Dada077 komentáře u knih
Stotožňujem sa s komentárom Anny 13.
Po prvých kapitolách mi bolo jasné, že to nebude ženská malinovka, ani temná severská krutosť, ani carterovský sadizmus, či filozofia klasikov. K tejto knihe som sa vracala ako k bonboniére. Mlsala som pomaly a vychutnávajúc si profesionálny text, pri ktorom čitateľ musí používať mozog iným spôsobom, nie iba vytipovávať motív a páchateľa. Občas som bola nútená hľadať, či autorka sama nie je psychologička.
Určite kniha nebola bez chyby (nekonečné opakovanie scenára znásilnenia mu nijako nepridalo na brutálnosti), ale pre mňa bola kniha to pravé orechové.
Až pri čítaní popisu práce ľudí, ktorí nehľadiac na čas a svoje sily popasujú sa problémom iného človeka, či zvieraťa, si uvedomujem veľkosť niektorých povolaní. A smekám.
kniha poviedok, ktoré sú v podstate také haluziny, až som chvíľami chcela knihu odložiť nedočítanú, ale pretože mi občas predsa len vyvolala úsmev v duši, statočne som ju dotiahla do konca
z knihy: "Vo vyspelej spoločnosti, kde sa kladie dôraz na využívanie zdrojov a materiálne zisky, je veľmi ťažké hľadať
hlboké kontakty s inými ľuďmi a so zemou samotnou. "
Historické pojednanie o možnosti, že Ježiš nezomrel na kríži, ale ešte v r. 45 n.l. žil. Bol ženatýa viedol život človeka. Historický prehľad judeizmu, Judey, pôvodu Ježiša a jeho rodiny.
Môj najobľúbenejší citát z knihy: "Ježiš ohlásil príchod Kráľovstva nebeského a to, čo prišlo, bola cirkev..." - páter Loisy okolo r. 1892.
nikto, naozaj nikto, nemôže s určitosťou tvrdiť, čo a ako sa v tej ktorej dobe stalo a čo kto vtedy robil a povedal. k nám sa tieto informácie dostali opisom ústnych podaní, tvarovaných tisícročiami. Viac, ako ubezpečovanie sa o tom, čo, kto, kedy a s kým a či určite, mi dávajú napríklad nájdené vety typu: "Nezaoberaj sa temnotou vo svete, ale zbav sa temnoty, ktorá je v tebe."
mne to neprišiel kritický rozbor, ale ako závisť a osočovanie
s Filanom sa dá mesto, alebo miesto na diaľku zažiť, som rada, že jeho cestopisy nie sú iba sucho popísané úžasnosti, ktoré sa dajú pri návšteve vidieť, ale vždy je čo ovoňať, ochutnať, vidieť tvary, farby, ohňostroje tohto všetkého dokopy
ľahké čítanie o bežnom živote, podané v krátkych príbehoch
toto nebolo čítanie, ale trest
a hoci som pri posledných 3-4 knihách od Cornwellovej dávala plný počet hviezdičiek, tak len kvôli osvedčenému menu, inak jedna kniha horšia ako druhá, ja mám niekedy pocit, že tie posledné knihy už Cornwellová nepísala
zo začiatku som bola prekvapená, čo to čítam, ale zhltla som tých 57 stránok textu ako malinu, úžasné dielko je to
u mňa prepadák, po toľkých knihách od Haliny a toľkom omieľaní získaných a stratených lások a nadváhy ma otravovalo nútiť sa uveriť ešte aj tejto verzii Pawlowskej života
Dúfala som, že keď mi tento autor poviedkami v Temnej strane Švédska "žily nevytrhol", Sieťou to nejako napraví. Hlboko som sa mýlila. Vzhľadom k radám skôr prečítajúcich som teda nehľadala motív, vyšetrovanie, indície vedúce k pochopeniu minulosti, k odhaleniu páchateľa ... s prepáčením, čo teda som vlastne v detektívke hľadať mala? Zachytila som sa hlavnej postavy ako slamky, ale nereálnu postavu Veeterena, ktorý sa správa k nadriadeným a kolegom zmesou arogancie, znevažovania a ignorácie , by vyhodili zrejme aj z moldavskej pouličnej hliadky, nie ho považovali za pána inšpektora. Hlcem teda text v nádeji, že si vychutnám popisy, opisy, zvraty, tvary krátkych viet, veď tie zvyčajne zaručujú vtesnanie inteligentného pohľadu do mála slov, no nachádzam sotva dve kvalitné metafory, kedy letiac textom zatiahnu moje oči brzdu a vrátia sa k predchádzajúcej vete. V druhej polovici knihy konštatujem, že mi nejako nesedia dialógy a všeobecne komunikácia medzi postavami. Čudná zmes irónie, cynických poznámok a komentov od veci sa tak umne mieša s tými relevantnými, takže strácam prehľad, či mám správny kurz.
Ale aby som nesršala len negativizmami ... dve hviezdičky som predsa len udelila. Sebe, za to, že som dočítala do konca. :)
Ak má teda Sieť byť prejavom dnešného inteligentného písomného diela, ja asi starnem. :)
Podľa popisu sa v knihe prelína súčasnosť s hrôzami druhej svetovej vojny. Dala som sa nachytať na, podľa mňa úplne nemiestnu, vetu na obale knihy - čo keby vaše dieťa chcelo, aby ste zomreli ... - a očakávala som psychokrimi dej, no bola som úplne vedľa.
Téma holokaustu ma vonkoncom nelákala, no mám toto leto zrejme masochistické sklony, keďže hneď po Hane som siahla po Hre s ohňom a teraz dokonca šilhám po Schindlerovom zozname.
Paradoxne viac ma na lopatky dostal dej s Lorenzom, geniálnym hudobníkom, nádejným skladateľom a jeho sotva vzklíčenou mladou láskou k rovnako nadanej hudobníčke, a zmarenie všetkých nádejí, keď padnú do spárov nacistického komanda.
Myslím, že patrím k tým, ktorí podľahli hudbe. Incendio ešte stále denne počúvam, pretože prebúdza vo mne pocit melancholického krásna, empatiu, poľutovanie, zmiešané s hrôzou a sklamaním z ľudskej civilizácie. Možno pri jeho komponovaní Gerritsenová čerpala námet z Paganiniho Capriccia 24, ale to isté by sme mohli povedať aj o Rachmaninovi, či Šostakovičovi, ale podobné filozofovanie by bolo do zvlášť diskusného príspevku. :)
Jednu hviezdičku som ubrala len preto, že také urýchlené zakončenie a zvalenie všetkého na zdravotný problém mi prišlo zrazu slabé voči nastolenej téme.
pútavo popísaná práca v azylovom dome pre týrané ženy, je dobré prečítať si aj reálny pohľad na reálnu vec, nie čítať ako námet, predmet, či dôvod v severských krimi