Dada077 komentáře u knih

Aj ja som sa ocitla v zlomku času, kedy v mojom čitateľskom vnútri bolo "prenesbované". Konkrétne po dopočúvaní románu Mackbeth. Na istý čas som ho nahradila Jussi Olsenom, Ahnhemom, Carterom ... a spol. Lenže potom ma príliš často začal do očí udierať Nôž. Nôž. Všade Nôž. Recenzie a počet hviezdičiek a ďalšia reklama a ďalšie ohviezdičkované komentáre ... Čas k podľahnutiu sa potom ráta na minúty. Lebo Nesba čítam od prvého jeho vydania , všetky jeho krimi. Harryho Hola poznám od zverejnenia. Zamysleného, zachmúreného, triezveho, na mol, dotrhaného a sceleného, spoteného a po opici, rovnako, ako triezveho so zanedbaným strniskom na brade, sediaceho v lepšej reštaurácii na druhej strane stola. Takmer, ako keby bol živý. Aby som si pri vyjdení ďalšej časti série uvedomila, že ho vlastne ani nepoznám.
A tak keď Nesbo-Hole zloží svoju vysokú šľachovitú severskú postavu do miesta naproti stola, zloží výtlačok novín a ledabolo sa ním oveje, vôňa tabaku, whisky a muža zavanie až ku mne. Zatvorím oči a nadýchnem sa. V tom okamihu hlas Davida Matáska vezme moju fantáziu medzi prsty ako hraciu kocku a hodí ju po stole, až jej hrkotanie hrán zaznie v každom záhybe mojej šedej kôry. Prvé vety krimi, prípadu, ktorý je ešte len skutkom a vie o ňom iba obeť a kriminálnik. Moja fantázia vyvrie všetok okolitý svet niekam mimo, stúli sa v obľúbenom kresle, nechá sa motivovať a pritom dobre vie, že skutočný prípad ešte len prešľapuje medzi dvermi a nakúka ponad plecia takého Finna.
Fakt, že Hole drží medzi prstami zapálenú cigaretu a v dlani tej istej ruky x-tý pohár whisky, že si pamätá hlavne otváracie hodiny obchodu s alkoholom, že klesne na kolená, aby zo špinavej podlahy zlízal jednu jedinú poslednú kvapku alkoholu ... ide tak nejako povedľa mňa, pretože túto jeho stránku poznám. Malomeštiacke znepokojenie nad množstvom alkoholovooparového Holeho času, či počudovanie nad tým, aká musí byť jeho prezieravosť, inteligencia kapacitná, keďže aj napriek tomu dokáže v pozadí vnímať a ukladať vedľa seba indície vedúce k jedinému správnemu odhaleniu som už dávno odhodila za seba. Niekde v prvých troch štyroch kusoch série.
Tak počúvam. Vkladám si slúchadlá do uší ráno pri ceste busom, pri varení, práci v záhrade, pri prechádzke, líham si s nimi do postele a odkladám ich o tretej nad ránom, aby som po nich o šiestej ráno v polospánku hmatkala... až sa celá moja vytesnená rodina začne začudovane dívať na malý čierny obdĺžnik, ktorý z času na čas musím pripojiť k nabíjačke. Manžel nadobudne sivastý odtieň zachmúreného severana v ťažkej depresii z nedostatku slnka.
Vraha si tipnem v prvých dvadsiatich kapitolách. Lenže posledných desať kapitol je Nesboovských - na začiatku každej je ako úplne naj zdôvodnená ďalšia postava, o ktorej vine ku koncu kapitoly niet pochyby ... po určitom úseku knihy ich mám už päť. Ale možno sa mi do konca môj tip potvrdí.
Prídavky v podobe filozofických zamyslení, ktorým je Nôž popretkávaný beriem všetkými desiatimi. Je mi naprosto jasné, ako ich ľudský vek tvorí, dokáže sa do nich ponárať na dlhý čas a po desaťročiach prekračujúcich päťdesiatku je ich hodnota pravdivá a v každom slove potvrdzujúca prežité ... tak vzdialená mladším generáciám. Vyprofilovanie osoby vraha v jednej z posledných kapitol bola pre mňa kráľovská jazda.
Nesbova inteligencia a všeobecný rozhľad, či už skutočný, alebo za pomoci poradcov, či redigovania je prinajmenšom motivujúca, povzbudzujúca, alebo hoci len podporí nebrzdený konzum jeho vyfabulovaných príbehov. Čas, strávený pri jeho románoch rozhodne nie je stratený.

10 08.05.2020

Dobré poviedky. Zmysluplné. Spája ich jedno slovo, jedno označenie, pomenovanie, biľag, fáza života, konečná - obeť. Ako obeť násilia, , zločinu, vášne, neúcty, ženskej manipulácie, rozjareného davu, obeť doby, obeť svojich vlastných predstáv. McBain/Hunter by nepísal zle ani keby chcel. Niektorí ľudia postavia na jednej takej idei celý svoj román, McBain za priehrštie strčil pod spoločného menovateľa len tak, spakruky.

6 05.05.2020

U mňa audiokniha. Humor sa nedal uprieť, občas ma dovádzala aj do hlasného uchechtnutia. Jednotlivé témy knihy mi prišli trošku také otrepané (zabíjačka, svadba H. Vondráčkovej), ale vcelku dobré, osviežujúce medzi tými severanmi a mcbainami :) Určite siahnem aj po ostatných dieloch.

8 03.05.2020

Už tradične si nechávam čítať do ucha príbehy kráľovského prokurátora Oldřicha z Chlumu a jeho panoša Otu, ako aj veliteľa posádky Diviša. Neodmysliteľným hlasom pána Hyhlíka. To sa potom aj práca na záhrade stáva dvojnásobným pôžitkom. Román o růži ma nesklamal. Rovnako ako čitatelia predo mnou som sa potešila časti príbehu, kde Oldřich k svojej Ľudmile prišiel. Jeho zámena s panošom Otom je tiež zábavná a v momente kedy by možno dlhším trvaním nudila, prichádza rozuzlenie. Zvyčajné ľahké uťahovanie si z cirkvi a jej hodnostárov, pretkané dávnovekými menej, či viac legálnymi intímnosťami dvojíc a nejaká krimi zápletka na premýšľanie a kombináciu.
Už sa obzerám po ďalšom kuse.

5 03.05.2020

Pre mňa trochu poslabšia zbierka poézie, možno aj vzhľadom na autorov vek. Maličká podobnosť s Janom Skácelom tu je a preto som si ja momentálne túto zbierku vybrala. Vidieť, ako Janotka strieda básne pre neho s väčšou výpovednou hodnotou ako Volebná obrazovka, Pravda a lež, Kluzké lži, Zmije zlodějin, Básnikovy zbraně, s ľahšími veršami Koncert Verdiho Aidy, Poezie života, Predjaří.
"Už tuší, že jeho vítězství brzo pomine
a tak hledá ze všech zářijových sil
kam by se ještě na chvilku vmezeřil
ve slunných okamžicích babího léta
v doufání, že to listí někdo bude číst..."

3 02.05.2020

Po úvode som sa zľakla, že na svete je ďalšia Karikova Trhlina, našťastie sa tak nestalo. Zo začiatku som si potrebovala ujasniť, kto je čia babička, mamička a matka starej matky :), ale potom to už bolo dobré. Kniha sa číta dobre, rýchlo, dej je napínavý a ani striedanie minulého a prítomného času mu neubralo na gradácii. Podľa mňa ani koniec nebol až tak pritiahnutý za vlasy. A hoci vinníka vie skúsený čitateľ odhaliť hneď pri počiatočných indíciách, rozuzlenie bolo dobré a dáva románu nasiaknutému prvkami hororu celkom reálne vyriešenie. Na moje potešenie neprileteli mimozemšťania a ani žiadne "sopľoidné" útvary z kanalizácie podľa Kinga sa nekonali.
Kto má chuť zhltnúť knihu za dva - tri večery a príjemne sa pri tom báť, hor sa lúštiť, kam, dočerta, sa to prepadli všetci obyvatelia Silvertjärnu. :)

6 01.05.2020

Nádherná kniha, v ktorej každá z desiatok postáv má svoj viac, či menej šťastný príbeh. Rodinná sága frízskych lekárov, drsných, ale spravodlivých, nemilosrdných, až na škodu sebe samým, ale držiacich slovo. Odložila som všetky rozčítané knihy a pohrúžila som sa úplne do tejto jednej, vychutnávala som si ju po kúskoch, odstavcoch a stránkach. Napísaná je starším štýlom (pochopiteľne, vzhľadom k roku vydania), ale v mojich očiach jej to nič neubralo na pútavosti, čitateľnosti.
"Tjerk van Taeke bol šikovný doktor pri pôrodoch, aj pri veľmi ťažkých pôrodoch, a nevyšmyklo sa mu nijaké dieťa, mohlo byť hocijako obrátené alebo spriečené, nijaká rodička sa cez jeho ruky neprešmykla do smrti. A koľko len tých detí priniesol na svet celom šírom okolí, na poldroch a pozdĺž hrádze rieky Maasy. "

4 22.04.2020

Ak by ste čakali humorne ladené oprskávanie priateľov, známych, či rodiny, ktorí, z autorovi nepochopiteľných dôvodov, chytajú bielu stopu a tackajú sa od jednej turistickej značky k druhej, tak pozor, táto kniha je pravý opak. Trošku nudný a slabší zážitkový cestopis z nórskych turistických chodníkov od jednej horskej chaty k druhej. Vhodné, ako ľahké autobusové čítanie, kde si nemusíte dej, ani postavy urputne držať v hlave.

3 22.04.2020

Na Arlidgeových krimi milujem chvíľu, keď sa po počiatočnom "oťukaní" (asi tak 5-6 kapitol) nechám strhnúť dejom, písaným v krátkych kapitolách a neodložím knihu, kým ju neprečítam. (tzn. ani pri varení nedeľného obeda. tož, neviem, ako chutili knedle, keď oči neprestajne pošilhávali do knihy a kuchárska to teda nebola)
(Teraz asi pozor na spoiler) Trochu divne superhrdinská mi tu prišla scéna, keď si Helen Graceová vytrháva z tela šípy - no nech, veď zainteresovaní poznáme jej poruchu- a rve ich do kolien statného chlapa, sama takmer vykrvácaná, ale v závere príbehu je človek schopný pojať a odpustiť hlavnej postave čokoľvek.

3 29.03.2020

Autor sa u mňa zaradil medzi obľúbených severanov a zároveň medzi tých, čo dokážu vyšponovať aj čas, počas ktorého si najposlednejšia postava v románe čistí zuby.
Zároveň sa dobre pohral s témou náboženských siekt a samotných koreňov a vznikov zla, kedy zúfalstvo postavy vystrieda temné "doutnání" pomsty a vlastnej verzie spravodlivosti, všetko prekryté znecitlivením najvnútornejšieho ja.
Milovníkom severského krimi románu doporučujem, vyrovná sa Nesboovi, či Lars Keplerovi.
"Volám sa Chaplin."

17 28.03.2020

zo začiatku sa dej trošku vliekol, ale potom nabral na obrátkach,
bola to prvá moja prečítaná zo série od Kathy Reichs, celkom sa teším
aj na tie ostatné, aj keď moju predstavivosť už navždy poznačila televízna
verzia Kůstky a Bootha

4 24.03.2020

Na viac ako dva mesiace som sa ponorila do fantastickej knihy o takom eccellentissimo e singhularissimo vuomo, akým bol Leonardo da Vinci. Pri popisoch jeho zrodenia, detstva a cestou do Florencie som si privykla na jeho povahu, nálady a nekonečnú túžbu vedieť, poznať. Bola som vtiahnutá do víru nákresov, plánov, poznámok na okrajoch, písaných zrkadlovo ľavou rukou sprava doľava. So zatajeným dychom som pozorovala, ako skúma, pitve, premýšľa, načŕta cesty k odpovediam na svoje otázky. Táto kniha mi ponúkla možnosť nakúkať ponad maestrovo plece na jeho nezameniteľné sfumato, juxtapozíciu rohu spodného viečka a spodnej hrany dúhovky.
"Keď ty, ó, básnik, vyrozprávaš príbeh svojim perom, tak maliar ho svojim štetcom dokáže vyrozprávať ľahšie. "
Takmer denne som sa po celé dva mesiace strácala vo víre skúmaní pohybov, zvukov, pozícií, svalov, príčin, vzťahov ... a nechcela som sa vynoriť do súčasného sveta.
Ak hľadáte históriu, čítajte o Leonardovi, ak sa chcete nechať inšpirovať, čítajte, ak hľadáte motiváciu, čítajte. A možno jedného dňa opíšete jazyk ďatľa. Viem, možno to nikomu na nič nebude, ale ... len tak ... len tak zo zvedavosti. Rýdzej zvedavosti.
PS: zo začiatku som bola sklamaná, že autorove poznámky sú iba odkazy na použitú literatúru, ale nakoniec som zistila, že to iba ja som nenásytná po ďalších a ďalších informáciách a iba na mojej zvedavosti záleží, koľko si ich v uvedených zdrojoch dokážem prelúskať.
Do ČV som knihu zaradila, pretože psychická porucha vždy ide ruka v ruke s genialitou.

11 14.03.2020

hodnotím vysoko, prečítala som za dva večery,
dobrá krimi s rýchlym spádom.
obchod s bielym mäsom žiaľ stále ostáva témou, o ktorej je čo písať.

15 14.03.2020

túto čast turčianskej trilógie z pera majsterky Zelinovej som čítala po prvý raz. Hoci jej text v súčasnej dobe môže pôsobiť ťažkopádne, čítam ju rada. Ani Kvet hrôzy ma nesklamal. Poodchýlil sa Fabiciovský kancionál, aby dýchol na čitateľa svoje tajomstvá. A tak sa spolovice legitímny potomok rodu - Daniel de Liess vyznáva, spovedá, ospravedlňuje, žiada rozhrešenie od krehkej Daniely Kemkovej, ktorú vychoval.

2 14.03.2020

táto knižôčka je pre mňa dôkazom, ako sa dá pri ČV aj pozabávať.
názov sám zaváňa svadbou, splnenie ďalšieho bodu výzvy na dosah, na štrnástej strane už presne viem kto s kým a proti komu a ako to vlastne dopadne, ale nevzdávam sa :)
osemdesiata strana - všetky úskalia nástrah na ženské slabosti a vzbúrené hormóny mám za sebou ... "se vemete, se nevemete" (vypožičané od Helenky Růžičkovej) ... rozchod - nerozchod naťahovaný ako kšanda ... a bum prásk! svadby nikde ...
hrome ... to musím dať ďalšiu takú :)))

2 14.03.2020

Taký galimatiáš postáv, dejových úsekov a zvratov, že som mala problém oddeliť Güntera od Grünwalda a to mi do konca knihy zostávalo nejakých sto strán. Vo všetkej tej víchrici však zostával hlavnému hrdinovi pevný záchytný bod - rodina a to mi pomohlo zjazdiť tú lavínu až do konca. Balans medzi dobrou detektívkou, sci fi hororovými prvkami a námesačným blúznením psychothrilleru sa dal celkom úsmevne zvládnuť. Celkom na zahodenie kniha nebola.

4 06.03.2020

pôvodne som nechcela dať komentár žiaden.
nikdy som nesúhlasila a nesúhlasím so žiadnymi zverstvami, ktoré pácha človek na akomkoľvek inom tvorovi, slobodu si vážim nadovšetko. duša ma bolí za všetky ľudské obete na ktorejkoľvek zúčastnenej strane najhroznejšieho z období ľudskej existencie vôbec.
ale s takou nenávisťou a nepodloženým strachom zo slovanov a Slovákov, aké mi predviedla autorka v tomto diele, som sa ešte nestretla. horšie už môže pôsobiť len myšlienka, že kniha vyšla v rôznych jazykoch v rôznych krajinách a čo s ľudským postojom ku krajine to spraví. nie, nehovorí zo mňa pocit ukrivdenia, že som Slovenka. som si plne vedomá, kto bol Tiso, kto boli slovenskí kolaboranti s hitlerovcami.
mám žijúcu mamu, ktorá prežila druhú svetovú vojnu, pamätá si židov a ich postavenie v obci z čias pred vojnou a počas vojny, aj po vojne. neraz sa rozplače, keď s ňou preberám pamäti na deportáciu, na úteky pred bombardovaním, na zlodejské plienenie nemeckých vojakov, na ich zlomyseľné výčiny na jednoduchých dedinských dvoroch, na časy kolektivizácie , áno aj na časy návštevy obchodu u žida ešte pred vojnou ... aj tie boli do plaču ...
keď som sa v knihe dostala na stranu, ako sa autorke žilo na území Slovenska po návrate z Osvienčimu, vďaka americkým organizáciám, zaklapla som ju a z celej sily som ju šmarila do kúta. keby pani Umlauf tušila, ako sa žilo slovenským deťom po vojne ... aké posttraumy na nich zanechávalo obdobie bez jedla potom, a naozaj nie všetci zdúchli do Mníchova!, keď sa im zdalo, že život je na nevydržanie ...
nie, nie som antisemita ... je mi jedno, akej národnosti, či vierovyznania je autorka ... iba mi je občas blinkavno z toho náreku pri brehoch ...

2 27.02.2020

Boli v knihe state, kedy som mala problém schuti sa začítať, ponoriť a vžiť do deja. Bolo toľko policajných šéfov, a šéfov FBI, jedných za, druhých proti, tretích tajných podvraťákov, že som sa miestami stratila. Vždy sa mi však podarilo vyvetrať si hlavu medzi vietnamskými veteránmi, či v kolegovských techtle-mechtle. Takže prečítať nebol problém. Z tých zopár conellyoviek bola táto mierne vlažná, ale čo tam po tom ... toooľko ich je ešte predo mnou ...

9 25.02.2020

Všetky tri "obsluhy" Názlerovej ma bavili, ale dobre, že pravdepodobne bude pri tejto poslednej platiť oné - tri krát a dosť. Obsluha šéfa bola dobrá, ale asi najslabšia z nich. Aj Mehrez bol už pre mňa obchytaná brzda. Štýl rozprávania ma však baví, zaujíma, teším sa aj na ostatné autorkine knihy.

2 23.02.2020

Aj u mňa je to čítavá kniha, dej pomerne napínavý a hoci rozuzlenie bolo predvídavé, zhltla som ju na dvakrát. Presne ako JessieEx, mala som aj ja problém so štýlom, akým je text napísaný. Zmena časov z minulého do prítomného v jednej vete, ako napr. : Když Étienne zavěsil, dává volný průchod své zlosti. - ma znechucovala, myslela som si, že je autorka jednou z píšucich investigatívnych žurnalistiek, ktoré sa rozhodli písať román. Na konci som si prečítala aj jej profil a ajhľa - autorka divadelných hier.
Ak teda dokážete odignorovať túto chybu, dá sa dobre zgustnúť na profiloch postáv.

4 23.02.2020