bend-ik komentáře u knih
Do posledných cca 40-tich strán som verila, že to nebude tak. Že za tým musí byť niekto iný. Musí...
Nie kvôli sympatiám voči nemu ako postave (mužským rodom reflektujem na slovo „vrah“, vonkoncom nemám záujem spoilerovať), ale voči autorke, pretože som dúfala, že aj napriek tomu, že je na tomto poli relatívnym nováčikom, „nenarazí“ na samotnom konci, ktorý je pre čitateľov tohto žánru predsa len už párkrát načítaný inde. A áno, o to viac teraz po jej dočítaní závidím „neznalejším“ :)
Ako mnohým, ani mne nedalo po knižke nesiahnuť a nezhodnotiť, ako sa s takouto žánrovkou J.K. popasuje. V podstate to celé dotiahla takmer na výbornú – stavila na pravú detektívnu klasiku, čo je pre mňa v dnešnej záplave severských krimi hotový balzam pre dušu :). To, že je J.K. hviezda vo vykresľovaní postáv či prostredia potvrdila aj v tomto kúsku, no, žiaľ.. miestami až príliš. Čitatelia, ktorí sú v „populárnejších“ detektívkach zvyknutí na každej tretej strane z chodníka zoškrabovať rôznorodú DNA (čo do formy i obsahu), budú sklamaní. Naopak tí, a toto je, našťastie, môj prípad, čo sa vyžívajú v poctivej vyšetrovateľskej práci, kde nie je núdza o detailné rozobratie miesta činu, zástupu podozrivých či (a v tomto prípade doslova) seba samého, si prídu na svoje.
Volanie Kukučky sa číta veľmi rýchlo a nie, nie je to len riadkovaním. Autorka dej a konanie jednotlivých postáv vrství a objasňuje s ľahkosťou jej vlastnou, ktorá vás (ne)vedome núti čítať ďalej a ďalej, pretože čítanie je to vcelku dobré. Ak ale z knižky/detektívky(!) potrebujete cítiť napätie a spolu s detektívom ozlomkrky vypátrať vraha skôr ako znovu udrie, siahnite radšej po inej.
Aby som svoje dojmy zhrnula. Bolo mi cťou skrátiť a spríjemniť(!) si čakanie na jarného Connellyho práve Kukučkou, ktorou ma Rowlingová viac ako milo (ne)prekvapila. A hoci knižke kvôli potenciálne vyškrtateľnému balastu a pomerne nápadnej pointe nemôžem dať lepšie hodnotenie, určite ju radím medzi lepšie detektívne kúsky a už teraz sa teším na Hodvábnika :)
Knižka svoj účel splnila na výbornú - bolo osviežujúce, po všetkých tých problémoch (rozvody, nevery, bitky o deti, závislosti), ktoré dnes dominujú knižnému svetu, prežívať "problémy" dvadsaťročných :) No a Travis... :)
Wau! Wau! Wau! Som nadšenec detektívok, a keď môžem, pri výbere kníh vždy siahnem po tomto žánri - môžem preto smelo vyhlásiť, že som ich prečítala naozaj veľké množstvo. A spomedzi nich nedám dopustiť na môjho Connellyho a jeho Harryho. Holt, detektívky se vším všudy :). Mám a prečítala som od neho všetky diela, a teda aj tie "právnickejšie" s Mickeym. No až pri tejto (štvrtej) som si uvedomila, ako ma vyslovene baví ležať na posteli a súčasne sedieť v súdnej sieni a počúvať jeden Hellerov bravúrny argument za druhým, byť svedkom toho, ako do detailov zapracuje každú stratégiu, využije každú právnickú kľučku a zdĺhavý proces pretvorí na pútavé vyšetrovanie a dokazovanie (ne)viny. Nikdy som nečítala knihy z právnickeho prostredia (Grisham a pod), preto neviem porovnať.. a keď tak nad tým uvažujem, ani nechcem. Connelly ponúka majstrovského Hellera bez poriadnej kancelárie, advokáta, ktorý bojuje za víťazstvo bez záujmu o (ne)vinu klienta a je preň ochotný riskovať nielen život klienta, ale i svoj vlastný. Po slabšej Spiatočke bol Piaty svedok tou knihou, pri ktorej hltáte nie každé slovo, ale každé jedno písmenko rovnako pozorne, ako s Mickeym sledujete i ten najnepatrnejší pohyb porotcov.. a neviem, ako Vy, ale ja som si neskôr uvedomila, že mi asi po prvýkrát vôbec nezáleží na tom, či je obžalovaná vinná alebo nie - načo aj :)
Úplne, ale úplne sa stotožňujem s komentárom od Renavy.. Už dlho som nečítala niečo tak chabé, plytké, otravné, a najmä nereálne. A to som človek odchovaný na webovej komunikácii a mám za sebou aj osobne takýto typ únikov z reality, kedy som každých päť minút (čo päť, každé dve) refreshovala stránku, či mi tam už nesvieti nová správa.. Rozdiel bude asi v tom, že my sme boli dlhé roky predtým aj osobnými priateľmi.. a asi preto ma toto dielo necháva chladnou a vôbec ma to nemrzí!
Fuu, no.. autorov štýl písania je veľmi príjemný, knižka sa tak dá zhltnúť veľmi rýchlo.. už menej pozitívny bol pre mňa samotný obsah.. Asi som čítala príliš veľa lepších thrillerov či detektívok, pretože mne Bez rozlúčky neprišlo ani napínavé, ani nečakané, a gradácia deja? Posledných cca 60 stránok to u mňa nezachráni :)
Jednoducho povedané, čakala som oveľa viac..
Tak takto si predstavujem geniálnu, oddychovú, príjemnú, trefnú, netrápnu, výstižnú, sviežu a oči otvárajúcu knižku.. VYDARENÁ!!
Posledná tretina knižky pokazila inak slušnú slohovú prácu na tému: Môj život
Fantastická!! Pre mňa jednoznačne Remarquov skvost.. :)
Zaujala obálka - "odobrené" GR ratingom - musela som mať a čítať! (..a dúfať, že moja krimi-náročnosť opäť nenarazí) Nestalo sa a po dlhšom čase som si nejakú detektívku plne užila!
Pretože aj keď príliš neholdujem "scenárom", v ktorých je čitateľom vrah známy už od začiatku alebo kde je jeho zábavkou väznenie a mučenie obetí (bežne nuda), Dokonalým stopám nemám čo vytknúť. Práve noapak, veľmi som ocenila, že autorka použila viacero zriedkavo používaných vecí od nemožného rádoby profilovača, až po neklišoidne ustáty vzťah hlavných inšpektorov Luca a Avy.
Pestré a príjemné postavy. Nehostinné Škótsko. Atraktívny zločinec motivovaný intelektuálnymi pohnútkami. Forenzné (ne)dokazovanie. Žiadne zbytočné opisovačky či hluché a zbytočné miesta. Helen Fields vyskladala všetko tak akurát, že ďalší prípad by som si dala aj hneď - a toto sa mi stáva len pri top krimi autoroch.
Toto bolo dobré - vážne, o dosť lepšie, ako som čakala. Priznávam totiž, že po slabučkých Zárezoch smrti som sa do ďalšej YA púšťala so značným skepticizmom. A o to viac ma Frostfire príjemne prekvapil; najmä touto "trojicou":
1) Bryn sa mierne vymykala z radov jej podobných postáv (YA fantasy hrdiniek) a nestavala sa oduševnene k odboju či odporu voči spoločnosti/systému, práve naopak, lojálne (hoci občas možno prílišne zaslepene) bránila chod a pravidlá svojho kráľovstva. Teda zatiaľ :)
2) Po všetkých tých princeznovských a ríšskych fantasy, s ktorými sa v posledných rokoch roztrhlo vrece, mi prišlo osviežujúce, že autorka zasadila príbeh (aj) do ľudského soft sveta. Hoci, niektoré súčasné "trendy" (homosexuálnu postavu, sugarfree point či náznak vegánstva) si fakt mohla odpustiť.
3) Frostfire mi svojou čitateľnosťou pripomínal najmä Divergenciu a Selekciu, no už pri čítaní posledných kapitol som si uvedomovala, že v jeho prípade je čosi iné - autorka dokázala do tuctovejšieho príbehu včleniť napínavú zápletku takým spôsobom, že čítanie druhej časti ma láka ďaleko viac, ako pri ktorejkoľvek z tu spomínaných sérií!
Po pozvoľnejšom úvode a slabšom vykreslení charakterov sa to začalo - skutočný lov. Lov informácií, obetí, cache, páchateľa. Ursula opäť, a v plnej kráse, predstavila svoju záľubu v hrách :) Tentokrát pre dospelejšie publikum, kde taje geocachingu premenila na naozaj pútavú pridanú hodnotu. Ja som si túto detektívku užila (o čom svedčí aj fakt, že kvôli nej som ráno vydržala v posteli takmer do pol 10!) a povzniesla som sa aj nad počiatočné sklamanie z nie až tak remeselne zvládnutých postáv, vrstvenia a uveriteľnosti napätia.
Záver: Po dlhšej dobe, a niekoľkých severských krimi, detektívka, ktorú sa oplatí prečítať a určite ju radím k tým lepším v žánri. Aj jej rozsah strán hrá prím, dej plynule odsýpa a zbytočne neplytvá čitateľovým časom.
Je to jedna z tých nenápadných knižiek, ktoré očaria atmosférou, ľahkým a sviežim príbehom, ale najmä svojimi nenásilnými a o to krajšími myšlienkami. Jedna z tých, ktoré chcete venovať človeku s vedomím, že mu darujete pár príjemných chvíľ. Jedna z tých, ku ktorým by mali prikladať minimálne ceruzku alebo farebné lepiace papieriky. Jedna z tých, ktoré budete mať doma vo svojej knižnej poličke a zároveň ju budete ospevovať a odporúčať do ďalších.. :)
Sex. Vášeň. Žiarlivosť. Tajomstvá. Sex. Závislosť. Bisexualita. Traumy. Sex. (Ro)zvrátené rodiny. Peniaze. Láska. Sex... Toto všetko zapĺňa stránky aj druhej časti Crossfire, no tentokrát ešte intenzívnejšie.
Vžiť sa do príbehu Evy a Gideona nie je vôbec náročné a „ide to samo“. Veď, predstava slobodného bohatého sexy magnáta a neskrotenej vášne, ktorú s ním môže zažiť aj „dievča odvedľa“, je viac než lákavá.
A že to celé na prvý pohľad vyznieva ako nereálna rozprávka? Možno.. a práve! Veď po niektorých knihách siahame preto, aby sme vypli a zafantazírovali si, aké by to bolo, keby.. Priznajme si, každá z nás (tajne) túži po bezstarostnom živote, pravej láske a nekonečnej vášni, tak prečo si ich aj takouto pútavou formou nedopriať? :) A naozaj vydarené erotické pasáže sú príjemným bonusom, ktorý žáner „erotický román“ so sebou prináša.
A že je v knihách málo deja? Hmm, akoby všetci tí, ktorí sa hlásia k tomuto tvrdeniu, zabúdali na fakt, že majú pred sebou žánrový kúsok, v ktorom ja tak akosi intuitívne neočakávam zápletku á la Jana Eyrová. Akokoľvek, dôležité je, že Obnažená i Spútaná po svojom bavia a úplne vás pohltia!
V Spútanej som hltala najmä jej poslednú tretinu, ktorej dominuje prehlbujúca sa temnota ich vzťahu; nevedia byť spolu, no nedokážu existovať ani jeden bez druhého. Zároveň sa v nej (konečne) dozvedáme, aká minulosť ťaží Gideona a aj to, do akej miery zasiahne ich prítomnosť..
Zo slovenských autoriek čítam iba Lenu Riečanskú, pretože sa mi doteraz páčil jej štýl písania. Píšem doteraz, pretože to, čo mi málinko vadilo u "Karolíny", tu toho bola plná kniha - obrovské časové prelety, kedy autorka na 100 stránkach dokáže "stihnúť" život hlavných postáv od ich narodenia po založenie rodiny. Rozprávačský štýl i charakterovosť postáv autorke ostala, no takýmto hrr štýlom nie je možné prežívať a vcítiť sa do postáv natoľko, že príbehy o nich vyznievajú naozaj do prázdna, plytko. Osobne ma to mrzí, pretože podľa mňa, Lena píše o problémoch s takou sviežosťou, že mi ani typicky románovo sladké rečičky u nej nevadia.. Škoda..
Dalo by sa povedať, že na Slovensku sme o Deaverove diela trošku ochudobnení, a to aj v prípade jednoznačne naj série s Rhymeom. Osobne mi najdhlšie trvalo dostať sa práve k Hodináři, nakoľko buď vypredaný alebo v knižniciach stratený. A po jeho prečítaní aj chápem prečo :). Áno, opäť je to ďalšia skvelá a typická Deaverovka, ktorá mňa osobne tešila najviac tým, že mala toľko strán! Opäť nechýba akcia, Rhymovi vlastné myšlienkové pochody, ale najmä nespočetné zvraty. Kto má načítané, vie, že zvraty sú Deaverovou špecialitou, no v prípade Hodináře ich už bolo trochu moc. Celé dielo je však kompaktné a ako detektívka funguje perfektne! :)
Pri tejto knižke som si uvedomila dve veci: 1. takáto literatúra je adresovaná pre teens (tzn. vo svojich middle twenties ju už nezvládam) a 2. som vďačná za to, že keď som ja chodila do ZŠ, z knižnice som si odnášala plný ruksak knižiek typu Traja pátrači, Slávna päťka či Medzi nami dievčatami. Áno, už som vyrástla aj z nich, no mám pocit, akoby dnešní spisovatelia neboli schopní pracovať s reálnymi bytosťami a nedokázali priblížiť situácie, v ktorých sa ocitá mládež zaujímavo bez toho, aby sa tam nevyliahol drak, nespadol anjel či neprežil upír. Áno, uznávam, že je to dnešná móda a viem aj to, že knihy sú na to, aby nás vtiahli do fantastického sveta.. ale.. mne sa na tých mojich "oldschoolových" páčilo práve to, že si o mne podobných problémoch môžem prečítať aj inde, že nie som sama. A dnes? Koľko z nás sa asi tak zamiluje do reálneho upíra??
Práve som "dočítala" Expedície a asi prvýkrát v živote niečo neohodnotím. Veď, príde mi nefér vychváliť alebo, naopak, nazvať nudným niečo, čo nikdy nebolo písané pre čitateľskú verejnosť. Predstavte si, že by niekto vydal nejaký Váš denník, kde si zapisujete, čo Vám napadne, s časovo následnosťou či bez..
Ak mám však Expedície (zámerne ich označujem názvom, nie ako "knihu") okomentovať, vydavateľstvo sa pochlapilo a naozaj, ako tu už bolo viackrát napísané, forma je naozaj pekná a vierohodná zápiskom (akoby aj nie, keď sa drží originálu :)) a obsah? Poznáte to, vymyslíte si nejakú zábavku, istý čas sa jej venujete a po čase Vás to nadšenie pomaly, ale isto, prechádza. A taký pocit som mala aj z jednotlivých expedícií. Či to bolo naozaj časom, alebo pestrosťou tých ktorých trás, zážitkov.. tak ako pri každej správnej túre, aj s Expedíciami to šlo "dejovo" ku koncu z kopca :)
Sama som z Liptova a vášnivou turistkou, a preto viem oceniť zápisky p. Satinského. Pravdou však je, že pobavia najmä tých, ktorí sa venujú podobnej "záľube" resp. tých, ktorí osobne poznajú/prešli niektoré zo spomínaných miest Expedícií.
Po Sparkosovi som siahla prvýkrát (už dlhšie si chcem pozrieť film, no zo zásady si vždy, keď existuje predloha, prečítam najskôr knihu).. a myslím, že naposledy. Nie je to tým, že fakt nie som veľký fanúšik súčasnej románovej tvorby (keď už romantika, tak niet nad tú historickú z pera napr. Zagorky), ale táto kniha obsahovala snáď všetky možné presladené klišé a situácie postavené tak, aby to vyvolalo stav, kedy sa naše pohlavie zháňa po vreckovkách. Osobne sa mi téma vážnejšej choroby, ktorá nepríjemne zasiahne lásku, nepáči - veď, čo môže byť pri čítaní dojemnejšie? A presne toto sa mi nepáčilo ani pri Walk to Remeber, tá cielenosť. A nielen to, bohužiaľ, i dej bol predvídateľný, čiže akákoľvek snaha o prekvapivý záver autorovi u mňa nevyšla..Paradoxne, najkrajšími scénami boli pasáže s otcom, najmä za ne dávam 3*. P.S: Chápem, že pre čitateľky, obľubujúce ťažkú romantiku, je toto to pravé, a v tomto duchu toto dielo asi aj pochopím, no mne osobne ostáva iba dúfať, že film ma vtiahne viac :)
Odmalička som cez Slávnu päťku a Troch pátračoch vyrastala na detektívkach a doposiaľ sú takí hviezdni autori ako M.Connely, J.Deaver či C.McFadyen mojimi NAJ.. Po Agathe som siahla na základe jej ospevovania ako autorky detektívok a, logicky, siahla som po jej "naj". A dojem? Žiadny strach, žiadne stotožnenie sa s postavami, žiadna prekvapivosť, len, našťastie, krátko trvajúca nuda :(
Akceptujem názory iných, že je to pre nich naj, čo čítali, no mne to jednoducho nestačilo.. škoda..