Dada077 komentáře u knih
zaujímavý pohľad na životy po živote, alebo reinkarnáciu. Počas čítania som sa viackrát zastavila a snažila si uvedomiť smer, kam sa môj život rúti. Hľadať v pamäti udalosti, zážitky minulosti, či každej predchádzajúcej minulosti a cez ich porovnanie sa sa snažiť nakuknúť do vlastnej budúcnosti. Úryvok: " Je to dar, vidieť do hĺbok žiaľu, pretože až keď si uvedomíš, že niekto môže trpieť
toľkou bolesťou a stále fungovať hovoriť zdvorilo, podať ti ruku a povedať, že ho teší, pochopíš, že sa nikdy nemôžeš poddať, alebo vzdať. Vždy existuje druhá šanca, druhý
deň. To je zázrak ľudského ducha. Prijmi tú bolesť. Daj jej, čo si zaslúži. Iba tak ju môžeš poraziť."
víťaz ankety "Nejzajímavěji psaný cestopis na českém trhu". Humorným a svojským spôsobom popísaná cesta piatich mladých ľudí po krajinách a a zaujímavých miestach
opačnej strany zemegule, počínajúc Austráliou, aj s radami, ako si v ďalekej zemi na takú cestu zarobiť. Doplnené zaujímavými a krásnymi fotografiami prírody a ľudí.
Názvy kapitol napr. : Do pralesa jedině s podprsenkou číslo sedm!, Kde teče oheň., Jáva, je libo kachličku s Mickey Mousem?, alebo ako v letku cez Himaláje pri oslave úmrtia najstaršej členky rodiny a v hlbokej viere v reinkarnáciu - Jen nepřefiknout babičku, alebo z Polynézie - Nemoc jménem ďábel v tele.
"Ata Mua tak není země, ani bod, ani kraj světa, kam jsme chtěli dojít. Ata Mua je cesta... S úsměvem a květinou u srdce. "
mne tá kniha nedala nič, vzala mi kus času ktorý som mohla venovať niečomu inému
aj v maringotke sa dá viesť plnohodnotné vyšetrovanie
podľa skutočného krimi príbehu, najväčší masový vrah Slovenska, prepadával a vraždil ženy aj v Holandsku a Rakúsku (Ondrej Rigo)
ako funguje sexturizmus rakúšanov a inokrajcov v Našom Meste a ako si vysokoškoláčky zarábajú na živobytie, dokiaľ to niekde nekrachne.
nemám rada plače na tému, ako nám komančovia kedysi ublížili, po vyše dvadsiatich
rokoch sa mi to zdá trochu zbytočné, ale každá Dánovka sa číta dobre, pretože je
napísaná ľudskou rečou a miestami aj ľudskejšou :)
v thajskom hoteli je nájdená mŕtvola belocha so zohaveným bruchom a odrezaným
penisom. Z vraždy je podozrivá prostitútka. Text bol ako ázijský ornament, po ktorom
prechádzam prstom a kým prídem do cieľa, tisíckrát sa zamotám, stratím a znovu nájdem.
príbeh začína roku 1882, ale do samého konca graduje. Občas čítanie brdzí až príliš
podrobný opis osôb,alebo udalostí, ale dej je dobre poprepletaný faktami a končí
v roku 1982. Ťažba diamantov v Južnej Afrike ovplyvnila členov celej rodiny.
medzi mojim prečítaním a týmto komentárom napríklad vtrhla naka k rostasovi domov a pred očami jeho detí ho zatkla. tu si musí aj najväčší skeptik položiť otázku - naozaj rostas tak poeticky kecá o vážnych veciach, ktoré by mali iritovať všetkých nás?
Pojednanie o možnosti, že Ježiš nezomrel na kríži, ale ešte v r. 45 n.l. žil. Bol ženatý a viedol život človeka. Historický prehľad judeizmu, Judey, pôvodu Ježiša a jeho rodiny.
citát: "Ježiš ohlásil príchod Kráľovstva nebeského a to, čo prišlo, bola cirkev..." - páter Loisy okolo r. 1892
povzbudzovanie ľudskej fantázie na základe doložených historický faktov a nájdených listín.
citát: "Ak učenie vyžaduje detaily zázračné, biografické, najmä také, aké charakterizovali súperiace božstvá v celom starovekom svete, naznačuje to dve skutočnosti: buď toto učenie obsahuje niečo vážne chybné, alebo je niečo chybné vo viere vyznávača tohto učenia. Ktorýkoľvek hĺbavý kresťan bude súhlasiť s tým, že Ježišov prvoradý význam spočíva v posolstve, ktoré sa snažil sprostredkovať. Toto posolstvo by sotva mohla narušiť skutočnosť, že jeho autorom je muž, ktorý je aj manželom a otcom. Jeho platnosť by sa nezväčšila, ani keby jeho autorom bol muž, žijúci v celibáte. "
práve som dopočúvala ako audioknihu,
už pri "mame a mikrovlnke" som bola "vytlamena"
super ľudový humor
Túto knihu som si objednávala z antikvariátu na základe zapojenia sa do tohtoročnej Čtenářskej výzvy, do témy – kniha od ázijského autora – nakoľko internetový antikvariát ju viedol v sekcii ázijskí autori. Po príchode však v rešerši na prebale stálo – Rawi Hage je kanadský spisovateľ, libanonského pôvodu. Po ignorovaní medzier v zemepisných znalostiach predajcu a prečítaní prvej kapitoly som zistila, že knihu som už asi pred piatimi rokmi čítala, vypožičanú z knižnice. Hotový karneval! Ale prečítala som ju znovu tak či tak. Pretože už prvý raz sa mi páčila. Taká kontroverzná, dej a metafory dobré, ale také trochu aj čudné, aj odporné, aj úžasné. Čitateľ nevie, čomu má veriť, fantázie sa prelínajú so skutočnosťou. Namiesto popisu deja, teda radšej zopár viet rovno z knihy:
-A vezl jsem taky zcestovalého muže, který jezdil do chudých zemí a rozprašoval tam finanční pomoc.
-Když zahlédla knihu na palubní desce, oči sej í rozsvítily. Čtenář, poznamenala a usmála se.
-Bůh nás všechny stvořil se světlem uvnitř.
Krásna knižočka. Starý pán Chudík odpovedá na otázky Jána Štrassera a rozpráva o svojom živote. Od detstva, až po vysoký vek. Čítala som napísaný text, ale niekde z kútika môjho mozgu tie slová zneli podané pokojným a tichým, tak typicky zastretým chudíkovským hlasom. Pri jeho spomienkach ožívali aj tie moje, ako som hľadela do telky na kapitána Dabača, hltala doktora Sovu a podobne. Trochu mi vadil Štrassserov tlak na umelca, aby sa vyjadril k ére komunizmu, ako keby na prvý pokus nezistil, že takmer deväťdesiat ročnému pánovi, ktorý už niekoľkokrát ušiel hrobárovi z lopaty, je celkom jedno, kto je pri moci. Pán Chudík sa označoval za plachého a neduživého introverta, plného pochybností o sebe samom. V pamätiach ostatných je však uložený celkom inak.
Po skúsenostiach s Dahlovou Zlou krvou som ani pri druhej knihe nemala veľké očakávania, čo sa mi, žiaľ, aj potvrdilo. Dve dejové línie by snáď aj ušli, ale autor ich svojim spôsobom písania absolútne pochová pod hromadu irelevantných a nezaujímavých informácií. Našla som v texte vetu, ktorá bola akoby pricestovaná z iného románu, netýkala sa predchádzajúceho textu, ani toho nasledujúceho. Občas sa pýtam, či ten Dahl píše triezvy? Ale k deju. Najprv sa vyhlušia dve zločinecké bandy, kde každý má aké také meno. Vyšetrovať začne takmer zaniknutý a obnovený kriminálny tím A, ktorý každého zabitého člena nazve číslom a písmenom. Pri čítaní sa mi nechcelo nabíjať si do hlavy, kto vlastne bol 1C a kto 2A. Išlo o nejaký ukradnutý kufrík s vysielačkou a kľúčom, no do konca knihy som nepostrehla, či si s tým lupom niekto niečo aj počal. A kam sa vlastne podstata konfliktu podela. Časť deja, týkajúca sa honu na pedofilov bola trochu zaujímavejšia, ale už pocit z celej knihy nenapravila. A to ma čaká ešte tretia kniha.