Ahmose komentáře u knih
Musím sa priznať, že do čítania Elantris som išiel s istou obavou, pretože som sa opakovane stretol s názormi, že toto rozhodne nie je to najlepšie, čo autor napísal. O to väčšia je moja radosť, že kniha zabodovala a v mojom osobnom rebríčku obľúbenosti preskočila prvú éru Mistborna. Elantris má výborný, do detailov prepracovaný svet. Tento svet má vlastné náboženstvá, veľmi originálny magický systém a zaujímavé usporiadanie spoločnosti. Veľkú pozornosť autor venuje postavám. Každá si prechádza vlastným konfliktom. Dve z troch hlavných postáv som si naozaj veľmi obľúbil. Raodena, ktorého postihla kliatba a ktorý sa snaží v Elantris, zo skupiny konštantne trpiacich ľudí, znovu vybudovať aspoň ako-tak fungujúcu spoločnosť. A Sarene, ktorá je nesmierne inteligentná diplomatka a politička snažiaca sa získať vplyv v meste susediacom s Elantris. Treťou postavou je Hrathen, je to duchovný, ktorý sa snaží rozšíriť Fjordellské náboženstvo na území miest v okolí Elantris a zároveň si prechádza krízou vlastnej viery. Ten mi až taký sympatický nebol, ale je to taktiež výborne napísaná postava. Okrem kliatby a nefungujúcej mágie, hrá veľkú rolu v príbehu aj náboženská schizma. Príbeh je zo začiatku pomalší, ale postupne graduje a druhú polovicu som zhltol za dva dni. Výborná kniha, ktorú odporúčam všetkým fanúšikom dospelej fantasy.
Toto je kniha o temnej kapitole maďarských dejín, no zároveň je to kniha, ktorá nemôže byť aktuálnejšia. Ukazuje nám, ako strach, nenávisť a politická manipulácia dokážu ovplyvniť spoločnosť. Kniha je krátka, ale na dej nesmierne bohatá. Autor na pár stranách ukáže veľa násilia a celkom presne vystihne atmosféru a nálady vtedajšej doby. Nemôžem si pomôcť, v tejto knihy vidím obrovské množstvo paralel so súčasnou situáciou na Slovensku. Chaos, narastajúce napätie a polarizácia spoločnosti, ktorá vyústi vo veľké nešťastie. Na knihe je poznať, že autor je sociológ. Deň na trhu je skoro až štúdiou toho, ako sa dav obyčajných ľudí živených nenávisťou, vlastnou sebaľútosťou, obmedzenosťou a fámami, nechá strhnúť. Nesmierne dôležité dielo. Na knihe mi však predsa len vadila jedna vec. Po štylistickej stránke mi kniha až tak nesadla. Autor sa snaží imitovať formu zápisníka a neoddeľuje jasne priamu reč. Kniha tak síce pôsobí autentickejšie, ale text sa stáva hutným a výrazne ťažšie čitateľným. Deň na trhu má len 180 strán, takže sa to dá vydržať, ale je to trošku škoda. Určite veľmi odporúčam prečítať. Ako o knihe napísal Ján Púček pre Denník N: „Bolo to hrubé násilie podnietené hrubými rečami. Keď sa nad tým zamyslíme, nie je to nič iné ako to, s čím sa denno-denne stretávame dnes.“ Určite 4,5 hviezdičky.
Keď som sa dozvedel, že nakladateľská značka Odeon nám tento rok priniesla nové vydanie tohto kultového románu, vedel som, že nastal ten správny čas, aby som aj ja po ňom siahol. Myslím si, že je to kniha, ktorá už dnes čitateľa nešokuje svojou brutalitou ako tomu bolo, keď v 60. rokoch prvýkrát vyšla. Od tých čias bolo napísaných veľké množstvo brutálnejších a naturalistickejších kníh. Napriek tomu si myslím, že je to kniha, ktorá by v žiadnej knižnici nemala chýbať. Táto kniha sa vyznačuje výnimočným jazykovým systémom, ktorý v iných knihách nenájdete. Klobúk dolu pred prekladateľom. Navyše, príbeh má výrazný psychologický a filozofický presah. Autor sa zaoberá otázkami etiky a morálky, predovšetkým otázkami dobra a zla. Ukazuje aj disfunkčné medziľudské vzťahy a pokrivenú spoločnosť, ktorá v kontexte posledných udalostí, nemá zas tak až tak ďaleko od tej súčasnej. Trošku ma mrzí vykreslenie postáv. Ani k Alexovi, ani k žiadnej inej, nedáva autor možnosť si vytvoriť vzťah. Všetky postavy sú len nástrojmi, cez ktoré autor prezentuje svoje myšlienky a charakterom nedáva väčšiu hĺbku. Mechanický pomaranč je bezpochyby zvláštny, ale myslím, že by si naň mal každý urobiť svoj názor. Odporúčam.
Mort je oproti ostatným Pratchettovkam, ktoré som čítal iný, trošku zvláštny. Je v ňom výrazne menej humoru a dejová linka zďaleka nie je taká rozkošatená, ako býva u autora zvykom. Pán Pratchett nám v tomto diele ukázal akú bujnú mal skutočne fantáziu a zároveň prehľad. V knihe nájdete niekoľko odkazov na klasické diela, predovšetkým Shakespeara a ľudové rozprávky. Napriek tomu, že kniha prvýkrát vyšla v roku 1987, témy v nej obsiahnuté, sú aktuálne aj dnes. Musím vyzdvihnúť, že čítať o tom, ako sa samotná smrť zamýšľa nad zmyslom života, dalo tejto téme celkom nový rozmer. Postáv je v tejto knihe pomenej, okrem Morta a Smrťa sa tu objaví aj známy čarodejník Vetroplaš. Myslím si, že tento diel mohol byť trošku kratší. Rozuzlenie príbehu prichádza až na posledných cca 10 stranách a takéto rýchle konce nepovažujem za celkom ideálne. Pre fanúšikov tejto kultovej série určite odporúčam. Ak však s autorom ešte skúsenosti nemáte, odporúčam skôr knihu Čarovné práva.
Jedna z najslabších kníh, aké som od Lucindy prečítal. Nechápte ma zle, tá kniha sama o sebe nie je až taká hrozná, ale viem, že autorka to vie aj oveľa lepšie. Príbeh samotný je taká dráma pre drámu, v podstate žabomyšie vojny. Prvých sto strán ma bavilo, potom to však začalo ísť z kopca a následne až posledná štvrtina knihy bola opäť zaujímavá. Zvyšok medzi tým, je čistá vata. Naozaj si nemyslím, že kniha musela nutne mať štyristo strán. Polovičný rozsah by bol celkom dostačujúci. Nemyslím si, že niekto potrebuje čítať čo desať strán o tom, ako postavy raňajkujú, opaľujú sa, obedujú, večerajú a idú spať. Inak sa Olivovník číta veľmi dobre. Tým, že obsahuje úryvky z denníka trinásťročného chlapca, tak má kniha oveľa bližšie k YA knihám a je teda vhodný aj pre mladších čitateľov. V postave Heleny je tiež cítiť isté autobiografické prvky, nakoľko sama autorka bola tanečnicou. Aby som to nejak zhrnul, na trhu sú od autorky oveľa lepšie knihy ako táto, pokiaľ ale hľadáte niečo na oddych pri upršanom popoludní, Olivovník by vám mohol vyhovovať. Minimálne po vizuálnej stránke bude určite ozdobou v knižnici.
Z tejto knihy som nadšený. Takto si predstavujem ideálnu fantasy. Prvý diel Mistborna čitateľovi predstavuje úvod do obrovského a komplexného sveta Kosmíru. Tento svet obýva viacero národov žijúcich na rôznych planétach, je tu viacero magických systémov a všetky spája jeden mýtus stvorenia. Tento diel sa však zameriava na jednu konkrétnu planétu s jedným, pomerne zložitým magickým systémom, ktorý ma autor dopodrobna premyslený a postupne ho čitateľovi predstavuje. Robí to veľmi nenásilne, takže človek hltá každú informáciu a chce vedieť viac. Hlavné postavy sú veľmi dobre vykreslené. Postava Kelsiera je od začiatku veľmi sympatická, trošku mi pripomína Nikolaja z Griše. Vin mi na začiatku veľmi nesedela. Bola úzkostlivá, možno až trochu depresívna, čo sa vzhľadom na traumy, ktoré zažila dá pochopiť, ale vidieť svet z jej pohľadu nebolo celkom príjemné. To sa však postupne mení, táto postava prechádza veľkým vývojom. Autor ani z jednej postavy neurobil neporaziteľného superhrdinu, naopak, obe postavy sa dopúšťajú chýb a nesú následky. Vedľajšie postavy sú vykreslené slabšie, ale vzhľadom na počet strán si myslím, že nebol priestor to urobiť lepšie. Dej ma skvelú dynamiku, je plný akcie a napätie autor udržuje do poslednej chvíle. Prakticky nemám tejto knihe čo vytknúť.
Tak toto mi neskutočne sadlo. Dej knihy je pomerne jednoduchý, pripomína klasickú anglickú detektívku, ale je to tak trochu recesia. Dovolil by som si ju zaradiť do nového žánru cosy crime, ktorý sa na sociálnych sieťach v poslednej dobe často spomína. Obe hlavné postavy sú veľmi sympatické. Veronica je emancipovaná, na svoju dobu dosť výstredná osoba, s ostrým jazykom. Stoker je inteligentný, trochu zatrpknutý a odmeraný vedátor. Interakcie medzi týmito dvoma ma veľmi bavili. Niekoľkokrát som sa veľmi dobre zasmial. Humor v knihe je postavený hlavne na irónii a sarkazme. Autorke sa v tom podarilo utrafiť zlatú strednú cestu, nepôsobí to ani chvíľu silene. Samotné rozuzlenie príbehu čitateľ odhalí pomerne rýchlo, ale z hľadiska celkového dojmu mi to neprekážalo. Je to proste skvelá oddychová kniha, ktorej nemám čo vytknúť. Dúfam, že sa vydavateľstvo poponáhľa a čoskoro nám prinesie ďalšie diely.
Polovičný kráľ je dôkazom, že české fantasy má potenciál a dokáže konkurovať svetovému. Čítanie tejto knihy som si nesmierne užil. Rozjazd je síce pomalší a chvíľu mi trvalo, než som sa do knihy dostal, následne to ale naozaj stálo za to. Dej je rozdelený na tri dejové linky. Najviac ma bavila linka s kráľom TratHysom. Je to silný charakter so zmyslom pre spravodlivosť. Súčasťou jeho linky je epická bitka, intrigy aj mágia. Prostredníctvom Lheiwen nám autor ukazuje život a utrpenie bežného človeka a tým príbehu dáva komplexnosť. Trochu menej ma bavila linka s kapitánom Garrom. Príde mi, že v jeho linke sa toho oproti zvyšným dvom zase až tak veľa neodohralo. Autor vie výborne pracovať s jazykom a dokáže čitateľovi ukázať nádherné prostredie Erenézie. V knihe sa nachádza zaujímavý magický systém. Dúfam, že sa o ňom ešte neskôr dozvieme viac. Čítanie si vyžaduje pozornosť, aj na prvý pohľad nepodstatný detail môže byť dôležitý a preto sa kniha číta pomalšie. Záver ma prekvapil, autor sa nebál postavám slušne naložiť. Trošku ma mrzí, že v knihe nie je mapa. Každopádne na to, že sa jedná o autorovu prvotinu, tak je to perfektné. Už sa teším na druhý diel. Odporúčam !
Stratená sestra predstavuje veľmi príjemný návrat k príbehu o siedmych sestrách z pera známej autorky Lucindy Riley. Bolo skutočne veľmi príjemné vrátiť sa k mojim obľúbeným postavám, zistiť kam sa posunuli ich životy a ešte krajšie bolo ich vidieť ťahať za jeden povraz, aby ich pátranie po stratenej sestre bolo úspešné. Napriek tomu sú pre mňa Slnečná a Stratená sestra slabšie, oproti predchádzajúcim dielom. Je to jednak preto, lebo autorka nastavila latku naozaj vysoko a potom preto, lebo historické linky oboch týchto kníh sú trochu menej dramatické, menej prekvapivé a menej plynulé. Nepochybujem, že táto kniha mala pre autorku veľký osobný význam. Spracovala v nej históriu svojej krajiny, ale sama v poďakovaní priznala, že pri písaní Stratenej sestry narazila. Z obdobia Britsko-írskej vojny sa zachovalo pomerne málo písomných prameňov a väčšina ich bola napísaná spätne, takže údaje boli nepresné alebo veľmi všeobecné. Autorka si tak kopu vecí musela domyslieť a nesmieme zabudnúť na to, že v tom čase už bojovala so zákernou chorobou. Siedmy diel tejto série síce nie je ten najlepší, ale rozhodne stojí za prečítanie a fanúšikovia tejto série si ho bez pochyby užijú aj keď má pár múch. Teším sa na veľké rozuzlenie v poslednej knihe Atlas príbeh tatka Slaného.
Autorka vytvorila obrovský kontinent, na ktorom vládne niekoľko kráľovstiev. Je vidieť, že jednotlivé národy majú spoločný pôvod, ale napriek tomu medzi nimi panujú výrazné kontrasty, ktoré ich od seba zásadne líšia. Týkajú sa predovšetkým kultúry, náboženstva a prístupu k drakom a mágii. Ústrednou témou knihy je odlišná interpretácia historických udalostí medzi jednotlivými kráľovstvami, tiež význam a sila tradícií a potreba ich zmeny a napokon téma duševného zdravia. Toto všetko sa mi na tejto knihe neskutočne páčilo a bol to dôvod prečo som knihu neodložil aj keď som sa prvú polovicu knihy dosť strácal a veľa som toho nechápal. Dôvod, prečo som s knihou bojoval a tiež to, za čo napokon strhávam hviezdičku, sú postavy. Žiaľ, ani jeden zo štyroch rozprávačov mi nebol sympatický. Autorka nám nedáva možnosť veľmi preniknúť do ich myslenia. Hoci s nimi sme pri všetkých významných míľnikoch, ktoré tieto postavy formujú, nemáme možnosť ich spoznať v období kedy sa „nič nedeje.“ To malo za následok, že čítanie vo mne nevyvolávalo potrebné emócie a tomu ich prerodu, vývoju, zmeny postoja bolo tým pádom ťažké uveriť. Celkovo kniha rozhodne sa prečítanie stojí. Dýcha z nej atmosféra starých povestí a legiend. Odporúčam !
Kniha má zo začiatku pomalý, pozvoľný rozbeh. Oproti prvému dielu, ktorý bol napísaný výhradne z pohľadu Lakšmí, nám tu autorka rozbieha hneď tri dejové linky. Pripravuje si pôdu pre samotnú zápletku a popri tom čitateľovi umožňuje nazrieť do kultúry a mentality indického vidieka. Píše krásnym jazykom, ktorý obohacuje o sem-tam nejaké indické slovíčko. Pôvodných indických slov sa však celkovo v texte vyskytuje menej ako v Umelkyni. Text je tak oveľa plynulejší a ľahšie sa číta.
Postavy Lakšmí a Málika sú veľmi sympatické. Lakšmí je veľmi inteligentná žena, ktorú si čitateľ obľúbi prakticky od prvých strán predchádzajúcej knihy. Málik zas bude obdivovať za jeho pracovitosť a schopnosť presadiť sa. S postavou Nimmí je to oveľa zložitejšie. Osobne som si k nej nedokázal vytvoriť kladný vzťah. Prišla mi dosť urážlivá a príliš hrdá, pričom nebola v pozícií, kedy by si mohla takéto správanie dovoliť. V knihe sa rozvíja aj menšia detektívna zápletka. Práve vďaka nej má čitateľ možnosť vidieť, že ľudia sa od seba zas až tak strašne nelíšia. Strážca džajpurských tajomstiev je výborný román, ktorý jednoznačne dosiahol a miestami až presiahol svojho predchodcu. Pre fanúšikov ázijskej literatúry, milovníkov indickej kultúry a čitateľov spoločenskej beletrie je táto kniha povinnou jazdou.
Gallant bola jedna z mojich najočakávanejších kníh jesene 2022 a musím povedať, že moje očakávania nie len naplnila, ale ich aj ďaleko presiahla. Autorka v knihe využíva pri rozprávaní veľa opisov, ale nikdy by som nepovedal, že by ma pasáže opisu domu či pocitov hlavnej postavy mohli tak veľmi baviť. Jazyk je naozaj vyšperkovaný a slovenský preklad veľmi podarený. Mal som trochu obavu, ako sa autorka popasuje s tým, že hlavná postava je nemá. Zvládla to bravúrne. Postava Olívie je inteligentná a má bohatý vnútorný svet. Vedľajšie postavy sú tiež veľmi dobre napísané. Gallantom sa nesie tajomná atmosféra, ktorá čitateľa ženie čítať ďalej. Záver je svojím spôsobom asi od polovice knihy očakávatelný, ale nekončí klasickým happy endom. Kniha ako stvorená na čítanie v tomto jesennom období. Nemám čo vytknúť. Ešte musím špeciálne pochváliť vydavateľstvo za krásne grafické spracovanie. Gallant sa určite umiestni v mojich top knihách tohto roka. Odporúčam !
Dom na azúrovom pobreží som zaregistroval dlhú dobu predtým, než vyšlo slovenské vydanie. Je to kniha, ktorá v zahraničí zožala veľký úspech a bola spájaná s množstvom superlatívov. Na začiatku čítania som mal trochu obavu či som sa zase nenechal strhnúť ošiaľom a krásnou obálkou. Úvod knihy sa mi zdal trošku zdĺhavý. Našťastie, tento pocit pomerne rýchlo pominul a ja som sa ponoril do tohto krásneho, optimistického príbehu. Autorov štýl písania sa veľmi dobre číta. Text nezaťažuje zbytočne dlhými statickými opismi prostredia. Zameriava sa skôr na pocity a psychiku postáv. Hlavná postava Linusa Bakera mi veľmi sadla. V mnohých jeho myšlienkových pochodoch a konaní som sa videl. Ostatné postavy boli tiež veľmi sympatické. Najviac som si obľúbil Lucyho. Čo sa deja týka, kniha nie je nabitá akciou, ale ak nerátam prvé kapitoly, plynie celkom príjemným tempom. Je to kniha pri ktorej si môžete oddýchnuť, spomaliť a užiť si tento krásny príbeh a myšlienky v ňom obsiahnuté. Nechýbajú vtipné situácie. Naozaj zaujímavo poňaté fantasy, ktoré tak trochu nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti. Kniha sa určite umiestni v top 10 knihách tohto roka. Odporúčam !
Podľa anotácie sa malo jednať o nespútaný sci-fi román plný šermiarskych súbojov, politických intríg a lesbických nekromantiek. V skutočnosti sa jedná o strašnú zlátaninu veľmi slabého sci-fi a stredovekého fantasy. Príde aj vám táto kombinácia divná ? Kiež by to bol jediný problém. Autorka čitateľa hneď od začiatku hodí do deja bez toho aby sa unúvala čokoľvek vysvetliť. Kniha má skoro 450 strán a za celú dobu sa nedozviete absolútne nič o tom ako ten svet funguje, aký je vzťah medzi rytiermi a nekromantmi, ako fungujú nekromanti, koľko druhov nekromantov je, pretože z príbehu je jasné, že ich je viac... Aby toho utrpenia nebolo málo, celým príbehom sledujete Gideon, ktorá sa snaží byť strašne drsná a cool... No drsná bola asi ako hladká múka. Mnohé recenzie sľubujú more vtipov. Žiaľ, vtipný mi prišiel až hodnotný jeden. Všetky ostatné boli skôr trápne pokusy Gideon byť drsná. Anotácia sľubovala šermiarske súboje. Nuž... áno, sú tam. Problém je len v tom, že by sa dali zhrnúť tak na 2-3 strany. Finálový boss fight je síce obsiahlejší, ale už som bol z celej knihy tak strašne otrávený, že už mi to bolo srdečne jedno. Veľkú časť knihy tvoria opisy toho ako Gideon chodí po chodbách a schodoch hore-dole. Keby to prostredie bolo aspoň zaujímavé, ale v živote mi nenapadlo, že budem čítať na jednej strane o tom ako sa celý hrad rozpadá a plesnivie a súčasne sú v ňom zabudované najmodernejšie laboratória... Aj keď je pravda, že tento popis sedí na nie jednu slovenskú nemocnicu. Aby toho nebolo málo, korunu tomu všetkému nasadila úplne príšerná úprava textu a gramatické chyby a preklepy, ktoré udreli do očí aj mne a to som Slovák, dysgrafik, ktorý to čítal v Češtine.
Pri čítaní tejto knihy som trpel. Absolútne nerozumiem, ako je možné, že toto vyšlo a ešte je to aj prekladané, a má to pokračovanie. Škoda papiera, farby a peňazí. Absolútne neodporúčam.
Maková vojna je najlepšia fantasy kniha, ktorú som za posledný rok prečítal. Z anotácie by sa mohlo zdať, že okrem toho, že je to fantasy inšpirovaná históriou Číny, neprináša nič originálne. Nenechajte sa zmiasť ! Magický systém, ktorý autorka vymyslela skutočne stojí za to. Šamanizmus umožňuje šamanovi pozvať do svojho tela niektorého z bohov a používať jeho schopnosti. Háčik je však v tom, že pokiaľ raz začne tieto schopnosti používať, nevyhnutne sa z toho jedného dňa zblázni. Autorka vytvorila postavy, ktoré sú komplexné, morálne šedé a dosť sympatické. Prejdú veľkým vývojom. Prostredie, v ktorom sa dej odohráva bolo dosť surové, exotické, ale zároveň dobre uveriteľné. Vďaka dôkladne premyslenej histórii som to autorke žral aj s navijakom. Nechýba ani pár veľmi trefných filozofických úvah a vtipných hlášok. Milovníci romantických liniek si tu ale na svoje neprídu. Romantických fantasy, ale máme na trhu viac než dosť. Výborné, náročnejšie fantasy čítanie. Teším sa na pokračovanie. Odporúčam !!!!
Napriek tomu, že postava Elektry je zo všetkých sestier najkomplexnejšia a najuveriteľnejšia, v poradí už šiestu knihu série Sedem sestier hodnotím zatiaľ ako najslabšiu. Dôvodom je jej historická dejová linka. Bola totiž suchá ako vyprahnutá africká krajina, kde sa príbeh odohrával. Tempo knihy je dosť pomalé, postavy ploché, mimo toho, že sa to odohráva Afrike ten príbeh nebol ničím extra zaujímavý. Súčasná dejová linka s Elektrou je výrazne lepšia, čím zachraňuje knihe hodnotenie. Prinášala smršť emócií a spracúva pomerne náročnú tému závislosti. Autorka si samozrejme aj v tomto diely zachovala výborný štýl písania. Opäť nám ukázala aj iné formy lásky, než len tá partnerská. Škoda tej historickej časti.
Po dlhom čase kniha, od ktorej som sa nevedel odtrhnúť. Vyslovene som sa každý deň tešil a hovoril si, nech už je večer a ja si budem môcť čítať Nikdynoc. Jay Kristoff vzal to najlepšie z Assasins´creed, Mortal Kombat a Griše a obohatil to o svojský štýl. Výsledkom je táto úžasná kniha s výbornou zápletkou, sympatickými postavami a zaujímavým svetom inšpirovaným historickým Rímom a Benátkami. Veľmi sa mi páči nápad s poznámkami pod čiarou, kde autor objasňuje rôzne reálie sveta, vtipkuje či komentuje dianie. Ak by boli súčasťou textu, mohli by ho robiť zdlhavým, takto je na čitateľovi samom, kedy a či ich chce alebo nechce čítať. Vraždy, mágia, jedy, sex a humor, moje prvé stretnutie s autorom hodnotím veľmi kladne a mrzí ma, že sme sa zatiaľ stále nedočkali slovenského prekladu. Adept do mojich top 5 kníh tohto roka. Milovníci kvalitného fantasy si prídu na svoje. Odporúčam !
Z knihy som trochu sklamaný. Autorka dokázala vytvoriť svet, ktorý má potenciál. Je to temné fantasy s ponurou atmosférou a zaujímavým námetom. S knihou však mám dva zásadné problémy. Prvým sú postavy. Všetky mi prišli chladné, bezcharakterné, nedokázali sa mi dostať pod kožu. Nedokázal som si ich obľúbiť. V podstate, keby všetky postavy na konci knihy zomreli, bolo by mi to úplne jedno. Ešte väčší, je však druhý problém. V knihe je hneď niekoľko nezmyslov. Napríklad mi vysvetlite, ako je možné, že vo svete, v ktorom je zavedená elektrina a pijú tam bublinkové nápoje, nepoznajú kušu ? Alebo ako sa može sklo z rozbitého okna zapichnúť postave do oka a tak ju zabiť ? Neviem ako vám, ale mne to nedáva zmysel. Uvažoval som ako Z krvi a popola ohodnotím a nakoniec som sa rozhodol pre tri hviezdičky, za ten zaujímavý svet a samotný fakt, že aj keď mám výhrady, chcem si prečítať druhý diel. Moje odporúčanie teda je, ak vás kniha veľmi láka, za pokus to stojí. Potenciál tam vidím, ale nemajte veľké očakávania. Uvidíme, čo prinesie druhý diel.
Z Krajiny ľadu som trošku sklamaný. Podľa anotácie som očakával dobrodružný príbeh v prostredí aljašskej divočiny. Obálka zase vzbudzuje dojem príbehu plného kúzelnej atmosféry. V skutočnosti sa však nejedná ani o jedno z toho. Kniha je písaná formou denníku, ktorý si vedie podplukovník Allen Forrester počas expedície. Má oveľa viac cestopisný a dokumentárny charakter, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Čitateľ má možnosť nazrieť do života pôvodných obyvateľov Aljašky, dozvedieť sa niečo o jej histórií a kolonizácii. Kniha je zároveň plná historických fotografií. To všetko by bolo super, ale predsa len anotácia sľubovala niečo trošku iné. Ničmenej to nie je autorkina chyba. Celú dobu som čakal, kedy konečne príde nejaký dejový zvrat. Nakoniec ich tam pár bolo, ale kniha bola aj tak zdlhavá. Musím pochváliť nádhernú obálku a niekoľko krásnych myšlienok, ktoré sa v knihe vyskytlo. Odporúčam milovníkom cestopisov a americkej histórie.
Druhá tvár je kniha, ktorá by rozhodne nemala uniknúť vašej pozornosti. Jedná sa o psychologickú drámu, ktorej dej je síce pomalší, ale vyrovnávajú to krátke kapitoly, ktoré dodávajú knihe skvelú dynamiku. Číta sa prakticky sama. Príbeh samotný je presne ako sľubuje anotácia, temný, plný emócií a znepokojenia. Je to presne jedna z tých kníh, pri ktorých sa nebudete cítiť celkom vo svojej koži. Kniha je písaná zvláštnou formou, formou monológu manželky k manželovi. Chvíľku mi trvalo kým som si na to zvykol. Často som pri čítaní myslel na film Orphan z roku 2009. Autorka sa s čitateľom zahráva, celú dobu som si nebol istý, na čiu stranu sa postaviť. Druhá tvár je strhujúci a znepokojivý príbeh o materstve, manželstve a strate. Bude horúcim kandidátom na miesto v Top 5 kníh, ktoré som tento rok prečítal.