Adhara komentáře u knih

Tak na tri a pol hviezdičky. Dala by som štyri, ak by to posledná tretina knihy, ktorá mi pripadala písaná narýchlo a nedotiahnutá, nezrazila. Až do nej to ale konečne vyzeralo ako kniha, ktorej upútavka neklame. Naozaj mala všetko, čo od duchárskeho príbehu očakávam. Tajomno, pútavé zápletky, dobré postavy, zimná atmosféra... príjemná oddychovka na dlhé zimné večery.

A teraz spoiler:
Posledná tretina, ako som už písala, bola taká hrrrr. Nejako som nepreciťovala ten des, pocity už boli popísané len v skratke, konanie nie vždy logické. A niektoré klišé ma sklamali - ako že naši milovaní vrátení zo záhrobia musia byť zlí, telesne aj duševne znetvorení a chcieť zabíjať ľudí, oživovanie je fuj (bože, takých poučení som už čítala na tisíce!) a tiež mi riadne dvíhalo obočie, že si rodina adoptuje dievča, ktorej rodičia sú nezvestní a adoptívni rodičia boli poslední, čo ich videli. To im vari byrokracia dovolila?

6 09.12.2023

Ak by to skončilo uzavreto, bolo by to na tri hviezdy, ale takto, žiaľ, viac, nemôžem dať. Začalo sa to sľubne, čítavo, zaujímavá zápletka, zaujímavé prostredie. Lenže potom to prešlo do monotónneho duchu. Mala som pocit, že scény sa opakujú, rozhovory jeden ako druhý, postavy príliš slabo odlíšené, chýbalo viac napätia, gradácia, zžitie. Často som krátko po otvorení knihy zaspala. A na záver sklamanie - buď je mimoriadne otvorený, alebo bude pokračovanie, ani jedna z týchto možností ma však neteší.

1 06.12.2023

Ak čakáte typický vianočný gýč, kde sa všetky problémy vyriešia a všetko skončí absolútne dokonale, bez ohľadu na to, aké je to nerealistické, je to kniha pre vás. Ja mám ale radšej uveriteľnejšie príbehy so sympatickejšími postavami - tu mi prekážala hlavne postava Ello, ktorá bola príliš šialená ešte aj na pubertiačku a jej "kamarátky" takisto. Začiatok sa celkom dal, ku koncu to bolo na smiech.

04.12.2023

Tak toto som fakt nedala. Kvôli absolútne neznesiteľnej osobnosti hlavnej postavy som po začiatku zvyšok knihy len prelistovala, aby som vedela, kam to speje (okrem toho, že to speje k poučeniu, to je u kníh tohto typu jasné nabetón). Áno, Olive je duševne chorá, je jasné, že jej myslenie musí byť iné ako myslenie nás ostatných. Autorke sa však nepodarilo priblížiť mi jej pocity tak, aby som sa do nich vedela vcítiť. A navyše aj keď bola "normálna", bola pre mňa jedna z najcudzejších a najnepochopiteľnejších postáv, aké som kedy čítala. Nemala som s ňou spoločné absolútne nič, každá jej myšlienka, každý jej čin bol doslova inverzný s tým, ako by som uvažovala ja. Nenávidela som ju z celej duše, ale nevedela som pochopiť, prečo nenávidí ona seba. Nenávidela sa totiž jedine za tie veci, za ktoré sa nemá prečo nenávidieť - že je chorá, že jej narodenie bolo ťažké... preboha, ako tak niekto môže uvažovať?! A k tomu partička pubertiakov, ktorí sú na jednej strane strašne vyspelí, na druhej strane len teraz objavujú Ameriku, čo sa tiež riadne spolu bilo. Jediná hviezdička za to, že to neskončilo extrémne sladko.

27.11.2023

Veľa autorov sa už pokúsilo beletristicky "objasniť" záhadu Ďatlovej výpravy a Erika Jarkovská prispela svojou troškou do mlyna. Kladmi knihy sú určite dobrá faktická príprava (aspoň myslím, nakoľko ja túto záhadu poznám skôr len z beletrie), vysvetlenie aj mrazivých skutočností, ktoré iní autori opomínajú, ako chýbajúce oči a jazyk či rádioaktivita, ako aj stupňujúca sa zaujímavosť a čítavosť. Vysvetlenie zároveň nie je príliš fantasmagorické, hoci ani úplné - na druhej strane, čo sa dá čakať, keď rozprávačmi príbehu sú ľudia, ktorí počas neho umrú? Z dvoch románov a jednej poviedky, ktoré som na túto tému zatiaľ čítala, je toto asi najlepší počin. Nie však bezchybný. Najmä na prvých stránkach som neraz mala pocit, že repliky postáv sú občas neprirodzené, slúžili evidentne na odovzdanie informácií čitateľovi, ale sotva by sa tak bavili mladí ľudia medzi sebou (aj keď ktovie, v tej dobe?). Tento problém sa postupom knihy zmierňuje, ale nestráca sa úplne. Okrem toho som nejako necítila tú správnu atmosféru, chýbalo mi tajomno, mrazivo, strach. Nevedela som sa vcítiť do postáv, neprežívala som to s nimi. Možno za to mohla štylistika alebo azda prílišná doslovnosť niektorých vyjadrení. Tak či onak ale ide o jednu z tých lepších slovenských kníh.

2 16.11.2023

Tak som sa tým napokon prehrýzla na základe tipu, že druhý diel je lepší ako prvý, ale neviem, nepovedala by som. Svoje iste spôsobil aj veľký odstup, v akom som knihy čítala a vinou ktorého som z tej hromady postáv a pojmov veľa zabudla. Ale keby som aj nezabudla, politiku galaxie som zjavne nemala šancu pochopiť, pretože autor nevysvetlil základné veci, ktoré mali čitatelia poznať z iných jeho ság (a ja som nepoznala). Netuším napríklad, kto sú to akcelerátori, alebo akú úlohu hrajú v príbehu mimozemšťania a už vôbec nie, prečo je ich tam tak nezapamätateľne veľa rozličných druhov. V týchto pasážach mne nenaskakoval „ani obraz, ani zvuk“, preto ma, pochopiteľne, nudili. Až na záver sme sa konečne dozvedeli, o čo Žijúcemu snu vlastne ide. Nepoznám ani Paulu, ani Oscara, ani neviem koho ešte z tých, čo tam vystupovali, preto mi boli úplne ľahostajní – nespravili nič, na základe čoho by som to mohla dohnať a utvoriť si k nim vzťah.

Len veľmi vlažne som sa zaujímala o línie Justine a Araminty, o chlp viac o líniu Iniga a Corrie-Lynn a najviac o líniu Edearda, z prostého dôvodu – ako jediná bola evidentne vystavaná úplne od nuly a neopiera sa o čitateľove znalosti autorových predošlých diel. Querencia je dobre prepracovaný svet so sofistikovaným zlom, množstvom detailov a veľkou dávkou uveriteľnosti. Je určite prepracovanejší a uveriteľnejší než zvyšok Galaxie. Aj v ňom mi ale dojem veľmi kazil fakt, že všetky postavy série mi boli buď ľahostajné, lebo o nich nič neviem, alebo veľmi nesympatické, vrátane Edearda, ktorý mal byť zjavne klaďas č. 1. Ženské postavy v oboch líniách boli ešte horšie. Napriek napínavému záveru som preto dosť skeptická v tom, či siahnem aj po poslednom dieli. Moje tri hviezdy treba brať skôr ako dva a pol.

1 06.11.2023

Projekt Mercury ma veľmi zaujíma. Z doteraz dostupných materiálov aj dokumentárnych filmov som predpokladala, že mám celkom slušné znalosti. Táto kniha však bola šok. Rozbila moje doterajšie predstavy na také malé kúsky, až si nie som istá, či jej mám vo všetkom veriť.

Prvé, čo musím rozhodne skritizovať, sú pravopisné chyby v názvoch nebeských telies. Slnko, Zem aj Mesiac sú v preklade písané malými začiatočnými písmenami!

Všetko okolo prvých astronautov bolo zobrazené veľmi odpudzujúcim spôsobom. Počnúc astronautmi samotnými. Viem, že americké filmy zobrazujúce ich ako bezchybných superhrdinov, ktorými (aj podľa tejto knihy) v očiach väčšiny verejnosti boli, nie sú úplne dôveryhodný zdroj. No v podaní Toma Wolfa boli prví astronauti jednoducho hajzli. Neviem na to nájsť vhodnejší výraz. Bezohľadní hajzli bez lásky a úcty k vlastným ženám a deťom, ktorých zaujímali len pôžitky a preukázanie, že majú „to pravé“. Nielen obsah, ale aj formulácia, všetko vyznieva nadmieru nesympaticky. Niet komu fandiť, niet s kým súcitiť. Wolfe vyťahuje v súvislosti s Projektom Mercury len negatívne pocity. Všetko prostredie, v ktorom sa postavy pohybovali, bolo špinavé a horúce a upotené a po všetkých stránkach nedôstojné. Človek by očakával bázeň a úžas pri vzostupe novej éry. Našiel však len hnus a dôvody na pohŕdanie.

Obočie mi pri tejto knihe dvíhalo viacero noviniek. Ale dobre, nepoznám tematiku do takej hĺbky, aby som s čistým svedomím mohla vyhlásiť, že ide o blbosť. Len tá nuda počas vesmírneho letu, to naozaj neberiem.

1 26.10.2023

Stojí za prečítanie, ale je to podľa mňa slabší príbeh ako dva diely z Enderovej série, ktoré som zatiaľ prečítala. Má pritom dobré predpoklady byť silný a emotívny, lenže je príliš skratkovitý, nejde až tak do hĺbky, nedoťahuje sľubné nábehy na emócie. Na príliš malom priestore toho zobrazuje priveľa: svet budúcnosti, svet Kolumbovej éry a navyše všetko vo veľmi dlhom časovom rozpätí. Na opisy neostalo vôbec žiadne miesto, v budúcnosti okrem možnosti pozerať sa do minulosti a akýchsi klimatologických staníc je všetko rovnaké ako v súčasnosti, a vývoj postáv prebieha zväčša tiež akosi skokovo. Hrdinovia z budúcnosti, ktorí išli zachraňovať minulosť, trpeli veľmi a pritom mali toľko možností (už so súčasnými technológiami) ako netrpieť. Neviem, prečo boli takí masochisti. A masochistom sa ťažko fandí...


Na druhej strane sa ale skláňam pred autorovými znalosťami minulosti a sugestívnymi predstavami, ako by sa mohli vyvíjať dejiny, ak by to s Columbovou výpravou bolo inak. Riešia sa aj nejaké filozoficko-morálno-kauzálne problémy cestovania časom, v tomto smere je to tiež dobre podchytené. Ale kniha by si zaslúžila oveľa viac priestoru, aby bolo všetko spracované a zdôvodnené k mojej spokojnosti. To som, ostatne, tvrdila aj o Enderovi.

1 19.10.2023

Pre čitateľa, ktorý už má za sebou nejeden moderný horor, je to slabá zbierka. Jazyk väčšiny poviedok je zastaraný, priamočiary a neumelecký, pointy predvídateľné, alebo dokonca chýbajúce a podanie neveľmi desivé. Zopár poviedok, napríklad od Bradburyho alebo Wellsa, sa oplatí čítať, napriek tomu sa k tejto zbierke už nevrátim.

1 04.09.2023

Ako neznalec histórie, ktorého tieto témy samé od seba nezaujímajú, musím pochváliť, ako pútavo ich autorka dokázala priblížiť. Rekonštruuje nielen udalosti, ktorých prejavy sme videli navonok, ale aj pravdepodobné vnútorné pochody aktérov, ktoré ich k tomu viedli. Podáva tak pútavý a aj dojímavý obraz nedokonalých anglických panovníkov. Určite siahnem po ďalších knihách od nej.

Dejovo Modrá anomália pripomína zakončenie kultovej knihy 2001: Vesmírna odysea. Misia vyslaná kvôli ďalekej prírodnej abnormalite, jediný muž v kozmickej samote, cesta bez návratu, osudné splynutie so zdrojom podivnosti. A predsa je iná. Autor neklame, keď píše, že príbehu dominuje prísna veda. Vedecky zdôvodnený a vyriešený je každý aspekt výpravy. Veľmi pozitívne hodnotím vysvetlenie modrej anomálie.

Lenže informácie treba vedieť dobre podávať. Pasáže, v ktorých hlavný hrdina premýšľa a spomína, sú, povedzme, ešte v poriadku. Znejú síce neveľmi ľudsky, ale dobre vieme, že osoba dobrovoľne navždy odtrhnutá od zvyšku ľudstva nemôže byť obyčajným človekom, ale takpoviediac biologickým robotom. Bohužiaľ, na dávkovanie informácií si autor povolal aj ďalšie osoby, ktoré by mali byť oveľa bližšie nám ostatným. Lenže nie sú. Ich vysvetľovacie dialógy pôsobia umelo a nevierohodne. Hoci cítiť, že sa autor snažil poľudštiť ich, účinku sa to míňa. Za veľa hovorí už len to, že replika každej z postáv má v počiatočných vysvetľovacích fázach dĺžku celého priemerného odseku. Navyše, všetci odborníci sú len muži. Ženy (počítačové programy so ženským hlasom nerátame) sú zobrazené len ako zadubené figúrky nastrčené vyslovene na to, aby im muži mohli ozrejmiť, ako čo funguje.

Potom ale prichádza záverečná časť románu a s ňou chvíľka nadšenia, no najmä sklamanie. Fyzikálne procesy v ňom sú naďalej logické, objavujú sa však trhliny v logike deja a kauzalite.

24.07.2023

Knihu som prečítala dvakrát, prvý raz asi v šestnástich. Silne na mňa zapôsobila. Neoznačila by som ju však ani tak za desivú ako skôr za smutnú. Naozaj veľmi, veľmi smutnú. Zúfalstvo rodiča po smrti svojho dieťaťa a schopnosť urobiť nemožné pre šancu, akúkoľvek malú, že sa mu život dá vrátiť späť, sú opísané naozaj sugestívne. A ďalší vývoj deja tragickosť len prehlbuje...

Dobre rozohrané, začítala som sa s veľkou chuťou. Zhruba od polovice to ale začalo slabnúť. Napätie nestúpalo tak, ako by malo, gradácia slabá, emócie tiež čím ďalej tým slabšie a rovnako aj presvedčivosť. A tie sladké konce väčšiny dejových línií... čakala som skrátka oveľa dramatickejšie vyústenie. Fieldingová má aj lepšie knihy.

2 16.07.2023

Nedočítané. Vzdala som to za stranou 500. Už bolo totiž viac než jasné, že obrovský rozsah knihy je absolútne nevyužitý. Ak niekto napíše knihu s rovnakým dejom, ale z pohľadu inej postavy, očakávam, že autor má k tejto téme ešte veľa čo povedať. A mala som plno nápadov, čo sa ešte k tejto téme dalo vypovedať. Ale Meyerová uvažovala inak. Nevyužila tento mamutí počet strán na to, aby svojej sérii dodala čo i len trochu hĺbky, uveriteľnosti a zaujímavosti. Temnota i komplikovanosť hlavného hrdinu, ktorými sa anotácia chvastá, sú jednoducho klamstvom. Edward nie je zložitý. Je plytký a divný. Základným problémom je, že nenávidí to, čím je. Nemal by radšej cítiť nenávisť ku Carlislovi, ktorý ho premenil na upíra? Áno, chápe jeho dôvody, ale aj tak trochu zlosti na neho by sa dalo čakať. No kdeže, tej nemá voči svojmu nevlastnému otcovi ani kvapôčku. Edward nenávidí len seba. Absolútne bezdôvodne. Po prvé, nemôže predsa za to, že je netvor a po druhé... nie je netvor. Na každej stránke síce omieľa, že je netvor a aký je strašne nebezpečný, lenže klame. A rovnako klame aj o tom, ako veľmi trpí. V celej tejto zúfalo dlhej knihe je opísaný iba jediný prípad chvíľkovej straty sebaovládania a malé muky na začiatku, inak nič. Len veľmi únavná sebanenávisť a neprirodzené, nezdôvodnené kladenie Belly na piedestál.

Sústavne som si pritom hovorila, prečo sa ten chlap nemôže mať ani kúsoček rád? Prečo si nechce dopriať ani kúsoček ničoho? Prečo nevidí žiadny klad na tom, že je upír? Nesmrteľnosť, supersila nič? Ako môže cítiť takú obrovskú lásku, keď nemá v sebe ani štipku sebalásky? A prečo nemôže byť trochu odlišnejší od Belly, ktorá má tiež nízke sebavedomie? Edward, ako zistíme v tejto knihe, je vlastne Bella v nohaviciach. A celá séria Súmrak je absurdný príbeh dvoch milencov, ktorí nezmyselne nenávidia sami seba, ale paradoxne, ľúbia sa ako kone.

Tiež ma pobavilo naivné, striktne young adultové asexuálne, nenásilné a nevulgárne podanie. To by sa dalo ešte ako-tak prehltnúť v hlavnej sérii, ale v tejto knihe už je trápne hneď z troch dôvodov: po prvé, Edward je chalan už desaťročia vo veku vrcholiacej sexuálnej túžby, po druhé, vidí do zvrhlých hláv iným ľuďom a po tretie, Meyerová si je zjavne vedomá toho, že túto knihu budú čítať hlavne fanušíkovia zvyšnej série, ktorí za tých pätnásť rokov od vydania prvého dielu vyrástli a dospeli. Tak prečo si stále myslí, že slovíčka ako sex či znásilnenie by si títo dávno dospelí ľudia museli ešte vyhľadávať v slovníku? Ak sa teda budeme tváriť, že si ich museli tí čitatelia v slovníku vyhľadávať, keď boli v puberte Aj všetko ostatné je podané ťuťu muťu spôsobom s takou okatou cenzúrou, že je to na smiech.

Kniha k príbehu nič nové nepridá, s výnimkou pár nudných, emočne plochých historiek Edwardovej rodiny. Je to strata času a posledných zvyškov uveriteľnosti.

2 11.07.2023

V porovnaní s priemerom kníh, ktoré som prečítala, ide o nadpriemerné dielo, ale v rámci tejto série mi pripadá výrazne slabšie ako predošlý diel. Dej sa začína posúvať oveľa miernejším tempom, u postáv Brienne a Sansy sa prakticky až s výnimkou ich poslednej kapitoly vôbec nič nové nestane. Pridávam sa tiež k tým čitateľom, ktorých nenadchli Greyjoyovci a Dorne mi tiež nebolo dvakrát pochuti. Arya, tá toľko obdivovaná postava, ktorá si zaslúžila hromady súcitu, zrazu začína byť divná a prestávam jej fandiť. Nepochopila som, čo s ňou robia a prečo si to ona necháva robiť namiesto toho, aby sa snažila dostať k Jonovi. Samwell bol na tom lepšie, ale jeho kapitoly boli tak hlboko depresívne, že som do nich tiež nemala veľkú chuť. Najzaujímavejšie boli pre mňa kapitoly písané z pohľadu Jaimeho a Cersei. Ale zakladanie nových dejových línií v takto pokročilej fáze série ma znepokojuje rovnako ako skutočnosť, že o to menej miesta zostáva na rozplietanie tých starých.

Mám rada túto knihu, podľa mňa najlepšiu od Le Guinovej. Z môjho pohľadu išlo o čítavý román, aj napriek malému množstvu akcie. A malo to takú správnu atmosféru. Pochmúrnu, tajomnú, nostalgickú. Milujem také prostredia, z ktorých dýcha tajomstvo, aj keď mám radšej, keď sa to tajomstvo raz aj odhalí, čo sa tu nestalo. Osobne som nevnímala Tenarin osud ako vyslovene zlý. Jej postavenie malo nemálo výhod a osobitého čara. Skôr ma sklamalo, ako dopadla.

2 27.06.2023

Kniha začína bizarne a pre nejedného čitateľa náročne. Prehrýzť sa tým asi nebude vedieť každý. Opisovaný svet vyzeral zaujímavo, už menej zaujímavé bolo podanie a témy, ktorým sa hlavný hrdina venoval. Nevedela som sa s ním stotožniť, otáznikov bolo priveľa a na to, čo som chcela odhaľovať najviac, bolo treba čakať pridlho. Aj keď rozjasnenie centrálnej záhady je načasované tak akurát, mnoho nevyjasnených otázok na konci prináša určité sklamanie. Čakala som čosi veľkolepejšie, precíznejšie... Hlavný hrdina však dopadol k mojej spokojnosti.

4 15.06.2023

Budúcnosť ľudstva je (ako zvyčajne) desivá. Náladu vám táto kniha nezdvihne. No za prečítanie stojí.

Predtým som od autora prečítala len Metro 2033, ktoré ma príliš nenadchlo. Bola som však prekvapená, ako odlišne od Metra je tento román písaný. Autor pôsobí ako omnoho vyzretejší, drsnejší a aj dejovej logiky má viac, hoci stále sú tam diery (čo vo svete takmer bez rastlinstva vyrába kyslík? Ako rieši "vírus nesmrteľnosti" mutácie v DNA, ktoré sa podstatnou mierou podieľajú na starnutí? Ak môže mať niekto otvorenú kupolu vo výške 10 km nad zemou, keď podtlakom by upadol do bezvedomia? A ako sa postava 503 dostala von, keď mala zostať v internáte navždy?...). Inak ale ide o pútavo napísané a akčné dielo. Nechápem, kde komentujúci podo mnou videli rozvláčnosť, ja som sa častokrát nemohla odtrhnúť.
Hlavný hrdina je antipatický a zlepšuje sa to len nepatrne. Oveľa viac mi však s blížiacim sa koncom prekážalo, ako do mňa autor tlačil posolstvá o rodine a smrteľnosti. Hlavná postava nasadá z bezcitného egocentrika do klasického hodnotového klišé, ktoré mi v knihách už lezie krkom. Kto prežije, kto umrie a ako to skončí pre celé ľudstvo začnete tak trochu šípiť. Autor sa necháva priam otrocky zväzovať tým, čo sa robí a čo sa nerobí. Jediné, čo z týchto otrepaných morálnych schém trošičku vyčnieva je
SPOILER!
hrdinov sex s oboma jeho nevlastnými matkami...
ENDSPOILER

3 17.05.2023

Psychotriler o zamotaných vzťahoch a ešte zamotanejších spletiach toho, kto čo vie a kto čo vie o tom, čo vie ten druhý a kto čo vie o tom, čo ten druhý vie o tom, čo vie ten prvý... Asi to nebolo celkom pre mňa. S hlavnou postavou Jess som nemala absolútne nič spoločné, nevedela som sa s ňou stotožniť a bola mi nesympatická. Ale ako vysvitne, bol aj zámer autoriek neurobiť z nej vyslovene kladnú postavu. Celkovo to nedopadne tak otrepane, ako sme zvyknutí, za to asi hviezdička hore.

25.04.2023

Román je náročne napísaný. Jeho umelecké jazykové prostriedky mi nesadli, v jeho filozofovaní, ktoré od stromov a prírody celkovo zabieha neraz veľmi ďaleko, som sa strácala. Mám rada širokotematické romány ukazujúce problémy v čo najširších súvislostiach, ale toto spracovanie ma neoslovilo.

Ďalším obrovským problémom sú postavy. Všetci muži trpia, tápu a nevedia, čo od života chcú. Ak sa v ich blízkosti zjaví nejaká žena, osudovo na nej visia. Ženy: svojské, nezávislé, sexuálne povoľné, svadbu nechcú, deti chce len jediná z nich. No tak ako aj muži, ani ženy inak netušia, čo so životom. Nemajú žiadnu motivickú stránku. Len sa tak potácajú svetom tam, kam ich ruka autora sťaby predĺžený konár stromu postrčí. Aj ich náhly ekoaktivizmus je nevysvetlený a nezrozumiteľný pre každého, kto nie je akoaktivistom sám od seba. Väčšinou mi teda postavy boli nesympatické až ľahostajné, čím sa strácal silne emotívny účinok, ktorý autor chcel ich pohnutými osudmi dosiahnuť. Boli príliš čudné, nečitateľné, éterické, nepozemsky uvažujúce na to, aby som sa s nimi mohla stotožniť.

Koncepcia knihy tomu vôbec nepomáha. Predstavovať postavy osemkrát, vždy presne v momente, keď predošlý príbeh začal byť konečne trochu zaujímavý, je utrpenie. Je toho priveľa a zároveň primálo. Podivnosti sa len nabaľujú a nabaľujú a nič nezačínalo dávať zmysel.

Stromy sú tie najsympatickejšie postavy. Mohutné a pritom také bezmocné. Stromom, len v malinkej miere aj postavám, som tuho držala palce. Lepšie pasáže sa striedajú s horšími. Autor niekedy ponúkne celkom peknú myšlienku, aby ju ale vzápätí zabil do neba volajúcou naivitou. Na jednej strane je autor vzdelaný, ohuruje poznatkami o stromoch, na druhej strane napísal (už takmer na druhej strane) taký kiks, že som bola len kúsok od znechuteného odloženia knihy. Najtragikomickejšia pasáž sa ale nachádza v Kmeni. Párik ekoaktivistov je vyslaných, aby sedeli na najvyššom strome v okolí a tým zabránili jeho výrubu. Dvaja mestskí ľudia tam, prosím krásne, v pokoji a harmóniou s prírodou aj sebou samými prežijú takmer rok s rovnakým nepratým oblečením, na malých množstvách biednej stravy, pod holým nebom v daždi a vetre, chladení zo všetkých strán, ešte aj odspodu v tomto má aj zvierací brloh navrch v úplnej izolácii od zvyšku sveta. Chápem zapálenie pre vec a túžbu zachrániť strom, ale čo je veľa, to je veľa.

V podstate ani neviem, ako tá kniha skončila. Asi s istou nádejou, ktorej dôvody mi však, tak ako mnoho iného, unikli. Posledné zamyslenie, ktoré vo mne kniha vyvolala je, či je nutnou podmienkou súčasného umenia jeho nezrozumiteľnosť. Moje skúsenosti so staršími nositeľmi Pulitzerovej ceny boli totiž lepšie.

8 17.04.2023