižne, dobre a ľahko.
Detstvo na Slovensku je iné ako niekde v Amerike. Keby autor použil motívy známe z amerických hororov, bola by jeho kniha ťažšie uveriteľná a oveľa menej účinná. Namiesto toho používa veci, ktoré sú nám všetkým známe. Sídlisko v obyčajnom okresnom meste. Kúsok lesa. Problémy s rodičmi. Hračky. Zimu.
Najhoršie veci v hororoch sú deti, bábiky a šašovia. Prečo? Lebo symbolizujú nevinnosť, radosť, zraniteľnosť. Preto keď dostanú nejaký strašidelný príznak, vyvolávajú oveľa väčšie emócie ako zombíci či masakre s motorovou pílou. Pravé horory sú založené na psychike, lebo to čo je navonku, to sa dá ľahko ovládať, ale čo je skryté vnútri, pod povrchom, čo nikto netuší, lebo to visí len niekde vo vzduchu, toho sa bojíme najviac…
V polovici knihy som predpokladala, že to celé bude len také bububu, a že po dočítaní knihu zavriem (teda iPad odložím) a pôjdem pokojne spať. Namiesto toho som si záver fakt užila a obrazy z knihy mi potom ešte zopár večerov ostávali v pamäti. To je pre mňa známka dobrej knihy.
Štítky knihy
tajemno Slovensko, Slovenská republika strach zima mysteriózní, mystéria slovenské hororyAutorovy další knížky
| 2016 |  Trhlina |
| 2014 |  Strach |
| 2015 | Tma |
| 2020 | Smršť |
| 2010 | V tieni mafie |
Čekal jsem něco na zakousnutí a dostal jsem předkrm,hlavní chod a dezert k tomu. Tahle knížka není mysteriózní thriller, jak uvádí obálka, ale čistokrevný horror.
Ani jsem si neuvědomil jaký mám hlad. Zhltnul jsem ji za dva dny.
Je 2. prosince a venku je jasno, v noci bude pěknej samec. Asi to nebude dnes, ale jednou to určitě přijde.
NEČTĚTE TO!! Vy ještě máte naději. Já vím, že si pro mě přijdou, už je to ve mně. Neuteču, neschovám se. Jednou se zamčené dveře otevřou a škvírou spatřím papírové děti.
Ten den přijde a já vím, že ony tam budou. Jedno za pootevřenými dveřmi a jedno přímo za mnou...