Čand@
komentáře u knih
Miro Žbirka – Zblízka
Honza Vedral (p)
Večný chalan Miro Žbiro :)). Skvelo napísané.
Po muzikále Neberte nám princeznú som bola svätosväte presvedčená, že sa s Marikou Gombitkou ľúbia. A ako fanynka oboch som bola fakt dlho sklamaná, keď si vzal “tú Pražáčku “ :))
Dúfam, že raz niekto natočí jeho životopisný film a rovnako dobrý ako táto kniha.
Dámský klub půlnočního plavání
Faith Hogan
Taký ozaj oddychový príbeh, v ktorom hneď po predstavení postáv celkom ľahko odhadnete, ako sa bude dej vyvíjať, aké vzťahy sa naviažu a ako to všetko dopadne. Ale nevadí. Občas to človeku urobí dobre, keď to aspoň niekde funguje podľa ideálnych merítok a žiadne prekvapenia, na ktoré by ste čakali so zatajeným dychom, neprídu.
Velká kniha čůrání
Jakub Plachý
“Vše funguje podle tohoto jednoduchého diagramu: piješ - čůráš - piješ - čůráš - piješ … “
U nás sa akurát ciká :)))
Černý kocour
Edgar Allan Poe
Ak milujete Kinga - kráľa hororu, nemôžete si nezamilovať Poea - otca hororu. Černý kocour je jasným predchodcom Řbitova zvířátek (ďalšie podobnosti hľadajte sami). Nemám síce v obľube poéziu, takže ako básnik ma Poe neoslovuje, ale jeho poviedky sú jednoznačne moja krvná skupina.
Slavná místa Járy Cimrmana
Radek Laudin
Je jasné, že najväčší Čech všetkých dôb musel zanechať svoje stopy kade-tade. Ešteže žije toľko nadšených bádateľov, ktorí tieto miesta objavujú a zachovávajú aj pre ďalšie generácie. Krásny sprievodca.
Invaze z galaxie
Robin Cook
Staré dobré sci-fi. Akurát som sa vlastne nevedela rozhodnúť, komu chcem fandiť - pozemšťanom alebo mimozemšťanom? Oboje malo svoje plusy aj mínusy. Ešte že koniec poskytuje malú medzierku pre vlastnú predstavu pokračovania :)).
Případ Pavlína
Martina Formanová
Je to príbeh predovšetkým Pavlíniných rodičov. Naturalistický, neprikrášlený, aj keď napísaný ako beletria a nie literatúra faktu. Žiadna romantická láska až za hrob. Realita, ako ju život priniesol. Chválim.
Kniha – přítel člověka, člověk – přítel knihy
Mirko Ryvola
Vyšlo to na začiatku osemdesiatok, tak treba počítať s tým, že tí, čo túto dobu už nezažili, možno niektorým vtipom celkom neporozumejú (akože čo na tom má byť srandovného). Občas tiež zaznie nejaké to povinné múdro od Lenina a spol. Napriek tomu je tá knižočka ale fajn. Pobaví nielen anekdotami a vydarenými kreslenými vtipmi, ale i zaujímavosťami z knižného sveta, poučnými vysvetlivkami pojmov pod čiarou a citátmi. Mne sa páčil napr. tento nápis nad knižnicou v Marcii (zrejme španielske mesto): Zde mrtví otevírají oči živým. No nie je to nádhera?
Mrtvá v knihovně
Agatha Christie
Dobrá zápletka, dobrá slečna Marplová, len spôsob vraždy mi prišiel trochu divne prekombinovaný. A tiež mi trochu vadilo, že slečna už od polky knihy vyprávala, že vie, kto je vrah. Načo teda tak dlho všetkých udržiavala v napätí? :)
Nemôžem si pomôcť, Hercule ma proste baví viac.
Lvářka
Tereza Janišová
No dobre, je to taká rozprávka. Príbeh je pekný a čtivý, len je vhodný asi skôr pre tak 12-13 ročné slečny. Ako typom slohu, tak ilustráciami - naozaj peknými pre detskú knihu. Udivuje ma, že som ju v knižnici našla v oddelení pre dospelých. V mojom veku očakávam aj od oddychovej literatúry predsa len trochu viac. Pekná knižka, len nesprávne zaradená :-).
Patrioti
Sana Krasikov
Čítam tu od ostatných samú chválu. Ja toto nadšenie bohužiaľ nepociťujem. To, že ide naozaj o velkoryse pojatý román je vskutku pravda hlavne čo do počtu strán. Mám rada rozsiahle diela - keď ich rozsiahlosť dáva zmysel. Toto však na mňa pôsobilo ako grafomanské predvádzanie sa. Príbeh hlavnej ženskej postavy by sám o sebe bohato stačil. Je silný a ponúka netradičný pohľad na totalitnú históriu z pozície americkej imigrantky. Pripletená časová linka jej syna ešte ako-tak dopĺňa dej. Ale časti s vnukom - to už je ozaj naviac. Akoby si autorka dala za cieľ vydať knihu s minimálne 500 stranami a keď jej to nevychádzalo, dopísala rýchlo ešte toto, aby si splnila záväzok. Musela som sa veľmi snažiť, aby som nezaujímavé časti nepreskakovala.
Emilka
Ivana Fajnorová
Emilkin životný príbeh je zaujímavý, mám rada rodinné ságy. Autorkin jazyk je ale zatiaľ trochu ťažkopádny, používa niekedy zvláštne, oku a ušiam nelahodiace obraty (viď príklady uvedené podo mnou od kaja77). Dopodrobna opisuje udalosti, ktoré pre dej nie sú až také dôležité, a naopak o iných, omnoho podstatnejších, sa zrazu dozvieme len z mimochodom prehodených pár viet.
Dosť vidieť, že Emilka je autorkinou prvotinou. Je však celkom dobrým štartom a ak napíše niečo ďalšie, rada si prečítam a budem sledovať jej spisovateľské dozrievanie.
Nechtění
Kristina Ohlsson
Ja som také trdlo, že sa púšťam do kníh, o akých som si už veľakrát povedala, že také čítať nechcem. Utrpenie detí mi ako každej normálnej matke nerobí dobre, no a vidíte, napriek tomu neodolávam. Začnem čítať a aj keď mám z toho nervy a bolí ma z toho srdce, nemôžem prestať, lebo chcem, nech už konečne niekto toho parchanta odhalí a zaživa rozkrája na kúsky, lebo nič iné si nezaslúži. To je plus tejto knihy - napísaná tak dobre, že ju nechcete odložiť. Oceňujem, že autorka zbytočne nezabieha do krvavých detailov, a na druhej strane mi zas vadilo neustále upozorňovanie na to, ako chlapi podceňujú schopnosti svojej mladej kolegyne. Fakt je potreba i v detektívkach či thrilleroch bojovať za “genderovú spravodlivosť”? Za to a za trochu odfláknutú postavu zločinca (vlastne som sa o ňom nič moc nedozvedela) je odo mňa mínusová hviezdička.
Oni
Mark E. Pocha (p)
Po varovnom úvode autora som očakávala všeličo. Dala som tomu šancu, ale nie, takýmito blábolami si fakt kaziť oči nepotrebujem. S veľkým sebazaprením som to zvládla len po str. 57. Jednu hviezdičku dávam za vydarenú obálku.
Ohnivý anděl
Yrsa Sigurðardóttir
Na obálke knihy bolo napísané: “Nejlepší příběh od dob Přeletu nad kukaččím hnízdem”. To ako vážne? Zaujímalo by ma, či ten, kto tam toto napísal, fakt Ohnivého anjela čítal, lebo porovnávať Prelet s týmto je ozaj veľká odvaha. Fajn… obidva príbehy sa odohrávajú v “blázinci” a tým aj akákoľvek podobnosť končí. Od Yrsy som už pár príbehov čítala a vždy mám problém rozhodnúť sa, či sa mi to vlastne páčilo alebo nie. Ale tento teda viem s istotou, že nie. Námet ok, ale že by som bola napätá, dojatá, alebo že by mi po tele behali zimomriavky, alebo že by som príbeh hltala od nedočkavosti odhaliť pravdu? To bohužiaľ nie. Zbytočne dlhé, duchárske vsuvky úplne naviac, postáv ako maku, že je problém sa v nich (ešte pri ich neobyčajných islandských menách) vyznať, to prapodivné tykanie (hoci na Islande azda bežné), záver oproti tomu celý akýsi hrrr. Nie, nemám z toho uspokojivý čitateľský zážitok.
Karneval paměťových buněk
Karel Šíp
Trochu nerozumiem sklamaniu v ostatných komentároch. Autor predsa sám hneď v úvode píše, že nejde o žiadne vtipné historky z natáčania, ale že ide o úvahy o tom, čo ho napadá a leží mu v hlave, o krátke spomienky z jeho života, o komentáre udalostí, ktoré ho zaujali atď. A presne taký je obsah, väčšinou vážny, skôr na zamyslenie než na zasmiatie. Pre mňa bolo fajn vidieť tu aj inú polohu pána Šípa. Obzvlášť oceňujem dopis Shakespearovi - skutočne zaujímavé fakty. A ani tie v ktoromsi hodnotení kritizované hudobné predely v audioknihe neboli zas tak strašné. Tí, čo boli tak ako ja vďaka svojim deťom nútení hodiny počúvať detské pesničky Uhlířa a Svěráka (a vďakabohu za ne!), už sú na ”uhlířovky” zvyknutí a isto (tak ako ja :)) poznajú mnohé aj naspamäť. Za mňa teda ok.
Doupě
Jakuba Katalpa (p)
Obvykle nemám rada, keď príbeh skončí tak, že chceme vedieť, čo sa stalo ďalej. Keď príbeh síce dovyprávaný je, ale jeho záver vyvoláva ďalšie otázky. Tu mi to ale nevadí. Ostatné dve dejové linky, rozprávané celkom oddelene od hlavnej, sa stretnú len v jednom jedinom okamihu, ktorý hlavný dej ani nijako neovplyvní, hoci na to čakáte. O to je to zvláštnejšie a zaujímavejšie. Jakubin strohý štýl s krátkymi vetami a kratučkými kapitolami je naozaj osobitý a má v tomto príbehu svoje opodstatnenie. Pekné dielo.
Hora
Manuel Marsol
Aké jednoduché je nájsť svoju podstatu tam, odkiaľ pochádzame, a splynúť s ňou a cítiť sa šťastný a spokojný a milovaný tam, kde od vekov patríme.
V knižnici bola zaradená medzi detskou literatúrou, ale neviem … ťažko rozhodnúť, podobne ako u Malého princa. Od dieťaťa až po starca, tieto obrazy asi prehovoria ku každému inou rečou.
Bubble
Anders de la Motte
HP sa mi zdal v závere sérky menej hulvátsky, ale o to vtipnejší. Bavili ma hlášky typu “Tihle dva tragédi jsou chodíci kampaň proti sňatkům mezi příbuznými.
Heslo - Nikdy nikomu never - je tu vyšpičkované k dokonalosti. Keď už si myslíte, že už ste to prekukli, je zas všetko inak. Jeden dejový zvrat za druhým vám nedá vydýchnuť. Záver trilógie, ako sa patrí.
URaNovA
Lenka Elbe
Je mi vždy veľmi ľúto, keď niekedy (skutočne málokedy!) odložím niektorú knihu nedočítanú. Je to vždy len preto, že jej príbeh ma nezaujme. Čo nutne neznamená, že kniha je na figu. Len je určená niekomu inému, nie mne. To je tento prípad. Na polici ma čaká hŕba iných vyprávaní.
