bulat komentáře u knih

Tých 40% dávam za mimoriadne poctivo rozpracované dejiny Osmanskej, Mughalskej a Čínskej ríše ako i za dejiny Strednej Ázie. Oceňujem i ekonomické súvislosti jednotlivých dejinných fáz. Postliberálna ideologická nadstavba je však slabučká. A vlastne aj zbytočná- akoby autor násilne zlepil dve knihy do jednej väzby. Už len prezentácia veľkoruského šovinistu Dugina ako nástupcu liberálnej ideológie a apoštola budúcnosti je smiešna a svedčí o autorovej názorovej zaslepenosti. Aj keď to explicitne nepriznáva, názorovo často skĺzava k fašizmu. A hlavné problémy liberalizmu pritom vôbec nepomenúva, alebo len veľmi okrajovo, o ich riešení ani nehovoriac. Našťastie oná dejepisná časť tvorí väčšinu, čo túto objemnú knihu zrejme zachráni pred potupným výpredajom v zatuchnutej pasáži.

2 22.06.2022

Z tejto knihy som mal zmiešané pocity. Ono vysvetľovať podstatu života na úrovni kvantových javov mi pripadalo asi tak užitočné, ako vysvetliť princíp parného stroja z pohľadu kvarkov. Isteže, niekde tam dolu tie kvarky sú, otázne však je, do akej miery možu byť užitočné pri vysvetlení javov o niekoľko hierarchických stupňov vyššie umiestnených.

2 21.08.2020

Autor presvedčivo dokazuje, prečo je pri danom počte ľudí na Zemi ekologické bývať v nahustených mestách. A naopak prečo je vidiecky život či život na predmestiach luxus zaťažujúci životné prostredie v ďaleko vačšej miere.

2 25.05.2020

Kniha bola inšpirovaná Hubbleovým vesmírnym teleskopom. Ale nie je zďaleka iba o ňom. Autor sa venuje rôznym zaujímavým a a málo prebádaným problémom, ktorým sa iné knihy o vesmíre venujú naprosto okrajovo. Príkladom môže byť mladý vesmír v čase, keď sa v ňom formovali galaxie. Práve proces utvárania a evolúcie galaxií je i v dnešnej dobe málo prebádaný a je v ňom veľa nejasností. Práve tu sa autor snaží trošku poodtiahnuť oponu vesmírnej hmly a naznačiť, ako sa vesmír vlastne dostal do svojho dnešného stavu. V tom má nedoceniteľnú úlohu Hubbleov teleskop a jeho snímky hlbokého a ultrahlbokého vesmírneho poľa, na ktorom pozorujeme galaxie v čase ich detského veku.

Mimochodom kniha mi niekoľko rokov ležala na poličke a priznám sa, že som po nej siahol skôr z núdze, lebo sa mi minuli iné- zaujímavejšie tituly. Rozhodne však nesklamala, naopak príjemne prekvapila práve svojou neotrelou témou- ostatne o Veľkom tresku či teórii strún píše každý druhý fyzik či vedecký novinár. A pritom som netušil, že zrovna zajtra bude mať vesmírny ďalekohľad jubileum- neuveriteľných 30 rokov!

2 23.04.2020

Zaujímavá kniha, ktorá mi tri roky ležala v knižnici medzi mnohými ďalšími. Holt konkurenčný boj mojich neprečítaných titulov je veľký. Avšak nevšednou zhodou okolností sa napokon predsa len dostala na môj čitateľský stôl. A ohrdnuté susedky na poličke jej samozrejme mohli len ticho závidieť. Nuž čitateľský výber je tvrdý a nemilosrdný. A dakedy i náhodný. Ale poďme ku knihe samotnej.

Nie som špecialista na egyptské dejiny, ani nemám príliš hlboké vedomosti na túto tému. Kniha sa venuje obdobiu Starej ríše, jej vznikom dakedy okolo r. 3000 pred Kr. a končí jej zánikom ku koncu 2. tisícročia pred Kr. Ale nie je to jedinou a konečnou náplňou knihy. Egypt slúži skôr ako názorný príklad k rozvinutiu všeobecnej teórie o zrodení a zániku civilizácie.

Prvá časť knihy je nesmierne zaujímavá. Autor sa v nej venuje zrodu egyptskej civilizácie, ktorá nakoniec vytvorila jeden z prvých štátnych útvarov v dejinách vôbec. Kľúčovým podnetom bola zmena klímy v celej severnej Afrike, ktorá viedla k premene saharskej savany na púšť. Spoločenstvá ľudí boli prinútené stiahnuť sa do údolia Nílu, v ktorom sa naopak podmienky na život rapídne zlepšili. Predtým bolo totiž prakticky neobývateľné práve z dôvodu daždivej klímy a vysokých záplav znemožńujúcich trvalé osídlenie. Trvalo ďalších 1500 rokov, než ľudia v tejto oblasti vytvorili prvý centralizovaný štát. A možno nechýbalo veľa, aby ten prvý štát nevznikol v Egypte ale v susednej Núbii.

V ďalších kapitolách sa autor venuje dôležitým udalostiam z čias Starej ríše. Vypichuje hlavne tých panovníkov, ktorí svojou vládou či reformami ovplyvnili dejiny na dlhšie obdobie- ako bol Džoser, Snofru a ďalší. Pomerne rozsiahle popisy nimi postavených chrámov a hrobiek boli pre mňa menej pútavé a pomerne nezáživné. Najzaujímavejšie boli naopak pasáže o organizácii spoločnosti za ich vlády. Nakoniec štát dospel k svojmu rozkladu a zániku za čias panovníka Pepiho II. a jeho potomkov. V pozadí tohto kolapsu mohla stáť klimatická zmena, bezprostrednejšou príčinou však bola zmena štruktúry danej spoločnosti. A je pravdepodobné, že v súčinnosti pôsobili obe skupiny faktorov.

Základné obecné myšlienky knihy sú dve. Prvá sa týka kolapsu spoločnosti či civilizácie ako takej. Kolaps vo väčšine prípadov neznamená kataklyzmatický a tvrdý zánik. Kolaps je obvykle drastické zníženie komplexity danej spoločnosti a súčasne prechod do novej fázy, v ktorej môže nastať regenerácia a znovuzrodenie spoločnosti novej, kvalitatívne odlišnej. Druhou myšlienkou je samotný vývoj danej spoločnosti, ktorý nie je plynulý ale skokový. V spoločnosti sa môže dlhú dobu hromadiť potenciál na zmenu, ale navonok sa spoločnosť nemení. Až dosiahnu zmeny určitú medzu, nastáva zlom, prudký a náhly otras či reforma. Čiže dlhodobo sa hromadí pnutie, ktoré sa vybije v náhlej erupcii. Staroveký Egypt je názorným príkladom oboch týchto tendencií.

2 02.06.2019

Veľmi zaujímavá, svieža, podnetná a navyše i vtipná kniha- a to na tému (svete div se) štatistika! Mimo iného som sa dozvedel, akú pravdepodobnosť vydaja majú 40 ročné slečny. Alebo prečo má spam názov aký má. A že je táto téma odtrhnútá od bežného života? Viac sa ani mýliť nemožno- pravdepodobnosti a náhody sú totiž všade okolo nás. Len si ich vedieť všímať, správne interpretovať a možno z nich i dačo vytažiť. Predstavujte si pod tým čokoľvek, ale ja som sa pri tejto knihe náramne bavil!

2 23.05.2019

Autokracia + korupcia + vodka. Tri navzájom nerozlučne prepojené sudičky. Tri vzájomne sa podmieňujúce faktory, ktoré sú príčinou minulého, súčasného aj budúceho stavu Ruska. Na vodke je závislá nielen podstatná časť populácie, ale i samotný ruský autokratický štát. Veľmi originálny a svieži, ale i skľučujúci pohľad na ruskú históriu i súčasnosť. Pohľad určený optikou plného kalíšku vodky.

2 20.01.2019

Autor sa od začiatku do konca až s obsedantnou posadnutosťou naváža do genetiky a genetikov. Nepopieram, že tento obor nemá i svoju temnejšiu minulosť, ale vykresiť ho len a len v najčiernejších farbách je totálne nevierohodné. Pôsobí to dojmom, akoby autor za mlada v škole prepadol z genetiky a teraz má nutkavú potrebu vyrovnať si účty. Alebo mu azda nejaký chlípny genetik zviedol manželku?
Inak kniha nie je úplne zlá. Etické a filozofické aspekty vedeckého výskumu v biológii ma zaujali a dokonca by som v mnohom s autorom i súhlasil. Proti jeho téze, že rasa je predovšetkým spoločenský a nie biologický konstrukt, nemožno nič namietať. Záver však akékoľvek náznaky pozitívneho dojmu zadupal do zeme- autor sa konečne odkopal, porátal sa s militantným darwinizmom a slzu z oka vypustil nad chudákmi utláčanými kreacionistami. Čo sa vedeckých faktov týka, kniha mi príliš zaujímavéhho nepriniesla, posledná kapitola ma už vyslovene nudila.

2 27.09.2018

Americký historik Richard Pipes, pôvodom Poliak z Těšína tohto roku v požehnanom veku zomrel a mne nedalo nesiahnuť po jeho najlepších knihách. Jednou z nich je i spektakulárny popis boľševickej revolúcie v Rusku. Musím uznať, že sa jedná o jedno z najlepších pojednaní na túto tému dostupných na našom trhu. V tejto knihe nečakajte popisnú ale skôr analytickú históriu, nie nudné letopočty ale predovšetkým kauzálne súvislosti jednotlivých udalostí. Kto sa zaujíma o históriu 20. storočia, ruskú revolúciu nemôže vynechať- celé storočie ovplyvnila zrejme najviac, dokonca mala priamy vplyv na nástup nacizmu v Nemecku. Tu je schovaný kľuč nielen k dejinám celého 20. storočia ale i k súčasnosti.

2 21.09.2018

Bellamyho dielo Absolutní válka si zaslúži absolútne hodnotenie. Titulov o II. svetovej vojne je nepreberné množstvo, ale tento v celej plejáde z mnohých dôvodov vyniká. Objemná kniha má takmer 800 strán a venuje sa čiste východnému frontu- vojne medzi nacistickou Nemeckou ríšou a Sovietskym zväzom. Rozhodne sa nejedná o suchopárny a do najmenších podrobností dovedený popis jednotlivých vojnových akcií. Tie sú poctivo ale s patričným nadhľadom popísané, včetne rozličných štatistických údajov týkajúcich sa jednotlivých frontov a operácii, ale do takej miery, aby čitateľ nestratil celkový nadhľad a neutopil sa v detailoch. Bravúrne autor popisuje organizačnú zložku vojny v Sovietskom zvaze, od kolosálneho presunu priemyslu z ohrozeného západu krajiny na Ural či Sibír, po totálne zapojenie celej spoločnosti do služby jedinému cieľu- vydržať nápor, otočiť koleso dejín a napokon i zvíťaziť.

Veľká pozornosť je venovaná i niektorým bežne opomínaným faktorom- napríklad úlohe NKVD vo vojne ako aj úlohe žien v Červenej armáde. Príslušníci NKVD neboli len tajní, ktorí železnou rukou ovládali celú spoločnosť, i keď aj to riadne prispelo k víťazstvu v tomto konflikte. Tieto divízie taktiež bojovali po boku regulérnej armády a vyznamenali sa napríklad pri obrane Leningradu i Stalingradu. Väčšinou mali dokonca lepší výcvik, morálku i vybavenie než obyčajná armáda. A čo sa týka úlohy žien, bojovalo ich takmer 2 milióny. A neboli to len zdravotníčky či ošetrovateľky, veľa ich slúžilo v letectve a mnohé bojovali v prvej línii, častokrát statočnejšie než ich mužskí kolegovia. Veľkú pozornosť venuje autor aj jednotlivým hlavným aktérom vojny, predovšetkým Stalinovi a jeho najdôležitejším vojvodcom. Podrobne analyzuje, ako dospeli k rozhodnutiam, prečo sa rozhodli práve tak a nie inak, ako aj tomu, aké mali tieto rozhodnutia dôsledky. Parádne popisuje postupný vývoj stratégie sovietskej armády, ktorá bola prakticky 2x kompletne vymazaná z povrchu zemského a v podstate až jej 3.vydanie sa stalo onou víťaznou verziou, ktorá došla až do Berlína.

V tomto diele je veľmi veľa vecí a faktov, ktoré by stáli za zdôraznenie, ale to by som sa musel rozpísať na veľa strán. Ešte na záver mi nedá nespomenúť niektoré pikošky, ktoré poľudšťujú aj takých tyranov akým bol Stalin. Ten mal vyvinutý nielen svojský zmysel pre lišiacky humor, ale počas vrcholného ohrozenia Moskvy ako jeden z mála zostal v metropole. Protiletecký kryt mal zhotovený v stanici metra, kde prespával na matraci za stenou z preglejky, pričom okolo jazdili vlakové súpravy! Alebo vtipná príhoda o tom ako sa i najstatočnejší maršál bál svojej... lekárky! Nechcem sa už ďalej zoširoka a nadšene rozpisovať, na záver snáď len dodám, že táto výnimočná kniha by si odo mňa vyslúžila mimoriadne hviezdičiek šesť.

2 18.09.2018

Kniha podrobne rozoberá udalosti rokov 1917 - 1923. Avšak mnohé veci mierne skresľuje. Neviem do akej miery je to spojené s nemeckou národnosťou autora, ale rozhodne by som túto prácu- čo sa objektivity týka, neprirovnával ku Snyderovi či k britským historikom zaoberajúcim sa strednou Európou. Predovšetkým autor čiastočne sníma vinu z Nemeckej ríše a nenápadne ju presúva na nástupnické malé a nesúrodé štáty, ktoré vznikli po rozpade imperiálnych ríš. Nieže by to pomenúval explicitne, ale na mnohých miestach je cítiť jeho nostalgiu za Nemeckou či Habsburgskou ríšou ako aj jeho rezervovaný postoj k novým štátom, ktoré vznikli na troskách multientických impérií. Zdôrazňuje nespravodlivosť povojnových podmienok pre Nemecko, avšak menej pripúšťa, že najsilnejším boriteľom medzivojnového usporiadania bolo práve Nemecko a jeho neukojené imperiálne ambície a jeho túžba po európskej nadvláde. Častokrát autor uvádza informácie selektívne- napríklad uvedie, že rakúska časť monarchie ponúkala v r. 1916 jednotlivým národom federalizáciu, avšak nespomenie fakt, že Uhorsko o ničom podobnom ani len zďaleka neuvažovalo. Nie že by v mnohých veciach nemal autor pravdu, avšak táto tendečnosť mi na knihe občas vadila. Odhliadnuc od tohto by som však knihu určite nezavrhoval- zaoberá sa totiž obdobím, ktoré je málokde podrobne spracované a jeho dôsledky zásadne ovplyvnili neskoršie katastrofické udalosti. Ak by som mal hodnotiť, vyšlo by to z mojej strany na slušných 70%.

2 07.06.2018

Netvrdím, že toto je kniha pre každého. Jej autor bol celý život výrazne ľavicovo vyhranený a mal blízko k myšlienkam marxizmu, Preto je nutné mať o danej dobe aspoň základnú povedomosť. Inak človek nedokáže mnohé veci z tejto knihy oceniť a naopak ku mnohým iným sa kriticky vymedziť. Je nutné počítať s istým obdivom, či aspoň zníženou mierou kritickosti k sovietskemu režimu.Ostatne, autor si ho na vlastnej koži neprežil. Na druhej strane je kniha vynikalúca v ponímaní dejín nie ako izolovaných udalostí a letopočtov ale skôr kauzálnych súvislostí, príčin a dôsledkov. Aj keď je kniha 25 rokov stará a končí sa pádom komunizmu, obsahuje prekvapivo veľa jasnozrivých postrehov s presahom do aktuálnej prítomnosti. V tomto prípade dokonale napĺňa príslovie "Historia magistra vitae".

2 23.05.2018

Uvedená kniha sa skôr než vysveľovaniu kvantovej mechaniky venuje predovšetkým jej obrazu v spoločnosti a prenikaniu do pop-kultúry. Autori si taktiež berú na mušku jej veľmi časté zneužívanie rôznymi šarlatánmi. Fakt, že je ťažko zrozumiteľná, ju činí ideálnym substrátom pre rozličných podvodníkov. Astrológiu či veštenie už majú totiž mnohí prekuknutú, ale keď vás lieči kvantový doktor metódami kvantovej medicíny, to už panečku musí byť iný level. A tých "kvantových" stupidít je nepreberné množstvo, od vysvetľovania existencie boha, cez jeho popieranie až po menej škandálnu konštrukciu ľudského vedomia a slobodnej vôle. Pomerne častým nešvárom knihy je opakovanie rovnakých vecí- napríklad Kodaňská interpretácia kvantovej mechaniky je popísaná minimálne na troch miestach a to doslova tými istými vetami. Celkovo knihu hodnotím ako priemernú a miestami až nudnú, I keď isté zaujímavé pasáže som si v nej našiel (vtipná paralela medzi kvantovým pozorovaním a činnosťou človeka, ktorý je pozorovaný iným človekom). Kto však chce knihu vysvetľujúcu základy a paradoxy kvantovej mechaniky podrobnejšie i zrozumiteľnejšie, mal by siahnuť po inom titule.

2 20.05.2018

Prehľadná kniha o teórii sietí. Verte, že siete su všade, kam sa podívate. Nielen ona známa celosvetová sieť zvaná internet či sociálne siete, sieťovú štruktúru má ľudská spoločnosť, ekosystémy, kryštály… A spoľahnite sa nato, že od akéhokoľvek uživateľa Facebooku na celom svete vás priemerne nedelí viac než 5 medzičlánkov.

2 23.01.2018

„Od doby kníhtlače už nie sú informácie nedostatkovým tovarom. Máme ich viac, než dokážeme využiť. Relatívne málo je však tých užitočných. Vnímame ich selektívne, subjektívne a často si neuvedomujeme, v akej upravenej podobe sa k nám tým pádom dostávajú. Myslíme si, že potrebujeme informácie, ale v skutočnosti potrebujeme znalosti. Pravda je signál. To, čo nás od pravdy odvádza, je šum. Preto kniha o signále a šume.“

Kniha o tom, prečo prognózy prognostikom väčšinou nevychádzajú a ako to (aspoň čiastočne) zmeniť.

2 23.01.2018

Skvelá kniha o tom, ako funguje naša myseľ, akým klamom a ilúziám podliehame nielen pri zmyslovom vnímaní ale aj pri samotnom myslení. Na práci tohoto psychológa je postavená celá behaviorálna ekonómia. Zrejme preto dostal autor Nobelovu cenu za ekonómiu, čím sa len tak nejaký psychológ veru pochváliť nemôže.

2 23.01.2018

Výborná kniha o procese vzniku ľudského jazyka. Jazyky sa síce učíme, ale máme pre ne utvorené vrodené moduly- prázdne políčka, ktoré sa vyplnia gramatikou a slovnou zásobou. Obrovská škoda, že od tohoto autora príliš veľa v češtine a slovenčine nevyšlo.

2 23.01.2018

Veľmi zaujímavá kniha na tému ľudského podvedomia. Naše vedomé racionálne JA je iba špičkou ľadovca celej ľudskej psychiky, možno ešte menej. To pod hladinou zostáva skryté, ale zásadne nás ovplyvňuje- a to prakticky vo všetkých oblastiach. Nielenže pozmeňuje a dopĺňa naše zmyslové vnímanie, ovplyvňuje taktiež pamäť a spomienky, dokonca sa uchyľuje často ku konfabuláciam. Pozmeňuje naše vnímanie spriatelených spoločenských skupín i nás samých. A nič z toho si ani zamak neuvedomujeme. Čo mi trochu chýbalo, je evolučné zdôvodnenie podvedomia a jeho všemožných trikov, ktorými nás príroda obdarila. Autor síce konštatuje, že v konečnom dôsledku má podvedomie jednoznačnú evolučnú funkciu (mozog sa nevyvinul preto, aby sám sebe rozumel, ale aby nám umožnil lepšie prežiť), ale ďalšie vysvetlenie v knihe neposkytuje. Takže kto sa chce po A dozvedieť i B, musí siahnuť po evolučnej psychológii. To však nič nemení na tom, že v danej oblasti je kniha mimoriadne dobrá a prehľadná.

2 27.09.2017

Vedecké poznatky časom zastarávajú, ale pohľad do zákulisia fungovania vedy je navýsosť nadčasový. Navyše veľmi vtipne, s nadhľadom a sebeiróniou podaný. Verím tomu, že biológovia si na tejto knižke zgustnú dvojnásobne a často budú uznanlivo kývať hlavou a usmievať sa popod fúz!

2 23.09.2017

Kniha presne 50 rokov od svojho vzniku síce stratila čo-to zo svojej aktuálnosti a niektoré názory sú už dávno prekonané až archaické /napríklad vznik homosexuality/, avšak ako celok knihu hodnotím kladne. Ako píšu iní autori v inej knihe- človek nevznikol z opice, dokonca človek a opica nemajú spoločného predka. Ono totiž platí, že človek JE opica!

2 13.07.2017