bulat komentáře u knih
Začítal som sa do knižky o MITOCHONDRIÁCH. Nevedel som si predstaviť, čo takého zaujímavého môže autor písať o týchto malinkých bunkových organelách na 450 stranách, ale po prvých 100 stranách som zistil, že je toho neúrekom! Tieto malé štruktúry v sebe skrývajú viac, než by si človek myslel. Už len proces ich vzniku je ojedinelý a výnimočný a autor ho podal priam detektívnym spôsobom. Ani som sa pri čítaní nenazdal a bola polnoc !
kniha mi nedala žiadnu jednoznačnú odpoveď, zato nastolila veľa otázok na ďalšie premýšľanie... takže jednoznačne dobrá kniha
vrcholné dielo M. Waltariho, jeden z najlepších románov, aký som kedy čítal !
....
Pri večeri zo zvyku
dal sa kocúr do kriku,
že ho páli, že ho štípe,
nechže si to sama chlípe,
že tam dala papriku!
...
ako zo života vystrihnuté !
no... nejeden človek si túto hlúposť kúpil- ono väčšina internetových kníhkupectiev má túto knihu v kolónke fyzika a veda.... mimo iné aj tento server. Tento titul nemá s vedou asi nič spoločné, je to znôška nezmyslov, s ktorými súdny človek nebude strácať čas. Takže kniha putovala do koša. Ale tie peniaze mi už nikto nevráti. Navrhujem preradiť do esoteriky či mytologie !
Ak chce človek zmerať priemer zemegule, stačí mu obyčajná tyč .... a mozog - nič viac!
Vedeli ste, že už 1700 rokov pred Koperníkom vznikol prvý héliocentrický model sveta ? Prečo sa nepresadil a upadol do zabudnutia ? Ako dokázali starí Gréci vo 4. storočí pred Kr. zmerať priemer zemegule a pomýliť sa iba o 2% ? A nielen to - z priemeru Zeme odvodiť veľkosť Mesiaca a Slnka ako aj ich vzdialenosť od Zeme - iba s použitím logiky a elementárnej geometrie ! Tušíte, kto bol otcom teórie relativity ? Einstein ? Kdeže !
... viac informácii poskytne hneď prvá kapitola veľmi zaujímavej knihy :-)
Od tejto knihy som nemal príliš veľké očakávania, ale nakoniec sa z toho vykľulo veľmi zaujímavé čítanie... vhodný titul pre zvedavcov, ktorí sa chcú dozvedieť, čo to je tá slávna "božská" častica /Higgsov bozón/, akým spôsobom získava hmota svoju hmotnosť, ako môže jedna častica zožrať druhú... ale napríklad i to, akým spôsobom dánsky fyzik Niels Bohr ukryl zlaté nobelovské medaily pred nacistami...
výborná knižka pre zvedavcov, ktorých zaujíma, odkiaľ pochádzajú atómy (nielen) nášho tela, kde a ako sa upiekli jednotlivé prvky, prečo je zlato vzácne a železo bežné, prečo kladie berýlium pascu tvorbe ťažších prvkov a ako z toho my ľudia profitujeme, kde vznikajú obrovské jadrá ako urán, ktorý atóm v prírode je najstabilnejší ... a veľa iného ... kniha je veľmi zrozumiteľná, dobre pochopiteľná a navyše písaná pútavým detektívnym štýlom !
Fyzika a popularizátora Michio Kaku som mal po predošlých skúsenostiach zaradeného skôr v kolónke sci-fi literatúry, avšak len dovtedy, ako som siahol po jeho knihe Hyperprostor, ktorá dlhší čas driemala v mojej knižnici ... už po prečítaní prvých 100 strán som musel tohto autora rehabilitovať a vrátiť späť do kolónky veda. Veľmi pútavo rozbehol rozprávanie o dimenzionalite priestoru (a času). Napríklad: netušil som, že Pytagorova veta neplatí len pre dvojrozmerný trojuholník, ale platí i v troch a viac rozmeroch ! Veľmi pekne načrtol základy Riemannovej geometrie, geometrie zakrivených plôch a priestorov, kde neplatia jednoduché Euklidove pravidlá, zrozumiteľne približuje, čo je to metrický tenzor, od ktorého nie je ďaleko k Einsteinovej všeobecnej relativite ... a pritom toto všetko je vďaka názorným príkladom a obrázkom plne zrozumiteľné i (matematicky) nevzdelanému laikovi.
Parádna knižka o tom, čo raz čaká našu planétu- osud tak nevyhnutný, ako je nevyhnutný osud človeka... i keď je to osud, ktorý sa naplní za stámilióny rokov, predsa vás zachváti smútok, že tento krásny svet raz nebude existovať. A naša Zem z biologického hľadiska je už v štádiu zrelej dospelosti a čaká ju staroba - jej najlepšie roky sa pomaly blížia ku koncu...
Nenápadná ale veľmi zaujímavá kniha pojednávajúca o asymetriách uložených v tých najzákladnejších zákonoch prírody - asymetria plynutia času, prevaha hmoty nad antihmotou, asymetria živej prírody ... Asymetria znamená nestabilitu, nestabilita prináša zmenu a vývoj, ktorý ženie všetko dopredu - od vzniku vesmíru až po evolúciu živej prírody prírody vrátane vzniku inteligentného života. Matematické symetrie sú mocný nástroj fyziky, ale bez narušenia tejto symetrie na mnohých úrovniach by sme tu neboli... vlastne by tu nebolo vôbec nič
Prvá kniha od Paula Daviesa, ktorú som prečital, rozhodne nesklamala. Prvé dve tretiny knihy sú položené na poctivom /tradičnom/ fyzikálnom základe, v závere sa autor dostáva viac na pole filozofie. Kladie si otázky ohľadne zmyslu existencie vesmíru, ako i života v ňom, pokúša sa dešifrovať úlohu vedomia, pozorovateľa a chápateľa prírodných zákonitostí. Súčasne naznačuje principiálne mantinely vedy ako takej...
Musel som sa pousmiať, keď som uvidel zaradenie tejto knihy do kategórie "erotika", aby nikto nebol sklamaný, prízvukujem, že naozaj tam nenájdete ani jeden "hanbatý" obrázok. Jedná sa totiž o knihu navýsosť vedeckú so zameraním sa nielen na biológiu človeka, ale ako sa píše v úvodnom slove, ale kniha čerpá mnohé údaje i z výskumu antropologie, psychologie a mnohých ďalších vedeckých oblastí. Každopádne sa jedná o vynikajúcu publikáciu, ktorá možno prevráti mnohé vaše zažité predstavy naruby.
Táto kniha mi vyše roka driemala na poličke než som sa k nej dostal- dlho čakala na svoju šancu a naprosto neoprávnene! Podľa môjho názoru iba človek, ktorý rozumie istej problematike naozaj do veľkej hĺbky, vie vysvetliť pomerne náročné veci zrozumiteľnou formou bez barličky náročnej a pre laika často nestráviteľnej matematiky. Ale upozorňujem, ak ste fanúšikom teórie strún, tak túto knihu nečítajte- zoberie vám ilúzie a utvrdíte sa v tom, čo si už nejakú dobu sám myslím- že táto teória je jedna veľká bublina.
Okrem podrobnej a mimoriadne vyváženej analýzy teórie superstrún autor načrtáva veľmi zrozumiteľnou formou i ďalšie špekulatívne teórie idúce nad rámec Einsteinovej špeciálnej relativity či kvantovej teórie. (veľmi elegantná je napríklad duálna špeciálna relativita).
Posledná tretina knihy je venovaná zamysleniu nad vedou ako takou a obsahuje veľa zaujímavých otázok /i odpovedí/ o tom aká je dnešná špičková veda. Prečo v dnešnej vede je veľa technicky nadupaných "robotníkov" ale žiadni vizionári typu Einsteina, Schrodingera, Diraca atd. Mal by dnes mladý začínajúci Einstein šancu vôbec sa niekde zamestnať? Platia vo vedeckých kruhoch nejaké demokratické pravidlá, či skôr prevažuje autoritatívnosť vodcov? A prečo je vo vede dôležitý filozofický prístup ?
Priznám sa, že túto knihu som začal čítať skôr za domácu úlohu potom, čo na mňa urobil dojem Huntingtonov Stret civilizácii. Pristupoval som k nej s určitým dešpektom, bral som to ako dielo poznamenané duchom doby, v ktorej vzniklo- tesne po páde komunizmu. Už ten zdanlivo naivný názov musí vyvolať mierne ironický úsmev na tvári. Ako už veľakrát som sa mýlil a presvedčil sa o tom, že predsudky sú nanič.
Kniha to je veľmi dobrá a vôbec z nej necítiť žiadnu naivitu. Autor vychádza z hlbokej psychológie človeka- v prvej tretine postaví konštrukciu ľudskej "duše" čiže našich pohnútok a motivácii na základe ktorých vedome či nevedome konáme- a to od Sókrata až po Hegela. A na tejto základni potom odhaľuje a vysvetľuje konanie človeka v priebehu dejín. Nakoniec si kladie zásadnú otázku o onom "konci dejín", za ktorý považuje univerzálny a homogenny štát.
Čo sa týka častého porovnania s Huntingtonom, ktorého knihu taktiež nemožno považovať za povrchnú, Fukuyama ide ešte o dve- tri poschodia hlbšie a svoj koncept buduje na samej podstate človeka. Preto tieto dve zásadné knihy nie sú podľa mňa v priamom protiklade - každá má pravdu na svojej úrovni a vo svojom čase. Huntingtonova vízia je možno aktuálnejšia dnes, tá Fukuyamova sa možno naplní v budúcnosti - ak sa ľudstvo bude snažiť. Nádej i predpoklady nato máme...