bulat komentáře u knih
Je nesmierne prekvapivé, ako málo táto kniha zostarla. Len škoda, že ju predstavitelia západných elít nepoznajú či nečítajú. Oproti tomu ruskí silovici ju poznajú dôverne.
Neobvyklá sonda do mikrohistórie stalinského teroru v druhej polovici 30-tych rokov 20. storočia. Autorka nepopisuje teror na centrálnej najvyššej úrovni, ale zamerava svoju pozornosť na úroveň jednotlivých fabrík a dokonca rodín. Táto perspektíva je zaujímavá a nevšedná, avšak nemyslím si, že prináša nejaký zásadný prelom v poznaní. Kolesá teroru totiž roztáčala centrálna mašinéria s najvyšším teroristom na vrchole pyramídy. Nemožno sa preto diviť, že pod týmto enormným existenčným tlakom ľudia v nižších poschodiach šľapali jeden po druhom v úsilí zachrániť si aspoň akú- takú nádej na holý život. Malé kolečká boli nevyhnutne roztočené tými veľkými a vo väčšine prípadov nemali žiadnu možnosť zo systému uniknúť. Drvivá časť viny preto spočíva na osnovateľovi tohto obludného a zvráteného totalitného systému. A na tento fakt netreba ani pri zmene perspektívy pohľadu na teror zdola zabúdať.
Nech vás nepomýli, že autor je evanjelický teológ. Jeho názory na rozličné etické a morálne otázky v knihe obsiahnuté sú veľmi premyslené a súčasne veľmi triezve. Sú to názory racionálne, civilné a občianske, rozhodne nie sú primárne nábožensky motivované. Proti zasahovaniu církvi do vedeckej a občianskej sféry sa naopak opakovane kriticky vymedzuje. Pri argumentoch za a proti v tak zložitých otázkach ako sú potraty, eutanázia, sexuálne obťažovanie, ale i v prípade subtílnejšich morálnych problémov, ako je otázka prípustnosti klamstva v určitých mezdných situáciách som sa málokedy pristihol, že s niečim nesúhlasím.
Strhujúca jazda od Darwina a Mendela cez súčasnú génovú terapiu až po transgénové a genómové úpravy človeka, ktoré už klopú na dvere. Kniha je mimoriadne pútavá a čtivá, pričom jej odborná stránka je taktiež na vysokej úrovni. Autor sa nevyhýba ani morálnym otázkam s genetikou vždy úzko spätými. Radosť čítať túto knihu.
Kniha je krásna po grafickej a obrazovej stránke a plnokrvná po stránke obsahovej. Autor sa pritom neutápa v konkrétnostiach, skôr sleduje všeobecné trendy a zákonitosti, ktoré sa uplatnili postupne na začiatku i konci impéria, pri jeho vzostupe, kulminácii i úpadku. Tieto všeobecké deje vždy dokumentuje na podrobnejšie rozpracovaných príkladoch. Čitateľ sa tak neutopí v nepodstatných a úmorných podrobnostiach a nestratí tak zo zreteľa celkový nadhľad. Naozaj mimoriadne svieža kniha, ktorá vás nebude nudiť- a to ani v prípade, že nie ste zrovna odborníkom na britské imperiálne dejiny.
Táto kniha za viac ako 30 rokov od svojho vzniku hodne zastarala. Oproti iným Gribbinovým knihám, ktoré sa venujú popularizácii kvantovej mechaniky, je v mnohých podstatných veciach nepresná a neaktuálna. Možno mala smolu, že ju autor zrevidoval v r. 1998, tesne predtým, než celý svet prekvapil objav zrýchľujúcej sa expanzie vesmíru. Každopádne sa v nej nedozviete nič o vybuchujúcich supernovách- v súčasnosti najlepších a najvýkonnejších štandardných sviečkach kozmu. A samozrejme ani o gravitačných vlnách a ich potenciálnom prínose pre skúmanie úplných počiatkov vesmíru. Navyše mnohé sľubné teórie v knihe uvedené medzičasom skončili v pomyselnom smetnom koši. Na svoju dobu to bola zrejme výborná kniha zhrňujúca kozmologické poznatky,aké boli k dispozícii pred 30 rokmi. Dnes je však nutné siahnuť po iných a hlavne novších tituloch.
Ak chcete mať po prečítaní jedinej knihy takmer dokonalý prehľad a znalosť o ruskej revolúcii, siahnite po tomto titule. A keď zatúžite stať sa v tejto oblasti odborníkom, pridajte ešte Dějiny ruské revoluce od Richarda Pipesa. Potom si možete povedať, že vám nič podstatné neutieklo. Figesova kniha je podrobnejšia, Pipesova možno o makové zrnko analytickejšia. A obidve sú vynikajúce.
V podstate zostručnená verzia staršej Kissingerovej knihy Umění diplomacie. Pre toho, kto chce získať prehľad o najdoležitejších ohniskách svetovej politiky, je to kniha vhodná a dobrá. Kto sa chce ponoriť do histórie podrobnejšie a hlbšie, mal by siahnuť po staršom titule.
Dobré ploty robia dobrých susedov. Avšak na druhej strane, žiadne ploty históriu nezastavia.
Recept, ako z troch hlavných ingrediencí, a síce silného štátu, právneho poriadku a demokratickej zodpovednosti, upiecť chutnú bábovku v podobe liberálnej demokratickej spoločnosti. Dôležité je nielen to, aby boli poruke všetky ingrediencie, ale taktiež aby sa pridávali v správnom poradí. A aj vtedy sa výsledok podarí iba občas, častejšie skonči ako ťažko stráviteľná či úplne nepožívateľná gebuzina. Prečo? Prečítajte si brilantného Fukuyamu.
Holandský primatológ vo svojej vynikajúcej knihe presvedčivo dokazuje, že altruizmus a morálka nie je špecifický a jedinečný ľudský vynález. Tieto vzorce chovania majú svoj jednoduchší zárodok u našich príbuzných- u primátov a najmä u šimpanzov. A netýka sa to samozrejme len morálky ale napríklad i násilia. So svojimi opičími predkami sme spojení oveľa viac, než sme si vo svojej ľudskej nadutosti ochotní pripustiť.
Ponuré, ale vynikajúce čitanie o histórii koncentračných táborov v Sovietskom zväze. Nejde ich plne porovnávať s vyhladzovacím tábormi Hitlerovej Tretej ríše, pretože ich prvotným cieľom nebolo vyvražďovanie. Avšak v konečnom dôsledku v nich zahynulo za celú ich históriu oveľa viac ľudí. Autorka jednak chronologicky popisuje vznik a postupný rozkvet táborov, ako aj ich neskorší "úpadok", hlavne po Stalinovej smrti. Na druhej strane popisuje jednotlivé aspekty života v táboroch- proces, akým sa dotyčná obeť do tábora dostala, aká bola v jednotlivých obdobiach táborová hierarchia, ako sa v táboroch žilo, milovalo, rodilo i zomieralo. Dokonca v táboroch spolu s matkami trpeli a umierali i deti, častokrát ešte nemluvniatka (jeden z príbehov v knihe uvedených je naozaj otrasný). Po prečítaní tejto obsiahlej knihy istotne nebudete vedieť o gulagu všetko, ale budete vedieť dosť nato, aby ste nahliadli na zhovadilosť a krutosť zriadenia zvaného komunizmus.
Prehľadná kniha o geopolitike- čiže ako mapy a geografia predurčujú a formujú politiku jednotlivých štátov.
Jedna z najlepších populárne-náučných kníh o mikroorganizmoch, akú som za posledné roky čítal. Nad faktografickými nepresnosťami (100-400 MILIÓNOV hviezd v našej Galaxii, VIROVÉ kmeny E.coli, ponorka pronikla 250 ! mil pod hladinu... ) vzniknuvšími pravdepodobne prekladom som ochotný privrieť oči. Knihu vrelo doporučujem- zmení váš "pohľad" na neviditeľný svet baktérií a garantujem vám, že pri čítaní veľakrát zažijete onen báječný WAU pocit!
Kniha ma rozhodne nesklamala. Nejedná sa samozrejme o evolúciu boha, ale o evolúciu ľudských predstáv o bohu. Prevažná časť sa venuje práve materialistickému pohľadu na vznik jednotlivých náboženstiev od prírodných kultov až po veľké monoteistické náboženstvá. Za najdôležitejší faktor ovplyvňujúci vlastnosti toho-ktorého boha autor považuje konkrétne spoločensko-politické podmienky, v ktorých sa daný národ nachádzal. Tieto podmienky sa v priebehu histórie veľmi často menili, čomu sa prispôsoboval i daný boh (respektíve sa prispôsobovali predstavy o ňom). Ostatne, náboženské knihy sú častokrát mnohoznačné a protirečivé a dá sa v nich vždy nájsť presne to, čo je v danej dobe potrebné. Celou knihou sa tiahne asi najdôležitejšia myšlienka, že v histórii ľudstva sa postupne rozširoval okruh ľudí, ktorí boli navzájom v kontakte, čím sa rozširovala i sféra morálnych ohľadov voči týmto ľuďom. Vždy keď bol tento kontakt obojstranne výhodný, mali ľudia skôr tendenciu správať sa, ak nie priateľsky, tak aspoň tolerantne, čomu sa prispôsobovalo i oficiálne náboženstvo. V závere knihy autor rozoberá myšlienku trvalého morálneho smerovania dejín ľudstva a v tejto "morálnej evolúcii" hľadá vyšší a na ľudstvu nezávislý zmysel- čiže špecifického abstraktného boha. V tejto časti sa s názorom autora nezhodujem. Nezastávam názor, že morálka je viazaná iba na boha či náboženstvo. Tie sú naopak v dnešnej dobe skôr kontraproduktívne až škodlivé vzhľadom na akýkoľvek morálny posun ľudstva. Navyše celá táto konštrukcia pôsobí ako typický "boh medzier"- autor sa snaží božstvo vtesnať do poslednej štrbiny v poznaní, kam to snáď ešte vtesnať ide. Úplne posledná kapitola sa venuje prvotnému vzniku náboženských predstáv, psychologickému pozadiu a výbave našich predkov, vďaka ktorej začali veriť v nadprirodzeno. Knihu môžem určite doporučiť, i keď zapáleným veriacim asi po chuti veľmi nebude.
"Na tej najzákladnejšej úrovni je naša realita matematickou štruktúrou, takže jej elementárne prvky nemajú vôbec žiadne vnútorné vlastnosti. Žijeme v relačnej (vzťahovej) realite- vlastnosti sveta nevyplývajú z vlastností jeho základných kameňov, ale len zo vzájomných vzťahov medzi týmito stavebnými kameňmi. Vonkajšia realita je viac ako len suma jej častí- má veľa zaujímavých vlastností i napriek tomu, že jej elementárne časti nemajú vnútorné vlastnosti žiadne."
Autor razí kontroverznú a originálnu myšlienku, že nežijeme v realite, ktorá je dobre popísateľná matematikou, ale v realite ktorá sama JE matematickou štruktúrou. Napríklad: na bazálnej úrovni sú všetky elementárne častice objekty bez vnútornej štruktúry, charakterizované iba zopár číselnými hodnotami. A podobne je na tom základná štruktúra priestoru a času. Po prečítaní knihy už podobné myšlienky nepovažujem za absurdné ale iba za nekonvenčné - o fyzikálny mainstream sa totiž rozhodne nejedná :-)
Nie je demokracia ako demokracia. V západných krajinách vyrástla zdola nahor, počínajúc samosprávou obce, postupne sa nabaľovali dalšie úrovne až po tú najvyššiu- vládnu a zákonodarnú. Vo východnej časti Európy bolo demokratické zriadenie naordinované zhora nadol, bez toho, aby mali ľudia šancu a čas vyrásť na občanov. Preto majú v Amerike toto zriadenie nielenže zaryté pod kožou, je priam integrálnou súčasťou ich každodenného sveta, zatiaľ čo u nás má demokracia často pošramotenú a naštrbenú povesť a v Rusku je dokonca synonymom chaosu. Ničmenej, s učením sa demokracii je potrebné niekde začať a v tejto snahe ani na chvíľu nepoľavovať...
výborná knižka pre zvedavcov, ktorých zaujíma, odkiaľ pochádzajú atómy (nielen) nášho tela, kde a ako sa upiekli jednotlivé prvky, prečo je zlato vzácne a železo bežné, prečo kladie berýlium pascu tvorbe ťažších prvkov a ako z toho my ľudia profitujeme, kde vznikajú obrovské jadrá ako urán, ktorý atóm v prírode je najstabilnejší ... a veľa iného ... kniha je veľmi zrozumiteľná, dobre pochopiteľná a navyše písaná pútavým detektívnym štýlom !