bulat komentáře u knih

Autorka v knihe popisuje hladomor na Ukrajine v rokoch 1932-33, ktorému podľahli cca 4 milióny ľudí. Zároveň analyzuje príčiny jeho vzniku. Na základe zhromaždených údajov jednoznačne potvrdzuje politický dôvod hladomoru. Ten nebol dôsledkom fatálnej neúrody ani sabotáží samotných roľníkov, ako tvrdila ruská komunistická propaganda. Bol dôsledkom chaosu spôsobeného kolektivizáciou, ale nielen to. Najvýznamnéjším faktorom, ktorý zapríčinil trýznivú smrť miliónov obetí bol fakt, že režim obyvateľstvu systematicky a násilím odňal totálne všetky potraviny a zároveň ich uväznil v danom teritóriu. Potom stačilo už iba čakať a ukrajinský "problém" sa vyriešil sám. Čiže inak povedané- bola to cielená zbraň, ktorú použil Stalin a jeho klika, aby zlomil odpor roľníkov voči kolektivizácii a proti sovietskemu systému a taktiež aby zlomil ukrajinský nacionalizmus.

Veľmi zaujímavou časťou je kapitola o následnom utajovaní hladomoru zo strany sovietskeho impéria. Svoju podstatnú a neslávnu úlohu tu zohrali i západní novinári a korešpondenti pôsobiaci v Moskve, ľudia poväčšinou režimom rozmaznávaní a skorumpovaní, ktorí o hladomore veľmi dobre vedeli, ale ani slovkom sa o ňom vo svojich reportážach nezmienili. Taktiež sú mimoriadne zaujímavé paralely medzi stalinskou históriou a súčasnosťou. Ani v najmenšom sa nezmenila ruská posadnutosť Ukrajinou, nezmenila sa propaganda ani metódy falzifikácie minulosti. Osoby a obsadenie sa v Moskve menia, ale postupy a spôsoby zostávajú až rigidne rovnaké

Seriózna kniha o komunistickom hladomore na Ukrajine u nás doteraz chýbala. Viacerí autori tuto tému zahrnuli do svojich kníh- za všetkých by som vyzdvihol Timothyho Snydera, ktorý tejto problematike venoval vo svojich prácach značný priestor. Avšak komplexne spracované dielo do češtiny či slovenčiny až doteraz preložené nebolo (aspoň mne nie je známe). Preto je tento titul dôležitý. Náruživí konzumenti proruskej propagandy síce po ňom zrejme nesiahnu avšak kriticky zmýšľajúca časť populácie by po ňom siahnuť rozhodne mala. Umožní nám to nielen spoznať jednu z najhorších genocíd 20. storočia, ale taktiež pochopiť historickú skúsenosť našich východných susedov - a tým im do veľkej miery i porozumieť.

6 21.12.2018

Mimoriadne zaujímavá kniha, či skôr štúdia o tom, ako sa z obyčajných nemeckých mužov stredného veku stali profesionálni zabijaci. Autor sleduje vznik a činnosť jednej konkrétnej policajnej jednotky, ktorá sa podieľala na "konečnom riešení židovskej otázky" v Poľsku, konkrétne v lublinskej oblasti. Celá jednotka mala 500 mužov a počas celej vojny bola zodpovedná za smrť 85 tisíc ľudí. Časť tvorili priame masové vraždy zastrelením obetí do zátylku, vrátane žien a detí. Zvyšok boli násilné evakuácie z ghet a trasporty do vyhladzovacích táborov, na ktorých sa táto jednotka masívne podieľala. Po podrobnom popise hlavných aktérov a činov tejto jednotky autor v druhej časti analyzuje príčiny tohto neľudského konania. V žiadnom prípade sa nejednalo primárne o jednotku vrahov či sadistov. Prevažná väčšina z týchto mužov boli stredostavovskí či robotnícki otcovia rodín z Hamburgu, v stredných rokoch. Výborný je rozbor faktorov a podmienok, ktoré viedli k ich postupnej premene.

Na začiatok je nutné jednoznačne uviesť, že oní muži NEMUSELI zabíjať bezpodmienečne. Každý z nich mohol odmietnuť a najhoršie čo mu hrozilo, bol výsmech kamarátov či veliteľa. Za celú vojnu nebol preukázaný jediný prípad trestu za odmietnutie strieľania neozbrojených civilistov. I v tejto jednotke 10-20% mužov zabíjať odmietlo a neniesli zato žiadne osobné ani profesné následky. Prečo teda zvyšných 80-90% zabíjalo?

Odpoveď na túto otázku je najhodnotnejšou časťou celej knihy. Nejednalo sa o jednu izolovanú či jasnú príčinu, ale o súbeh mnohých rôznych faktorov. Na začiatku bola dlhodobá rasová propaganda potencovaná vojnou, ktorá jej účinky zosilňovala. Došlo k mimoriadnemu odľudšteniu obetí, hlavne Židov, čím sa vytvorila obrovská psychologická priepasť medzi vrahmi a obeťami. Svoj podiel zohrala aj deľba práce pri chytaní a vraždení ľudí, pretože pri nej nedochádzalo k priamemu fyz. kontaktu s obeťou. Ale to nebolo celé. Sú aj ďalšie psychologické okolnosti, ktoré sa zapojili do činnosti- napríklad ochota ľudskej bytosti podriadiť sa autorite či skupinová dynamika a psychológia.

Ale autor jednoznačne zdôrazňuje, že pochopenie príčin tohto konania nevedie k ich ospravedlneniu. Pretože v konečnom dôsledku mal každý jeden z vrahov možnosť voľby sa týmto činom vyhnúť. A to bez následkov. To, že sa väčšina rozhodla vraždiť, vypovedá niečo viac o ľudskej povahe i spoločnosti ako takej. V prípade naplnenia "správnych" podmienok sa uvedené činy můžu opakovať kdekoľvek a kedykoľvek. Práve tento varovný prst považujem za najnaliehavejší odkaz tejto neveľkej avšak zásadnej knihy.

6 18.10.2018

Autor v knihe vyčleňuje, definuje a analyzuje sedem nedostatkov, čiže dedičných hriechov našej pamäti. Prvým hriechom je ZABÚDANIE- čiže slabnutie pamäti plynutím času. Druhým je ROZTRŽITOSŤ, jav daný absenciou pozornosti, kedy sa pamäťový vnem neuloží. Má veľa čo do činenia s tzv. automatizmami. Tretím hriechom je BLOK, kedy si nemožeme spomenúť napríklad na meno známej osoby- je to onen pocit "mám to na jazyku". V poradí štvrtým hriechom je ZÁMENA- buďto zameníme realitu za fantáziu, alebo si spomenieme na reálnu udalosť, ale prisúdime jej nesprávne miesto a čas. Piatym nedostatkom je SUGESTIBILITA, čiže vkladanie umelých spomienok zvonku, napríklad vplyvom sugestívne kladených otázok. Šiestym hriechom je SKRESLENIE- pri ktorom neustále meníme, upravujeme svoje spomienky podľa našich aktuálnych stavov a potrieb. Naše spomienky tedy v plnej miere neodrážajú skutočnú minulú realitu, ale priplieta sa do nich aktuálna súčasnosť. A napokon posledným, siedmych hriechom je PERZISTENCIA čiže pretrvávanie, čo je opakované vynáranie sa nepríjemných, často traumatizujúcich spomienok.

V poslednej kapitole autor vyššie uvedené nedokonalosti začleňuje do širšieho rámca evolučnej psychológie- v tomto svetle oné hriechy nie sú žiadnou konštrukčnou chybou, sú skôr vedľajším efektom adaptívnych vlastností pamäti, bez ktorých by sme sa nezaobišli ani neprežili. Sú teda hriechmi i cnosťami zároveň, sú kompromisnou cenou, ktorú platíme za iné vymoženosti nášho pamäťového systému. Preto je takmer isté, že uvedené hriechy a nedostatky pamäti z našich životov len tak nezmiznú.

6 23.09.2018

O nórskom osídlení Grónska som nevedel zhola nič. A o Veľkonočnom ostrove snáď iba to, že tam ktosi kedysi dávno vztýčil schematické sochy ponášajúce sa na anglických lordov. Netušil som, že 74% územia Japonska tvoria lesy. Súčasne ale Japonci- ako dovozci dreva patria k najväčším ničiteľom tropických pralesov v juhovýchodnej Ázii. Tipovali by ste, že ekologicky najviac zničenou krajinou v Európe je Island? Celá kniha je neuveriteľne pútavo napísaná a prístupná laickému čitateľovi. Autor kladie dôraz predovšetkým na enviromentálne príčiny kolapsu a zániku väčších či menších civilizácii - ale za dôležité pokladá i vnútorný spôsob reakcie danej spoločnosti na vonkajšie faktory. Spolu s Tainterovou knihou Kolapsy složitých společnosti asi najlepšie pojednanie na danú tému.

6 29.07.2017

Jedna z najlepších kníh na danú tému, aká sa mi za posledné roky dostala do ruky- a to nielen v kontexte českom ale i medzinárodnom. Je to taká "skoroučebnica" pre poučených laikov, ku ktorým sám patrím. Najviac príbuznou knihou je asi Flegrov Úvod do evoluční biologie. Obsahovo sa obe knihy dosť prekrývajú, Flegrova kniha je možno o chlp odbornejšia, táto je však napísaná prístupnejším a ľahším štýlom, odhliadnuc od toho, že miestami je i mimoriadne vtipná. Knihu doporučujem zakúpiť, o pár rokov ju pravdepodobne nezoženiete.

6 18.07.2017

O čom táto kniha vlastne je? Podľa názvu to ťažko odhaliť. Dovolím si citovať samotného autora, ktorý v doslove píše:

"Veľa ľudí si myslí, že názvom je vyjadrené všetko- že je to kniha o matematikovi, maliarovi a hudobnom skladateľovi. Lenže už pri letmom nahliadnutí do knihy čoskoro vysvitne, že tieto tri osobnosti hrajú v knihe iba drobné vedľajšie úlohy. V žiadnom prípade to nie je kniha iba o týchto troch postavách. Prečo je tak ťažké prísť na to, o čom kniha vlastne je? Možno je to tým, že sa ponára hodne hlboko do mnohých zdanlivo rôznych a nesúrodých tém. Rozoberajú sa v nej fúgy a kánony, princípy logiky a pravdivosti, geometrie, rekurzie, syntaxe, paradoxov, mozgu a mysli, redukcionizmu, holizmu, mravčích kolónií, je taktiež o mentálnych reprezentáciách, počítačových jazykoch, DNA, genetických kódoch, umelej inteligencii, tvorivosti, podstate vedomia a slobodnej vôli a v neposlednom rade i o zen-budhizme. Toto všetko sú iba pomocné témy, na ktorých sa stavia hlavný motív knihy- a tým je otázka, ako je možné, že živé bytosti pochádzajú v konečnom dôsledku z neživej hmoty, kde a na akej úrovni sa vynára vedomie a inteligencia, ako aj otázka, ako súvisí naše sebauvedomenie s inými autoreferenčnými javmi."

Osobne som s knihou zápasil skoro mesiac, zďaleka všetko z nej zrejme nepochopil, ale i to málo, čo sa mi pochopiť podarilo, ma naplnilo veľkým zadosťučinením. Rád čítam knihy večer pred spaním, a nepamätám si, žeby sa mi pri inej knihe po zaspatí snívalo o matematike, s ktorou som sa zrovna v ten večer boril. Nuž ale ľahké veci si človek váži podstatne menej ako tie vydreté - tie si podstatne dlhšie uchová v pamäti. Snáď som vás neodradil od toho, aby ste siahli po uvedenom titule- nebude to ľahké čítanie, ale odmena za vytrvalosť sa určite dostaví :-)

6 10.05.2017

Zásadná kniha, ktorá nestratila ani po takmer 30 rokoch nič zo svojej platnosti a aktuálnosti. Brilantné zovšeobecnenie historických kolapsov tak rozdielnych civilizačných entít ako je napríklad Rímska ríša a mayská civilizácia. Kniha o nevyhnutnom ekonomickom smerovaní každej civilizácie k narastajúcej zložitosti, pričom náklady na túto zložitosť postupne rastú ďaleko viac, ako narastajú dividendy a výnosy tejto zložitosti. Prečo tomu tak je? Každá spoločnosť totiž najprv využije zdroje, ktoré sú najľahšie dostupné- oseje najlepšiu a najúrodnejšiu pôdu, vyťaží najľahšie dostupné suroviny, ovládne najbližšie a najbohatšie územia atď. Štát sa zväčší a obyvateľstvo sa vplyvom blahobytu rozmnoží. Keď sa tieto najdostupnejšie zdroje nutne minú, siahne civilizácia po menej lukratívnych alternatívach, z ktorých sú pri vyšších nákladoch menšie výnosy. A tak sa to opakuje, až dospeje rozvinutá spoločnosť do bodu, keď sa investície do zložitosti (rozvoja) spoločnosti už proste nevyplatia. Zisky z komplexity sú príliš nízke a náklady neznesiteľne vysoké. V tomto bode sa stávajú civilizácie výrazne náchylné ku kolapsu a je iba otázkou času, kedy k nemu dôjde. Spúšťacím faktorom môžu byť rôzne vonkajšie či vnútorné tlaky ako invázia barbarov, domáce vzbury, prírodné katastrofy, neúroda atď. Navyše celý proces civilizačného vzostupu je ako rozbehnutý vlak- ak doňho raz spoločnosť nastúpi, nemôže ho opustiť. Nemôže dokonca ani uháňať stálou rýchlosťou. Môže iba neustále šliapať na plyn a zrýchľovať. To ale samozrejme nejde donekonečna. Ako ten vlak raz nevyhnutne skončí, nie je ťažké si domyslieť. Knihe dávam 100 % !

6 06.03.2017

Túto knihu som si kúpil tak nejak do počtu, aby som mal pri zásielke poštovné zdarma. Ako to už u podobných popolušiek býva, mimoriadne prekvapila a už dlho ma neprinútila kniha premýšľať podobne intenzívne ako táto. V mnohom asi budem musieť prehodnotiť svoje dlhodobé názory a postoje na celý blizkovýchodný konflikt. O čo teda ide? O nič menšieho ako o ideologické zdovodnenie existencie štátu Izrael. Jeho duchovní otcovia vychádzali mimo iné zo starodávnej biblickej premisy, podľa ktorej bol židovský ľud opakovane vyhnaný zo svojej dávnej zeme, rozptýlil sa do celého sveta, aby sa v budúcnosti zase vrátil do zeme svojich pokrvných predkov. A to sa naplnilo vznikom židovského štátu. Avšak postupne vyplynulo neúprosne na povrch, že biblia je kniha navýsosť kultúrna, v žiadnom prípade nie však historická. Podľa autora starovekých Židov z Judey Rimania nevyhnali, aspoň nie široké masy obyvateľstva. Roľníci v krajine zostali i po dobytí zeme Arabmi a prevažná časť z nich konvertovala na islamskú vieru. A odkiaľ sa vzalo to množstvo Židov po celom Stredomorí a celom známom "starom" svete ? Odpoveďou sú konverzie- židovské náboženstvo malo veľmi dlho misionársky charakter a ako prvý monoteismus lákalo do tej doby "pohanské" obyvateľstvo. Neskor síce prehralo v boji s atraktívnejším a viac prístupnejším kresťanstvom, ale za mnoho storočí si získalo značné množstvo veriacich po celom svete. Títo Židia neboli z prevažnej miery pokrvní Židia z Palestíny, ale staroveké obyvaľstvo z celého stredomorského sveta, ba i juhu Arabského poloostrova či stepí východnej Európy. Dá sa teda povedať, že priemerný Palestínec je biblickému židovskému národu geneticky bližší ako židovský osadník napríklad z východnej Európy. To vrhá na izraelsko-palestínsky konflikt (staro)nové svetlo. Židovstvo je fenomén kultúrny a náboženský, nie etnický.

Autor je vnímaný ako kontroverzný, dokonca vo svojej domovine mnohými až nenávidený, avšak nemyslím si, že oprávnene. Osobne cítim, že má v podstate pravdu a že iba vyťahuje na svetlo pravdivejšiu verziu dejín. A že bol židovský štát vybudovaný na chatrných biblických ideologických základoch, mu nemožno dávať za vinu.

6 27.02.2017

Priznám sa, že túto knihu som začal čítať skôr za domácu úlohu potom, čo na mňa urobil dojem Huntingtonov Stret civilizácii. Pristupoval som k nej s určitým dešpektom, bral som to ako dielo poznamenané duchom doby, v ktorej vzniklo- tesne po páde komunizmu. Už ten zdanlivo naivný názov musí vyvolať mierne ironický úsmev na tvári. Ako už veľakrát som sa mýlil a presvedčil sa o tom, že predsudky sú nanič.
Kniha to je veľmi dobrá a vôbec z nej necítiť žiadnu naivitu. Autor vychádza z hlbokej psychológie človeka- v prvej tretine postaví konštrukciu ľudskej "duše" čiže našich pohnútok a motivácii na základe ktorých vedome či nevedome konáme- a to od Sókrata až po Hegela. A na tejto základni potom odhaľuje a vysvetľuje konanie človeka v priebehu dejín. Nakoniec si kladie zásadnú otázku o onom "konci dejín", za ktorý považuje univerzálny a homogenny štát.
Čo sa týka častého porovnania s Huntingtonom, ktorého knihu taktiež nemožno považovať za povrchnú, Fukuyama ide ešte o dve- tri poschodia hlbšie a svoj koncept buduje na samej podstate človeka. Preto tieto dve zásadné knihy nie sú podľa mňa v priamom protiklade - každá má pravdu na svojej úrovni a vo svojom čase. Huntingtonova vízia je možno aktuálnejšia dnes, tá Fukuyamova sa možno naplní v budúcnosti - ak sa ľudstvo bude snažiť. Nádej i predpoklady nato máme...

6 20.10.2015

Ak by som mal túto takmer už klasickú knihu Jareda Diamonda charakterizovať jednou vetou, znela by: popis vplyvu prírodných a geografických podmienok na prehistóriu a dejiny ľudských spoločností celého sveta. Autor dôsledne preukazuje, že rozhodujúci vplyv na jednotlivé civilizácie i rozdiely medzi nimi mali na samom začiatku rozličné prírodné podmienky tej ktorej spoločnosti.

Kniha bola napísaná pred viac ako 20 rokmi a mnohí neskorší autori sa voči nej zoširoka vymedzili. Osobne si však nemyslím, že by táto základná téza knihy bola vyvrátená či aspoň radikálne zmenená. Za kľúčovú inováciu ľudského rodu možno naďalej považovať neolitickú revolúciu a nástup produkcie potravín. Producenti získali mnohoraké výhody nad lovcami a zberačmi- prvou bol ich ďaleko vyšší počet, ktorý sa dokázal na danom území uživiť. Je nepopierateľné, že na vznik poľnohospodárstva, vyšľachtenie kultúrnych plodín či na domestikáciu hospodárskych zvierat mali zásadný vplyv práve geografické, prírodné a biologické faktory v tej-ktorej oblasti. Preto vznikli ohniská poľnohospodárskej produkcie práve v týchto špecifických oblastiach sveta. Ostatne, ťažko by sme mohli očakávať, že Eskymáci začnú zúrodňovať tundru a chovať tulene.

Poľnohospodárstvo a jeho šírenie poskytlo základný a nedostihnuteľný náskok na štartovacej čiare. Bolo predpokladom vzniku koncentrovaných ľudských spoločností, ktoré mali navrch nad rozptýlenou a relatívne málo početnou populáciu lovcov. Vysoká koncentrácia obyvateľstva viedla k ďalším civilizačným dôsledkom, ako bolo vznik metalurgie bronzu a železa, objav písma, neustále sa zlepšujúcich technológií (vrátane zbraní) a nakoniec vznik organizovanej spoločnosti vo forme štátov a impérií. Nezamýšľanou "výhodou" boli epidemické ľudské ochorenia, ktoré naši predkovia podedili od blízkych hospodárskych zvierat. Tie sa stali nakoniec jednou z najmocnejších zbraní Euroázijcov, potažmo Európanov na spanilej ceste k dobytiu väčšiny sveta.

Tu by som uviedol svoju jedinú, ale zásadnú pripomienku. Čím viac sa vzďalujeme od vzniku poľnohospodárstva, tým je vplyv prírodných podmienok na ďalší vývoj nepriamejší, diskutabilnejší a snáď i špekulatívnejší. Je logické, že počiatočná výhoda potravinových producentov bola neodškriepiteľná a zrejme i zásadná. Zásadná pri štarte civilizácie. Ovšem v neskorších fázach vývoja a potom v historickej dobe medzi sebou súťažili už len tieto civilizované spoločnosti. Lovci a zberači, ak niekde prežili, boli z hry vyradení. A tu vstupujú do hry i zásadné kultúrne faktory, ktoré postupom času nadobúdaju stále väčšiu dôležitosť, až nakoniec nad prírodnými faktormi takmer úplne prevládnu. Toto autor pri svojom zameraní na prírodné faktory civilizačného rozvoja dostatočne nezdôraznil. Respektíve úplne vynechal. Avšak plne sa stotožňujem s autorovým názorom, že na rozdiely medzi úrovňou civilizácie jednotlivých spoločností a kontinentov nemali žiadny vplyv individuálne ľudské limity, ako napríklad inteligencia či duševné schopnosti. V miere vrodenej inteligencie sa skutočne Európania a domorodí Papuánci nelíšia.

Takže aký je môj záverečný verdikt nad touto knihou? Podľa mňa je to kniha veľmi dobrá a v mnohom má pravdu, i keď zrejme nie pravdu celú. Jej základné vývody pravdepodobne nebudú vyvrátené, avšak budú iste spresňované. Dokonca už doplnené zčasti boli- za všetky by som spomenul knihu D. Acemoglu a J Robinsona: Proč státy selhávají. V skratke by som povedal, že kde Diamond končí, títo autori začínajú. Navzájom sa nevylučujú, ale dopĺňaju a nadväzujú jeden na druhého. Táto (podľa mňa) Diamondova najlepšia kniha je nesčetnými novšími autormi citovaná, mnohí sa na ňu odvolávajú alebo sa voči nej vymedzujú. Už to svedčí o jej obrovskom intelektuálnom vplyve. Kto chce hlbšie pochopiť princípy a zákruty rozvoja jednotlivých konkurujucich si spoločností a ľudskej civilizácie ako takej, nemal by túto knihu v žiadnom prípade opomenúť.

5 13.03.2019

Neveselá kniha o tom, ako Rusko vyváža svoje autokratické a despotické myšlienky do (zatiaľ) slobodného sveta. A ako im ten liberálny a demokratický svet ochotne a naivne podlieha. Zrejme sme sa za uplynulé desaťročia slobody až príliš nabažili a radi by sme (znovu) okúsili, ako chutí bič a nevoľnictvo. Avšak až to zistíme, už nebude cesty späť.

5 20.01.2019

Autor pomocou výskumu mitochondriálnej DNA odhaľuje mnohé, dnes už všeobecne známe veci. Mitochondriálna DNA má totiž jednu skvelú vlastnosť - dedíme ju iba po matke, takže nepodlieha mišmašu sexuálneho kríženia. Možno ju spoľahlivo vystopovať ďaleko do minulosti. Autor na začiatku- len tak na rozjazd vyrieši záhadu vraždy rodiny ruského cára Milkuláša II a domnelej preživšej princezny Anastázie. Následne mitochondriálna DNA definitívne uzavrie spor o pôvode domorodých obyvateľov Oceánie. Áno, naozaj pochádzajú z Ázie a nie z Ameriky, konkrétne niekde z oblasti Tchaj-wanu,. Thor Heyerdahl so svojou loďou Kon-tiky nemal pravdu. Hlavnou témou knihy je však pôvod "domorodých" Európanov, teda nás samých. Zásadná otázka znie: Pochádzame z kromaňonských lovcov a zberačov, ktorí sa postupom času priučili obrábať zem a chovať domáce zvieratá? Alebo sú našimi predkami relatívne nedávni prisťahovalci z blízkeho východu, ktorí vytlačili a možno i zdecimovali pôvodné lovecké obyvateľstvo? Autor poskytuje na základe výskumu jednoznačnú odpoveď (nebudem prezrádzať). Postupne sa dostáva k siedmim genetickým materským líniám, siedmim našim pramatkám, k potomkom ktorých patrí drvivá väčšina dnešných Európanov. Nieže by iné ženy v tých dávnych dobách nežili. Žili, akurát ich línie sa cez súvislú reťaz ženských potomkov nezachovali do dnešnej doby. Ako bonus autor ponúka autentický pohľad do nemilosrdného sveta špičkovej vedy. I napriek tomu, že mnohé z uvedených faktov mi boli dobre známe, pri čítaní tejto knihy som sa náramne bavil.

5 21.09.2018

Autor sa v tejto knihe zaoberá evolúciou zo širokého pohľadu. Darwinova evolúcia života je iba špeciálnym prípadom všeobecnej evolúcie, ktorá sa dotýka najrôznejších oblastí sveta. V jednotlivých kapitolách rozoberá nielen evolúciu života a génov, ale postupne i evolúciu kultúry, náboženstva, morálky, jazyka, ľudských sídiel, technológií, vedy, ekonomiky, peňazí, vzdelávania, systému vládnutia či internetu a virtuálnych kryptomien. Dokoca aj právne systémy podliehajú procesu evolúcie. Pod pojmom evolúcie autor mieni zmeny uskutočňované zdola nahor, tieto zmeny sú neplánované a nezamýšľané a často vyplývajú zo spolupôsobenia veľkého množstva faktorov, dokonca celých spoločenstiev ľudí. Zmeny nikto dopredu neplánuje, vynárajú sa sami od seba v rôznych malých obmenách, z ktorých prax vyberie tú najužitočnejšiu. Kniha je tematikou veľmi obsiahla, na druhej strane však jednotlivé príklady evolúcií sú zhutnené do pomerne krátkych kapitol. Každá z popisovaných oblastí by vydala na samostatnú knihu. Preto tento titul berte skôr ako všeobecný prehľad na danú tému či úvod do problematiky. Poskytne základnú orientáciu a v prípade záujmu môže človek siahnuť k jednotlivým témam v podrobnejších pojednaniach.

5 11.07.2018

Táto kniha je ako starostlivo obrúsený diamant- z každej strany človek uzrie inú plôšku a iný farebný pohľad na históriu i samotného autora. Osobne za vrchol považujem partie venujúce sa úlohe histórie v spoločnosti:

"Oboznámenosť s minulosťou je pre otvorenú spoločnosť nesmierne dôležitá. Manipulácia s dejinami je spoločným rysom všetkých autoritatívnych spoločností 20. storočia. Deformácia minulosti patrí medzi najstaršie formy kontroly poznania. Pokiaľ máte v rukách moc nad výkladom toho čo sa stalo, alebo o tom môžete klamať, tak máte pod kontrolou súčasnosť i budúcnosť. Preto je nevyhnutným pravidlom každej demokracie, že občania majú byť historicky poučení."

Ponúka sa otázka, aká je v dnešnej dobe u ľudí ona historická poučenosť. Domnievam sa, že u väčšiny populácie veľmi chabá až takmer žiadna. To je jeden z dôvodov, prečo i formálne vzdelaní občania veria rozmanitým alternatívcom, manipulátorom a konšpirátorom. Tí ako prví halasne vyzývajú dôverčivých a naivných ľudí, aby neboli ovcami, ktoré sa nechajú ochotne zmanipulovať. V prvom rade však sami využívajú onej historickej a inej nevzdelanosti a manipululú mienkou a názormi nepoučenej väčšiny naprosto brutálnym spôsobom. Avšak na druhú stranu- pokiaľ poznáme iba ohradu vlastného košiara a máme len nejasné a hmlisté povedomie o existencii zlého vlka niekde tam vonku, zaslúžime si niečo iné?

5 17.02.2018

Veľmi zaujímavá kniha o chorobách, za ktoré si môžeme sami - tým že sa priečime evolučným zvyklostiam ... a ich zoznam je veľmi dlhý, počnúc cukrovkou II. typu, aterosklerózou, nádormi reprodukčných orgánov, končiac bolesťami chrbtice, plochými nohami a krátkozrakosťou. Osobne najviac ma zaujala prvá časť knihy, kde autor rozoberá kľúčové okamihy v evolúcii ľudského rodu. A najdôležitejšia myšlienka - nie sme evolučne adaptovaní k tomu, aby sme sa ku svojmu telu správali ohľaduplne a neškodili si- pravdepodobne k tomu musíme byť prinútení.
A ešte zopár postrehov- vedeli ste, že:
- nemáme čumák preto, že sme sa naučili používať nástroje ?
- sme najtučnejší z primátov ?
- sme tuční aj kvôli našim veľkým mozgom ?
- máme v sebe 2-5% génov neandertálcov ?
- menšie a kratšie črevá máme vďaka upravovanej a varenej strave ?
- menšie črevo nám umožnilo vybudovať si predimenzovaný mozog ?
- evolúcia nás nenaprogramovala k tomu, aby sme boli zdraví ?

5 14.11.2016

Čítať túto knihu mi bolo doslova potešením. Obdobie 30-ročnej vojny a celkovo doba na rozhraní neskorého stredoveku a novoveku nepatrila do sféry mojich záujmov, ale autor ma svojim dielom doslova strhol. Nejedná sa o žiadny suchopárny popis jednotlivých bitiek a stretnutí tohto vleklého celoeurópskeho konfliku. Jedná sa o dokonalú celospoločenskú fresku života tej doby. Čitateľ sa zoznámi nielen so životom v táboroch a na vojnových ťaženiach, ale aj s bežným civilným životom obyvateľstva. Dozvie sa, ako vtedy ľudia rozmýšľali, čo pre nich bolo doležité, ako vnímali detstvo, ako prebiehala výchova detí, aké dobrodružné bolo cestovanie, ako žili sedliaci, meštania, čím žila pomaly upadajúca šľachtická trieda a mnohé ďalšie kamienky mozajky života tej doby. Napadá ma otázka- prečo je dejepis na školách vyučovaný tým najnudnejším možným sposobom, keď može byť poznávanie dejín úžasným a vzrušujúcim zážitkom ?

5 19.10.2016

Kto je trochu zvedavý a vníma živý svet okolo seba, iste ho muselo napadnúť, ako je možné z jedinej bunky postaviť celý zložitý organizmus. Prečo sú v našom tele stovky typov buniek, pričom všetky tieto bunky obsahujú navlas rovnakú sadu génov? Ako sa teda jednotlivé bunky diferencujú, keď majú všetky rovnakú genetickú "výbavičku"? Akým spôsobom sa informácia zapísaná na hardisku v podobe DNA prevedie do trojrozmernej štruktúry nášho tela ? Ako vie embryo, kde má vyrásť ruka, noha či hlava ? Napadne vás, že asi podla génov. Prečo ale potom majú aj vzhľadovo odlišné tvory veľkú časť génov rovnakú ? Šimpanz a ćlovek majú 99% génov spoločných- čo nás teda vlastne odlišuje ? Čo robí 95% DNA, ktorá zdanlivo nič nekóduje? Máme ju len tak pre srandu, alebo má nejaký hlbší účel, vďaka ktorému z rovnakých génov možno postaviť človeka, opicu aj (dajme tomu) myš ? Až dočítam do konca, možno prezradím správne odpovede.... alebo nie... nebudem nič prezrádzať, nech vás neochudím o vlastný čitateľský zážitok

5 23.11.2015

Knihu už mám prečítanú a je to suverénne jedna z najlepších populárno-náučných kníh, aké som čítal. Možno by sa dala podobne rozsiahla kniha napísať i o ribozómoch či bakteriálnych bičíkoch, ale pochybujem, že by bola podobne zaujímavá a pútavá. Na úvod sa čitateľ dozvie, ako mitochondrie vlastne vznikli, prečo je mitochondria podmienkou vzniku eukaryotickej bunky, prečo eukaryotická bunka vznikla počas celej histórie života pravdepodobne iba jediný raz? Prečo v jej vzniku nehrala evolúcia žiadnu úlohu? Prečo vzniklo pohlavné rozmnožovanie ? Čo je najzákladnejším a najhlbším rozdielom medzi pohlaviami ? Tiež som si myslel, že chromozóm X a Y... kdeže! Ako ovplyvňujú mitochondrie starnutie a smrť organizmu ? Prečo potkany, ktoré majú veľmi rýchly metabolizmus, žijú oveľa kratšie ako človek ? A prečo vtáky, ktoré majú podobne rýchly metabolizmus, žijú omnoho dlhšie ako človek ? Vedeli ste, že albatros sa dožíva až 150 rokov a až do neskorého veku nejaví známky starnutia ? Akú úlohu zohrávajú v tele strašidelné voľné kyslíkové radikály ? Takisto som netušil, že bez ich signálnej funkcie by bunka neprežila. A čo antioxidanty, ktoré by mali viazať kyslíkové radikály a predlžovať tak život ? Povedal vám váš lekárnik, že je to jedna veľká hlúposť a telo sa naopak antioxidantom bráni, pretože sú kontraproduktívne ?

Celá kniha je majstrovsky napísaná, štýlom detektívky s prvkami thrilleru. Autor si v jednotlivých kapitolách s čitateľom pohráva, aby ho nakoniec priviedol k najpravdepodobnejšiemu záveru. Kniha sa i cez obtiažnosť témy naozaj číta takmer jedným dychom!

5 13.11.2015

vrcholné dielo M. Waltariho, jeden z najlepších románov, aký som kedy čítal !

5 26.10.2015

Musel som sa pousmiať, keď som uvidel zaradenie tejto knihy do kategórie "erotika", aby nikto nebol sklamaný, prízvukujem, že naozaj tam nenájdete ani jeden "hanbatý" obrázok. Jedná sa totiž o knihu navýsosť vedeckú so zameraním sa nielen na biológiu človeka, ale ako sa píše v úvodnom slove, ale kniha čerpá mnohé údaje i z výskumu antropologie, psychologie a mnohých ďalších vedeckých oblastí. Každopádne sa jedná o vynikajúcu publikáciu, ktorá možno prevráti mnohé vaše zažité predstavy naruby.

5 20.10.2015