The Paris Review - 50. roky

19.07.2021

50.roky, kopa známych mien, u ktorých som prišla na to, že som z 10 autorov čítala po jednom diele konkrétne od 3 autorov. Setsakra málo, keďže sa jedná často o veľmi cenených aj oceňovaných autorov (na základe udelených Nobelových cien, aj keď to nemusí byť vždy záruka, ako som minule čítala rozhovor s poľským spisovateľom Hubertom Klimkom-Dobrzanieckim, ale nie o tom som chcela).
Bavili ma autori, ktorých som poznala a o ktorých som mala práve už čo-to prečítané, a síce som napríklad od Moraviu nič nečítala, ale z hodín literatúry pamätala na jeho diela. Oproti nemu mi niektorí autori nehovorili vôbec nič, a taký Eliot alebo Forster a Greene šli úplne mimo mňa, pretože ich rozhovory ma nezaujali a pristihla som sa pri tom, že som ich časti preskákala viac-menej pohľadom.

Knihu hodnotím na 3,5* - niektoré otázky boli ako z prostoduchých časopisov, ale pri niektorých sa spisovatelia krásne vyfarbili a povedali veci, ktoré vo mne zarezonovali. Veľmi sa mi páčilo, že sa knihe podarilo vykresliť ducha doby 50. rokov. Budem zvedavá na ďalšie ročníky, ako sa to odrazí v rozhovoroch. Musím však podotknúť, že pri slovenskom preklade sa jedná o selektívny výber, predpokladám, že aj u nás známejších autorov. Originál The Paris Review mal ešte viac mien, počas tých 50.rokov.

Capote: "Rád počúvam a rád rozprávam. To nevidíte, že rád rozprávam?"
Faulkner: "Keby som tú istú otázku dostal zajtra (pri rozhovore), moja odpoveď by už mohla byť iná."
Hemingway: "Keď skončíte, ste taký prázdny, ale zároveň taký naplnený, ako by ste sa práve domilovali s niekým, koho milujete." (ako pracuje na svojich dielach)
Moravia: a jeho neustále poznámky, ako sa dištancuje od svojich postáv a jeho vehementné tvrdenia, že v jeho dielach žiadne biografické ani autobiografické črty nenájdeme (moja pozn.: rozhodne nájdeme)
Parkerová: o písaní pre Vogue: "Autorky popisov- to bola moja práca- vám odporúčali norkový obal na drevené konce golfových palíc za 75 dolárov, "pre priateľa, ktorý už má všetko". Vidíte, civilizácia smeruje k zániku. (moja pozn.: A to som si myslela, že tak "blbo" píšu len súčasné magazíny.)

12.08.2020

Toto je skvelá vec. Nepatrím medzi ľudí, ktorí túžia po detailoch zo súkromia slávnych a je pravda, že mnoho hlúpych otázok obsiahnutých aj v týchto rozhovoroch mierilo práve týmto smerom, no o to zábavnejšie boli často krát vtipné, či nekompromisné odpovede.

Nejde tu ani tak o autorov samotných, ale o obraz doby a literatúry všeobecne, ktorý kniha vytvára. Hodnoty, ktoré stoja za tvorbou, priepastný rozdiel medzi pohľadom autora a kritiky, ale aj o zásadné diela, ktoré bez výnimky ovplyvnili literatúru ako takú. Prekvapilo ma ako jednohlasne sa tu skloňuje Joyce a Proust.

Ako kniha je to veľmi autentické, výpovedné a zaujímavé čítanie. Dúfam, že prídu pokračovania zhrňujúce ďalšie desaťročia.