Čand@
komentáře u knih
Zbabělci
Josef Škvorecký
Tak mám pocit, či tie miestne vysoko hodnotiace komentáre túto knihu tak trochu nepreceňujú akoby zo zvyku alebo čo. Akože v škole im povedali, že to je super knižka, ktorú musí každý prečítať, lebo Škvorecký je skvelý.
Zbabelci sú pritom vlastne fakt nuda. Oukej - téma posledných vojnových dní v malom mestečku je zaujímavá. Aj autorove nekonečné vety zaznamenávajúce toky myšlienok a činov beriem. Je to spisovateľský štýl. Ale ten vyprávač? Danny mi v podstate iba liezol na nervy a vďaka nemu sa mi kniha stala skôr utrpením než umeleckým zážitkom - jeho neustále a vskutku otravné zaoberanie sa Irenou! A tie tupé dialógy s ňou. A to ju ani nemiluje! Len sa s ňou proste chce vyspať, lebo nablízku niet nič lepšieho na výber. Vypustiť všetky tieto nezmysly, bolo by to snáď o 200 strán kratšie.
Do švestek jsme doma
Martin Nekola
Občas sa mi pri rozhovore o minulosti s mladými ľuďmi stáva, že sa naivne opýtajú, prečo sme sa odtiaľto jednoducho neodsťahovali, keď sa tu žilo tak zle (mimo poniektorých, že?). Už viem, čo odpoviem. Nech si prečítajú tento komiks. Len tak sa odsťahovať jednoducho nebolo jednoduché.
Skvelo spracované, veľmi sa mi páčila kresba, príbeh aj informačná hodnota.
Jeseníky: Čas, ten pohyblivý obraz věčnosti
Ivan Fíla
Drsný kraj v neskutočne jemnom podaní prekrásnych fotografií a v nenásilnom rozprávaní pohnutých osudov miestnych obyvateľov. Toľko neuveriteľných stretnutí a toľko zaujímavých príbehov. Som nadšená, dojatá, smutná, očarovaná.
Kdyby zdi promluvily
Debí Áśápúrná
Presne ako píše prekladateľka vo svojom pomerne obsiahlom doslove, v tých poviedkach sa vlastne takmer nič nedeje, lenže i tak má každý ten krátky príbeh veľkú hĺbku. Všetko podstatné sa odohráva niekde na pozadí, v mysliach postáv, v ich nečakanom konaní, ktoré sa na prvý pohľad zdá byť odsúdenia hodným, však sami postupne prichádzate na to, v čom spočíva ich dobro. Naozaj pekné a zaujímavé čítanie. Bengálska kultúra a morálka sa zdajú byť od našich tak veľmi iné, až vás prekvapí, koľko majú naopak spoločného.
Oběť bouři
Dolores Redondo
Takže Amaia sa nám na záver vyfarbila ako pekná nezbedníčka. Čím len si to ten neuveriteľne dokonalý James zaslúžil?
A vskutku narozdiel od predchádzajúcich dvoch dielov, tu už minimálne niekde okolo polovičky príde vnímavý čitateľ na to, kto za tým všetkým zrejme stojí. Tretí diel je teda síce nabitý všelijakým hnusom, no napätí ste skôr z toho, kedy to tej nadanej vyšetrovateľke konečne docvakne.
Napriek tomu ma Baztán ako celok veľmi bavil. Najpríšernejšie však na tom všetkom je, že autorka sa inšpirovala skutočným príbehom.
Ehm, a bacha! Na úvod citovať jeden z najznámejších hitov od Metallicy, to je teda nečakaný majsterštyk! :))
Zlatá klec
Camilla Läckberg
A na toto som čakala rok, až to bude v knižnici volné na požičanie. Na Faye, ktorá mi bola nesympatická ako v úlohe naivnej a ponižovanej milionárovej manželky, tak v úlohe dravej pomstiteľky, ktorá si ide za cieľom nie cez mŕtvoly, ale cez postele hocijakého chlapa (či zväčša skôr chlapčiatka), čo jej príde do cesty. Tým si akože dokazovala, že aj ona dokáže byť rovnaký prasák ako jej muž alebo čo? Naozaj veľmi úbohý vývoj hlavnej postavy nezachránila ani dojemná vložka so smrteľne chorou najlepšou kamarátkou (v štýle Cesty svätojánskych mušiek). Camillu čítam rada, ale toto sa jej fakt nepodarilo. Pokračovanie som vrátila do knižnice bez toho, aby som ho vôbec otvorila.
Návrat nežádoucí
Lenka Potůčková
Tieto naše dejiny je naozaj potreba neustále pripomínať a som veľmi rada, že sa k nim vracajú aj mladí autori. Ľudia strašne rýchlo zabúdajú a veľmi ľahko opakujú chyby, ktorým by sa dalo vyhnúť. Rada si prečítam, keď autorka vydá niečo ďalšieho.
Len malá prosba k autorke: prosím, chcelo by to ubrať z toho množstva otáznikov, ktorých je na každej stránke neúrekom. Priznám sa, že tie nekonečné rečnícke otázky pomaly v každom odstavci mi chvíľami už pili krv a kazili dojem z inak zaujímavého príbehu.
Neviditelný strážce
Dolores Redondo
Tak už mi je jasné, prečo v Krkonošiach už nevídať Krakonoša. On už mal totiž plné zuby zhýčkaných prachatých turistov, tak sa odsťahoval do Španielska, prijal novú identitu a teraz sa volá Basachaun! Akurát asi nečakal, že ho tam budú podozrievať z vrážd :)). Bavilo ma to. Raz sa isto pustím do pokračovania.
Příliš dlouhá swingers party
František Kotleta (p)
Každý z tých príbehov by sa hodil do seriálu Love, death and robots. Ak ho nepoznáte, pozrite na to na Netflixe. Je to presne tento žáner. Akurát mňa asi viac baví pozerať na televízne spracovanie takéhoto žánru, než čítať to. Skúsiť sa má ale všetko. A nijako to nehaním.
Dopisy Emilovi
Milan Lasica
Veľmi múdre, pekné, zábavné a milé slová. Pán Lasica kritizuje, a pritom neuráža. Rozosmeje, ale trápne nezosmiešňuje. Jeho humor i kritika majú úroveň.
A toto ma pobavilo a rozosmutnelo zároveň: “V novinách jsem četl vzpomínky na šedesátá léta, všichni pamětníci se rozplývali, jaké to byly zlaté časy, a když si měli vzpomenout konkrétně, tak všichni si vzpomněli na Beatles. A já jsem si vzpomněl, že například v šedesátých letech zabili amerického prezidenta, taky jeho bratra, i toho černého kazatele… a že byla taky válka ve Vietnamu, pak nás obsadili Rusové, v Berlíně postavili zeď, a byla skoro válka kvůli Kubě… A mýho strýce zavřeli, protože prý připravoval převrat v kavárně. Zkrátka šedesátá léta byla jen o něco míň na hovno než padesátá nebo sedmdesátá…”
Výjimeční lidé
Peter May
Nedá mi nespomenúť si na DaVinciho kód či vlastne hociktorú inú knihu od Dana Browna. Chýba len ich duchovná mystika… No fajn čítanie, Enzo mi sedí - konečne ktosi chytrý, čo si pritom prvoligovo neprepíja mozog :). Nečakajte však bohaté a ponuré popisy prostredia, také typické pre Maya. Toto je z úplne iného súdku.
Utajovaný projev
Tom Rob Smith
Prvý diel bol pre mňa bomba. Druhý za ním bohužiaľ dosť krivká. Časť odohrávajúca sa v ZSSR veľmi dobrá, napínavá, hltala som… Po presune do Maďarska to však išlo dole vodou.. príliš prekombinované, zvraty príliš nasilu, akože hlavne aby nejaké boli.. priam telenovelové prekvapenia typu “stále žije!”, alebo “je to tvoj syn!”. Postava Fraery veľmi neuveriteľná … taká sovietska “Angelika - markýza anjelov”, čo? :)) Hm, dúfam, že tretí diel sa vráti do kvalitnejších koľají.
Hod mrtvou labutí
Ondřej Hübl
Možno len nie som v správnom rozpoložení, ale tento súbor poviedok ma bohužiaľ vôbec nenadchol tak, ako som podľa priaznivých ohlasov očakávala. Čítala som to príliš dlho.. a toto podvedomé odkladanie “naneskôr” je u mňa práve známka toho, že to nevidím byť natoľko zaujímavým, že to chcem dočítať hneď. Mám čierny humor rada a nemôžem povedať, že by som sa tu nikde ani neusmiala. Len to asi jednoducho úplne nezahralo na moju nôtu.
Pokoj zázraků
Julien Sandrel
No povedzme si to takto… že by to mal byť klenot svetovej literatúry, sa povedať nedá. Príbeh je jednoduchý, predvídateľný, od začiatku je každému jasné, ako to asi celé dopadne. Lenže i takých príbehov je treba. Takých, čo nám trochu snáď otvoria oči. Takých, pri ktorých si poviete, že ešte nie je tak zle, ako sa vám zdá. Takých, po prečítaní ktorých ste rád za to, čo máte. Takých, čo vás nakopnú nemárniť svoj čas malichernosťami. Toto všetko tento príbeh v sebe má. Až ma zaskočilo, že ho napísal muž. A pekne.
Digitální demence. Jak připravujeme sami sebe a naše děti o rozum
Manfred Spitzer
Kniha prináša súhrn mnohých zaujímavých dlhoročných výskumov na tému následkov dnes už takmer nevyhnutného využívania digitálnych technológií a ich vplyvu na našu myseľ, stupeň inteligencie, na naše schopnosti, znalosti, interakciu s okolím, na náš osobný, spoločenský i profesný život atď. Ponúka ozaj široký pohľad na to, ako sa vlastne ľudstvo vďaka svojmu vývoju paradoxne rúti do záhuby postupnej degenerácie.
Pripomenula mi sci-fi komédiu Absurdistán z r. 2006. Podľa tu citovaných výskumov práve do takejto budúcnosti mierime. Dosť otrasná vízia, však ako sa zdá, bohužiaľ i dosť reálna.
Keďže kniha vyšla pred 10 rokmi, jej terminológia je miestami už trošku zastaralá, ale nič sa nemení na jej posolstve. Vnímam ju ako varovanie. Nedomnievam sa ale, že bude vypočuté.
Vzpoura mrtvých
Otomar Dvořák
Vďaka Čitateľskej výzve sa dostane človek skutočne ku knihám a autorom, ktorí by inak jeho pozornosti ľahko ušli. V mojom veku som pomerne zdĺhavo hľadala autora o 22 rokov staršieho (jedna z tohtoročných tém) a naviac ešte s knihou, ktorá by ma mohla baviť. Sypem si popol na hlavu, že doteraz mi meno Otomar Dvořák nič nehovorilo, o to viac som rada, že sa mi týmto súborom poviedok otvorilo nové okno.
Po jeho prečítaní sa cítim ako po dobrom obede s tromi chodmi :).
"Příšerný jezdec" bol ľahkým predjedlom, hoci bez akejkoľvek súvislosti s ďalšími chodmi. Ako iným hodnotiteľom, i mne bolo ľúto, že príbeh ubehol tak rýchlo a isto by si zaslúžil bohatší než poviedkový šat. Nie je to ale údel poviedok, že často skončia prv, než sa do nich stačíme začítať? Rovnako ako predjedlo - iba nám "postraší" žalúdok a navnadí ho na ďalšie chody :). Avšak vypočítavá blondína ma stačila vynervovať tiež, mala som chuť ju preplieskať.
Ďalším chodom - polievkou - bol "Mrtvý luh" a ja ako milovník polievok musím povedať, že i táto mi chutila zo všetkých chodov najviac. Výborný nápad zasadiť mystický dej do temného kraja nemeckého pohraničia plného močiarov a ešte časovo do obdobia po 2. svetovej vojne... mňam, chutilo mi.
Hlavný chod - "Vzpoura mrtvých" - ma ale celkom neuspokojil. Chvíľu som ohŕňala nos, rýpala som sa v ňom vidličkou, než som mu prišla na chuť - nechytil ma od začiatku tak ako "Mrtvý luh". No vytrvala som a a ten dobrodružný hororík dočítala. A keby to bol film, bolo by mi jasné, že chystajú dvojku.
Ubulená hromádka štěstí
Sarah Andersen
Je super, keď si človek môže povedať, že neni na tomto svete divný iba on :). A keď to iní za neho napíšu (nakreslia).
Konec léta
Anders de la Motte
No neviem … toľko rôznych náznakov, ktoré vyšumeli do stratena. Nemá prolog súvisieť s tým, čo sa stane ďalej? Tu ani za mak. Čo to malo byť? Čo stále tie líšky? Nejaká symbolika, čo mi unikla? A kde bol Mattias, keď ho Vera akože kryla? Ani to som akosi nepochopila. Že by som bola taký nepozorný čitateľ?
Trilógia Game bola oproti tomuto perfektne vychytená. Som sklamaná.
Štefánik: Komiksový román
Michal Baláž
Veľmi sa mi páčila edičná poznámka v závere: “ Štefánik, jehož tu představujeme, je fiktivní postavou, komiksovou interpretací skutečné osobnosti. Výrazem našeho přesvědčení o (ne)možnosti skutečného poznání libovolného člověka v jeho celistvosti. Konfrontací živé vzpomínky s kultem paměti a osobnosti. “
Presne takto na mňa ten komiks pôsobil. Štefánik už z toho, čo som kedy o ňom čítala, vytváral vo mne dojem ozaj mnohovrstevnej zaujímavej osobnosti, lepšie to asi vyjadriť neviem. A aj toto jeho zobrazenie vo mne tento dojem utvrdzuje. Čiže z tohto pohľadu súhlasím.
Hviezdičky za seba uberám len preto, že sa mne osobne tak celkom nepáči grafické spracovanie.
Teď: Než dočteš tuto větu, narodí se na Zemi 21 dětí
David Böhm
Parádny grafický aj informačný kúsok.
