Vzdělaná
Tara Westover
Tara Westoverová poprvé vkročila do školní třídy, když jí bylo sedmnáct. K lékaři poprvé zašla ještě o několik let později. Vyrůstala na samotě v idažských horách, v mormonské rodině survivalistů a náboženských fanatiků – psychicky nemocný otec se připravoval na konec světa, hromadil zásoby a nedůvěřoval státním institucím a vládě, matka se živila jako bylinkářka, léčitelka a asistentka při domácích porodech. Tara pracovala s otcem na šrotišti, kde jí dnes a denně hrozil úraz, pomáhala matce vyrábět tinktury, jeden starší bratr ji týral. Postupně dospěla k rozhodnutí, že jedinou možností je vzbouřit se a odejít z domova. Sama se připravila na přijímací zkoušky a byla přijata na Univerzitu Brighama Younga. Poté studovala na Harvardu a v Cambridgi, kde získala doktorát. Cesta ke vzdělání ovšem znamenala rozkol s rodiči a těmi sourozenci, kteří zůstali žít v Idahu. Tara zjistila, že vzdělání má osvobozující moc, ale zároveň poznala, jak vysokou cenu je za ně nucena zaplatit. Strhující memoár o procesu uvědomování si sebe sama, odhodlání, osobním rozvoji a rodinné loajalitě se okamžitě stal bestsellerem, patřil k nejoblíbenějším knihám Baracka Obamy za rok 2018 a časopis TIME Taru Westoverovou zařadil mezi 100 nejvlivnějších osobností pro rok 2019.... celý text
Literatura světová Biografie a memoáry
Vydáno: 2020 , Mladá frontaOriginální název:
Educated, 2018
více info...
Přidat komentář
Slečna Westoverová bola zvláštna, rodina ju zneužívala, jej rodičia ju sledovali, kým ju niekto týral a nezasiahli? Alebo aj to je ukážka toho, kam môže demogogické presvedčenie zájsť. Nie je a nebola jediná, ale je jedným z mála, ktorí sú o tom schopní otvorene hovoriť a to je dôležité.
Písanie tejto knihy bolo zaiste pre jej autorku formou terapie. Na jej mieste by som ju však nechala ešte nejaký čas odležať a publikovať až potom, keď dozreje ako literárne, tak aj psychicky. Keďže zjavne nemá ešte všetko to, čo prežila úplne poriešené, jej posolstvo vyznieva rozpačite. O pár rokov neskôr by zo svojho príbehu vyťažila oveľa viac pre potenciálnych čitateľov. Možno. Napriek tomu to bolo miestami veľmi silné a nie celkom márne čítanie.
Že v dnešní době existuje takový způsob života je asi každýmu jasný....když o tom člověk slyší vyprávět, tak ok. Ale v podstatě číst autobiografii je rozdíl. Zní to mnohem reálnějc. A v tomhle pripade je to docela šílený. Ta zaslepenost, naivita, ignorace, hloupost...Všechny ty úrazy, jejich léčení, postavení mužů v domácnosti a přístup ke vzdělání.
Co mi ponekud překvapilo, je ten americký přístup ke vzdělání. Pokud v 17 vlezu poprvé do školy, jak je možný, že v 26 mám titul z Harvardu, hostuji na Cambridge a tak dál. Ač v jejím případ je touha po vzdělání neskonalá a znalosti v oblasti historie nezměrné. Ona do nejlepších škol asi patří. Ale co takhle obecné vzdělání v jiných oborech?
Knihy typu Vzdelaná nečítam, keďže nie sú pre mňa tým pravým orechovým. Ale na výborné odporúčania verejnosti a známych, ktorí knihu prečítali som jej dal šancu. V podstate nie je Vzdelanej absolútne čo vytknúť. Pri jej čítaní som sa miestami cítil ako v akčnom predapokalyptickom filme, v ktorom si ľudia robia nekonečné zásoby potravín a vecí k prežitiu. A ono to fakt tak aj bolo.
Tara opisuje svoj miestami až neuveriteľný život. Vychovávaná v rodine survivalistov, bez možnosti vzdelania a lekárskej starostlivosti, kde jej boli odopierané pre nás tak banálne veci. S nepriazňou osudu sa vysporiadala a až v sedemnástich rokoch nastúpila do školy.
Vzdelaná je akousi sondou do duše ľudí žijúcich odstrihnutých od okolitého sveta. Pri jej čítaní si uvedomíme, že elementárne veci a záležitosti nášho každodenného života nie sú samozrejmosťou širokých más.
Toto bola perfektná kniha! Ani neviem spočítať koľko krát som mala pri čítaní otvorené ústa s pocitom, hrôzy a otázkou, že "toto naozaj"?! Knihu považujem za nesmierne dôležitú najmä v tejto dobe, pretože pre mňa bola symbolom toho ako vzdelanie otvára obzory, umožňuje poznať svet zo všetkých strán, mení osobnosť, dovoľuje byť slobodným, vymaniť sa spod stereotypov. Autorka knihy vyrastala a bola vychovávaná v mormónskom náboženstve, ktoré bolo zosilnené paranodinými presvedčeniami jej bipolárneho otca a matky liečiteľky. Vyrastala v spoločnosti agresívneho a šikanujúceho brata, vzdelávaná veľmi náhodne a bezcieľne v domácom prostredí, obklopená šrotoviskom na ktorom musela pracovať a strachom, z okolitého sveta plného iluminátov.....a z tohoto všetkého dokázala vystúpiť a vydať sa vlastnou cestou.
Nie je to žiadny literárny skvost, o tom nemôže byť ani reči, no aj výborne napísaná mainstreamová knižka vie potešiť. Dávno mi pri čítaní nevírilo v hlave toľko nezodpovedaných otázok a musím povedať, že ani po dočítaní som nedostala odpoveď.
Kniha poukazuje na konflikt medzi tým, ako vás ovplyvňuje a formuje prostredie, v ktorom vyrastáte a tým, ktoré vám otvára oči a cestu za vzdelaním a podnecuje túžbu vymaniť sa z pazúrov nevedomosti. Človek veľmi ľahko uverí, že veci môžu byť iba tak, ako ich dlhé roky pozná, keď vyrastá v narušenom prostredí.
"Nevedieť niečo s istotou, ale odmietať sa podvoliť tým, ktorí vyhlasujú, že majú istotu, bola výsada, ktorú som si dovtedy neudelila. Môj život rozprávali iní. Ich hlasy boli rázne, dôrazné, absolútne. Nikdy mi ani len nenapadlo, že môj hlas môže byť rovnako silný ako ten ich."
"Vydala som sa na cestu uvedomenia, pochopila som niečo zásadné o svojom bratovi, otcovi aj o sebe. Začala som chápať, ako nás formuje tradícia, ktorú nám odovzdali iní, tradícia, ktorú sme buď vedome, alebo neúmyselne ignorovali. Porozumela som, že sme svoje hlasy prepožičali rétorike, ktorej jediným cieľom bolo odľudštiť a týrať iných - pretože živiť túto rétoriku bolo ľahšie, pretože udržanie moci sa vždy zdá byť cestou vpred."
Jedna z mala kníh od ktorých som sa nemohla odtrhnúť. Rieši ťažké životné otázky ohľadne rodiny. Ako nás môže rodina psychicky ovplyvňovať, vnucovať nám svoje názory, ako nám môže rodina ničiť život, týrať nás, hanbíme sa za ňu a aj napriek tomu túžime do nej patriť lebo nič iné nemáme. Rodina nás bude ovplyvňovať do konca života či sa do nej rozhodneme patriť alebo nie. Je to pozoruhodná kniha ktorá raz bude určite v povinnej literatúre. Znova obdiv autorke že dala svoj život na papier aj za jej štýl písania. Obdivuhodná sila človeka-ženy. Veľké dielo. Odporúčam.
Je až neuveriteľné, že sa takýto príbeh mohol odohrať v dnešných časoch a krajine, ktorá sa pýši svojou vyspelosťou a pokrokom. Dievča, ktoré tento príbeh prežilo, muselo mať ohromnú túžbu po vzdelaní, ale aj predpoklady naň a muselo v sebe nájsť veľkú psychickú silu, aby dokázalo pretrhať putá s prostredím, ktoré ženy degradovalo len na poslušné družky svojich partnerov a pokorné dcéry rodiny. Zdá sa mi, že jej zážitky sú stále čerstvé a mnoho z toho čo prežila ešte vnútorne celkom nespracovala ale aj tak je to fascinujúci príbeh.