Dada077 komentáře u knih
U mňa tak 50 na 50. Kedysi som čitala Baričákovu knihu , myslím že 666 anjelov, kde som si uviedla poznámku - autor vraj píše aj cestopisy, dúfam, že lepšie, lebo túto som po 50 márnych stranách nenapredujúceho textu odložila nedočítanú. Takže dnes po dočítaní Indonézie, konštatujem, že na cestopis tam bolo opisu krajiny žalostne málo. Teda opisu, na aký som zvyknutá u iných autorov. Kapitola vždy aj sľubne vyzerala, ale stále ako prázdna skrinka... Najkvalitnejšie a najpodrobnejšie sa autor venoval iba svojmu hrubému črevu (potom už nielen svojmu) a opisu všetkých toaliet, ktoré bol po ceste nútený absolvovať. Foto vcelku aj ušlo, najlepšie bolo asi v poslednej kapitole, ale keď vás autor v kapitole namotá na niečo zaujímavé, úžasné, krásne, očakávate nejaké to foto, aby aj čitateľ nakŕmil svoje oči, ale ou ou, chyba lávky, všetko tak trochu od veci. Som zvyknutá cestopisom opisovanú krajinu ohmatať, ochutnať, ovoňať ... s humorným nadhľadom autora, alebo s pohľadom plným bázne ... Baričák to podáva aj poeticky, ale tak nejako zabúda nohami na zemi stáť. Koniec koncov kniha krásna ... ale pokrivkáva hodne.
Napriek všetkej snahe štokholmskej policajnej jednotky sa z USA do Švédska dostáva desiatky rokov nepolapiteľný sériový vrah. Vraždí spôsobom, aký používali aj vojaci špeciálnej skupiny vo Vietname pri vypočúvaní obetí na získavanie informácií. Hneď od začiatku je diskutabilný vek páchateľa, nakoľko od vojny vo Vietname ubehlo pekných pár rôčkov, no napriek tomu pohyb a únik vraha nepostráda určitú „mladícku sviežosť“. Švédsky tím policajtov sa do prípadu ponorí s takou vervou, že prekvapí aj americkú zainteresovanú stranu polície a prípad takpovediac rozlúskne. V podstate sú všetci od pravdy na hony ďaleko, čo netušia ani Švédi, ani Američania a bojím sa, že v prvej polovici knihy to nevedel ani sám autor. Tá je totiž dejovo vlažná, kapitoly popretkávané takými úvahami a subjektívnymi pohľadmi autora na okolitý svet, že po ich prečítaní chvíľu civiete pred seba premýšľate, čo tým kto vlastne myslel. Presne na zlome polovice knihy sa dej aj postavy konečne rozhýbu a ako sa slučka okolo podozrivého uťahuje, všetko je napínavejšie.
Tiež sa človeku konečne "rozbřeskne" medzi menami Hjelm, Hultin, Holmová, či Larner, Lamar a Lars. Polovica z nich tvorí jeden policajný tím a galimatiáš z mien v hlave je na svete. Fundamentalistické, jadrovo hlavicovo orientované skupiny v závere boli aj podľa mňa zbytočné, kniha by nebola o nič menej čitateľnejšia ani ako obyčajné švédske krimi z ľudu. A tak idem načať ďalšiu Dahlovku.
Pekná jednoduchšia encyklopédia. Dvojstrana venovaná každej udalosti, veci, či záhade je pomerne málo na toľko informácií, ktoré by bolo treba, ale aj tak som múdrejšia o mnoho faktov, prekvapivých odhalení a zamyslení. Kniha sa venuje napr. Bermudskému trojuholníku, Lochnesskej príšere, UFO , stretnutiam tretieho druhu, bosorkám v Saleme, uctievaniu božstiev, veštectvu ... atd atd.
Obsah trochu pokrivkáva za nápaditým názvom a recenziou vydavateľstva. Po prvej kapitole som sa bála, že naozaj nie je o čom, po druhej som sa pozrela na koniec, koľko ich ešte budem musieť vydržať. Štýl vyjadrovania mi veľmi pripomína jednu zo súčasných slovenských herečiek. A dej jednu z Matkinových kníh, akoby toto bola jej čisto ženská verzia. Cool, či inn metafory a bratislavské slangoviny ma ohurujú tiež len do určitej miery. Rozvedená Eli s deväťročnou dcérou žije sama, pokým sa jej naspäť do života nevrátia lásky z mladosti a aj detstva. Dokonca sa jej ozve biologický otec, ktorého v živote nevidela. V polovici knihy som stratila prehľad, ktorý chlap je viac sexy, s ktorým si Eli len "jazykom ohmatávala mandle", alebo aj kde tu t-tkala. Koľko bolo postáv, toľko každý s každým. Ešteže tam bola stoštyri ročná stará mama Manga, kvôli ktorej som aj vydržala čítať do konca. V posledných kapitolách sa mi dej aj text už hádam aj zdal humorný. :)
Ani happy - end nejako nevyvážil chýbajúci kvalitný text.
Ale mladšie generácie si možno mľasknú.
Sedemdesiate roky v meste Glasgow. Amfetamíny bežne distribuujú aj policajti, prostitúcia kvitne, sociálne slabší jedinec rovná sa majetok iného,alebo mŕtvy jedinec. Trochu osviežujúco pôsobil na mňa fakt, že nič ako mobily, pouličné kamery, či navigácie a počítačové databázy ešte neexistovali. Detektív McCoy s fungl novým kolegom Wattiem vyšetrujú vraždu dievčiny, ktorú pred ich očami zastrelí mladík, ktorý si hneď nato sám siahne na život. Rozkrývajú súvislosti, aby prišli veci na kĺb, narážajú na bariéru odmietania zo strany podozrivej šľachty a odmietania vlastného nadriadeného. Vyhráža sa každý každému, aspoň degradáciou a vyhnanstvom, ak nie rovno smrťou. McCoy sa pritom neveľmi líši od bezdomovca a stratenej existencie. Ako hodnotiaci ľudia predo mnou, ani ja som celej detektívke nevedela prísť na chuť a neustále som sa zamotávala v menách, musela som na už prečítaných stranách hľadať mikroskopické rozdiely v písmenách. Nairn mi splýval s Naismithom, Cowie s Cooperom, Alastairovia boli dvaja a ešte aj Angely boli dve, jedna v minulosti, jedna v súčasnosti a na to, že tá súčasná bola vlastne detektívova bývalá, sa z deja nenápadne stratila bez stopy, iba sa tak rozplynula. Žeby nedostatočná autorova fantázia? U mňa podpriemerná.
Dalajláma a arcibiskup Tutu ako dávni veľmi dobrí priatelia sa počas jedného týždňa stretnú, aby oslávili narodeniny a rozjímali o šťastí a radosti, aby sa s výsledkami svojich zistení a meditácií podelili s verejnosťou prostredníctvom Douglasa Abramsa, redaktora a literárneho agenta židovského pôvodu. Na konci knihy je zverejnený aj popis mentálnych cvičení zameraných na radosť. Kniha mi pomohla premýšľať o sebe a zistiť o sebe veci, o ktorých som doposiaľ vôbec netušila. A aj napriek určitej skepse, vyplývajúcej z môjho pohľadu na dvoch mužov, vytrhnutých z reálneho života (jedného možno trochu menej), našla som viacero múdrych viet, ktoré sa dajú nazvať existenčnými krédami. „Oblúk morálneho vesmíru je dlhý, ale skláňa sa k spravodlivosti.“
„ Som hinduista. Som tiež kresťan, moslim, budhista a žid.“ (Mahámá Gándhí) „Ja som šťastný, pretože som si vybral, že budem šťastný.“
Po prvých kapitolách a prvých očakávaniach ďalšieho historického kúska som musela skonštatovať, že väčšiu haluz od Vondrušku som nečítala (v tomto prípade nepočula, lebo ako audioknihu mi ju do ucha čítal pán Hyhlík). Ale vytrvala som a veru nebanujem. To čo sa zdalo ako spisovateľov úlet (každý naň máme občas právo), sa vykryštalizovalo ako nápaditá a humorná reflexia súčasnosti, odetá v historickom kabátiku. Polorozprávka o piatich obciach, patriacich pod jeden kláštor, je úplným zrkadlom dnešného zmýšľania ľudí a diania okolo nich.
Večne pripitý prior Pistorius, mních Celelárius, variaci pivo, pisár Kosmas, čo potajme listuje v hanbatej knihe... dedinské hnutie Grínpryč, čiže húf „bohabojných“ ženských, čo dali skosiť „mlází“, aby sa dievky a ženy nemali kde pelešiť s chlapmi. Hnutie Všímavé susedky, ktoré videli a bonzovali všetko... Až po prijatú výzvu, založiť mesto, čo sa následne všetkým vypomstilo, pretože ak uposlúchli jedno nariadenie, prišlo ich ďalších desať, jedno nezmyselnejšie, ako druhé. (vážne to pripomína úniu). Následne prichádzajúce komisie „podkomořích“, ktorí kontrolovali plnenie nariadení. Popri tom stále nejaká baba uháňala chlapa, alebo chlap ženskú, čo evokuje jednu zo zákonitostí, že v živote ide len o sex a prachy Bolo tam všetko, aj lenivý cigán Koloman, aj sado – maso, aj dedinské divadlo, aj krčma U Nudle Vetu „Chceš do držky?“ som začala používať tuším aj ja
Je to úplne iný Vondruška, ale nevyhnem sa takému ani v budúcnosti.
Počas korunovácie novej českej kráľovnej požiada pán Hradca kráľovského prokurátora Oldřicha z Chlumu, aby sa neodkladne vybral na jeho panstvo, kde vyčíňa neznámy vraždiaci démon a kde zanechal svoju manželku v požehnanom stave. Pred časom pri vojenskej výprave pohania prepadli a zabili brata hradného pána Jindřicha. Následne niekto prepadol aj komtúra Michala a jeho nahé a zohavené telo sa našlo až po niekoľkých dňoch. Teraz manželka pána z Hradca poslala svojmu manželovi posolstvo, že bol prepadnutý a zabitý aj jej bratranec Mikuláš a ako ešte pred smrťou stihol povedať, zabil ho dávno zosnulý komtúr Michal. Po otvorení komtúrovho hrobu, ležali v ňom ostatky brata Jindřicha. Túto motanicu prichádza rozlúštiť Oldřich z Chlumu so svojimi pomocníkmi. Počas vyšetrovania sú na panstve postupne zabíjaní ďalší ľudia, "démon" sa pokúsi zabiť aj hradnú pani. Objavia sa zvláštne medailóny s vyobrazením rohatej hlavy a záhada diabla je na svete. Vytvorený chaos a jeho rozuzlenie sú však podané humorne, aj panoš Ota a veliteľ Diviš vyšetrujú, najmä dve mladé netere hradnej panej, a keďže jedna konečne pripadne aj na Diviša, vyšetrujú obaja dôsledne a pravidelne. Sem tam sa mi zdalo, že dej je príliš zamotaný, postáv je toľko, že strácam prehľad, ale historické krimi pána Vondrušky si ma získalo.
Veľmi milé čítanie.
Po tom, čo vojská českého kráľa Přemysla Otakara II. dotiahli k Nitre a ich veliteľ vyzval arcibiskupa Vincenta a ostatnú honoritu mesta, aby mu vyjadrili pokoru, vzdali sa a vydali mu mesto, rozhodne sa staručký biskup Vincent z baziliky svätého Emeráma potajme odniesť a uschovať vzácny relikviár s pozostatkami svätého Svorada a Benedikta na neznámom mieste. Výsledkom tohto snaženia je zavraždený kanonik a biskupov pobočník Daniel, potupne zavesený na dolnú nitriansku bránu, zmizutý relikviár a ďalší zavraždený muž, murár, zbavený hlavy a zhodený z hradieb.
Do vyšetrovania sa dávajú prítomný český kráľovský prokurátor Oldřich z Chlumu, jeho panoš Ota a veliteľ Diviš. Panoš Ota sa pritom zamiluje do krásnej nitrianskej devy Mariky. Láska má nakoniec nezvyčajné rozuzlenie. Kým prebiehalo vyšetrovanie a dramatickým záverom bol odhalený vinník, užívala som si humorné scény medzi spomenutými tromi vyšetrovateľmi a tiež historickú prechádzku po starobylej Nitre.
Pripomenula som si históriu mesta v ktorom žijem. Miesta, kde sa nachádzali pôvodné hradby, mestské brány, tržnice, osada Párovce, hradná katedrála svätého Emeráma. Kostol sv. Šteana skutočne dodnes na Párovciach v Nitre existuje a konajú sa v ňom bohoslužby, rovnako ešte stojí maličký kostolík sv. Michala.
Knihu som čítala v češtine, a veľmi milé bolo aj české mordovanie sa so slovenčinou, takže používanie nesprávnych predložiek a pádov k Párovciam ma opakovane privádzalo k úsmevom rovnako ako vyčíňanie panoša Ota v dievčenských posteliach :)))
Vondruška je pre mňa čitateľný.
V Bostone neznámy vrah rituálne zabíja ženy. Na mieste vraždy okrem zohavenej mŕtvoly utopenej v krvi, zanecháva fľašu šampanského, ružu a putá. D.D. Warrenová sa vracia neskoro večer na prvé miesto činu sama, lenže taký nápad dostal aj vrah. Sotí detektívku zo schodov, následkom čoho D.D. získa komplikovanú zlomeninu ramennej kosti a v pamäti blok, týkajúci sa práve času, ktorý strávila v cudzom dome. Psychosomatický problém, prejavujúci sa neustávajúcou bolesťou príde riešiť k psychiatričke Adeline Glenovej, ktorá paradoxne trpí zvláštnou genetickou poruchou a sama žiadnu bolesť necíti. Doktorka má ešte sestru Shanu, odpykávajúcu si doživotný trest za vraždu mladíka. Obe sestry vyrastali oddelene, pretože ich pravý otec, Harry Day bol sériový vrah, mučil a vraždil ženy podobným spôsobom ako zločinec súčasný.
Všetky postavy sú nejakým spôsobom poprepájané a dej je správne zamotaný. Čím bližšie je koniec detektívky, tým viac sa dej naťahuje, a dejú sa čoraz neskutočnejšie veci, ale v globále ma kniha nesklamala. Občas síce na mňa pôsobil posun deja ťažkopádne a po dvoch predchádzajúcich knihách vyznela táto ako keď na rozbehnutom vlaku niekto mierne pritiahne brzdu. Posledná kapitola bola melodramatická, akoby ju začínajúca sedemnástka vytiahla zo svojej tajnej zásuvky. Každopádne, od ďalších Garderovej kníh ma neodradilo ani to.
Napriek množstvu napísaných kníh, toto bola úplne prvá od Kinga, ktorú som prečítala. Aj keď som možno očakávala viac rád k činnosti, ktorej sa vlastne príliš radiť nedá, zaujala ma. Získala som aspoň predstavu o tom, ako jeho rozsiahle dielo vznikalo, akú nezlomnú vôľu preukázal, keď napriek zdravotným ťažkostiam po prežitej autonehode znovu zasadol za písací stôl. Hoci tam (a vo všeobecnosti vôbec) hlavné uznanie patrí Kingovej manželke, ktorá majstrovi pera robí prepotrebné zázemie.
Aj keď mám už občas v sebe predánované, a ďalšia jeho novovydaná ma už tak do kníhkupectiev neženie, aj tak po čase predsa len ..., lebo tak nejako sa mi po Krauzovi a Chosém zacneje :))
Hliadkarku mestskej polície Tessu Leoniovú nájdu dobitú nad mŕtvym telom svojho manžela. Zastrelila ho v sebaobrane tromi ranami zo svojho služobného sig sauera. Ich
malá dcérka bez stopy zmizla. Bostonská detektívka D.D. Warrenová, trpiac tehotenskými nevoľnosťami, sa púšťa do vyšetrovania adekvátnosti sebaobrany. Najavo však vyjdú nové skutočnosti. Ako mŕtvolný pach zanechaný malým telom v kufri auta, alebo fakt, že manžel bol už nejaký čas mŕtvy a zmrazený. Tessu Leoniovú zatknú a strčia do basy. Ale nemýľte sa, všetko je úplne inak.
Je pravda, že aj u mňa v krimi severania vedú, ale Gardnerová im už slušne dýcha na krk.
Moja prvá od Lisy Gardnerovej. A veľmi dobrá. V jednej dejovej línii sa 28 ročná Charlen Rosalin Carter Grantová (každé z mien má svoj význam) pripravuje na stretnutie so svojím vrahom, presne 21. januára, pretože v ten istý deň dozadu rok po roku niekto zavraždil dve jej najlepšie kamarátky a bez stopy zmizol. Charlen si kúpila zbraň, pod dohľadom trénera sa učí aktívnej sebaobrane a streľbe. Dokonca požiada detektívku D.D. Warrenovú, aby po 21. januári vyšetrovala jej vraždu. V druhej línii deja D.D. Warrenová s tímom a jednou novou silou vyšetruje vraždy pedofilov. Od okamihu, ako sa obe línie o seba otrú, nedá sa kniha odložiť.
Zopár dobrých rozprávok interpretovaných starým jedinečným komikom. Potešili moje srdce, pookrial mi pri nich rozum. Pretože túto knihu mi do ucha čítal sám autor, najmä v autobuse som mala problém udržať vážnu tvár. Taký Čochtan vypravuje, alebo Až opadá listí z dubu, ale aj Tri sestry a jeden prsteň... :)
Profesor Langdon je zase raz vtiahnutý do konfrontácie výsledkov vedeckého bádania a dogiem všetkých svetových náboženstiev. Znovu s krásnou ženou, tentoraz s Ambrou Vidalovou, snúbenicou španielskeho korunného princa, po boku a s takmer nadprirodzenými schopnosťami v kombinovaní a v únikoch, pripomínal mi Jamesa Bonda. :)
Na Brownovkách sa mi páči prepojenie príbehu a umenia. Tentoraz to bola virtuálna prehliadka Guggenheimovho múzea v Bilbau, Sagrady Familie v Barcelone, ako aj Gaudího Casa Mily. A aj Winston sa mi páčil. :)
Nesklamala ma. Dej z českej dediny sa dal doslova prežívať. Nella v starom mlyne na samote, stajne a tréning koní na dostihy, krčma s bustou Lenina :) A samozrejme mŕtva žena, vyšetrujúci Bergman a do samého konca knihy tipovať a kombinovať, kto to asi bol... :)
S určitosťou už prečítam všetko, čo kedy Klevisová napíše.
Recenzia na obálke bola zaujímavá. V Grónsku sa nájde zamrznuté telo Vikinga. Skôr ako ho archeológovia stihnú z ľadu vyzdvihnúť a podrobne preskúmať, telo je ukradnuté a jeho strážca zavraždený. Objasnenie celej veci zaujíma viac novinára ako políciu. Ako dej napreduje, pribúda vrážd, aj záhad. Pozadie prípadu/ov je všelijaké, len nie archeologické. Námet nebol zlý, ale hodne zle spracovaný. Nesúvisiace, či protirečiace si vety, idúce za sebou mi pripadali ako výsledok nadmerného redigovania, alebo zlého prekladu, možno oboje dohromady. Občas bol text taký chaos, že som váhala, či knihu na čas neodložím.
Statočne som ju dočítala, ale ďalšiu takúto od autora by som nezvládla.
Louisa Clarková prichádza do New Yorku, aby sa stala asistentkou pani Gopnikovej, poľskej prisťahovalkyne, druhej manželky úspešného a bohatého muža. Do svojho nového zamestnania sa vrhá s pre u príznačným nasadením a vervou. Mladá pani Gopniková vyzve Louisu, aby sa stali priateľkami.
Avšak v momente, kedy Luisa vie až príliš veľa tajomstiev mladej panej, stane sa nepohodlnou a z hodiny na hodinu sa stane nezamestnanou prisťahovalkyňou bez domova. Vyskúša si všetky stránky života vo veľkom meste, od dobre zarábajúcej ženy, žijúcej v prepychovej bubline svojich zamestnávateľov, až po bezdomovkyňu bez strechy nad hlavou a bez budúcnosti. Zároveň odlúčením utrpí aj jej vzťah so záchranárom Samom, ktorý zanechala doma v Anglicku. Ocitá sa na dne.
Nijaká dych vyrážajúca zápletka, či námet. Ale počas celého románu sa neustále niečo deje, nič nie je rozvláčne, aj vzťahy sa rozoberajú, aj láska je tam, nenudila som sa, prečítala som ho razom a bez dlhého odkladania. Celkom milý príbeh pre ženy.
Vyšetrovateľka Helen Graceová je obvinená z troch vrážd a po rozsudku uväznená v ženskej väznici, kde čelí násiliu a hrozbám od väzenkýň, ktoré sama za mreže dostala. A nielen im. Vo väznici vyčíňa sériový vrah, ktorý svoje obete – väzenkyne po smrti rituálne zohavuje. Ani obmedzené možnosti nezastavia Helen vo vyšetrovaní, no obludný väzenský kolotoč je nad jej možnosti. Vonku sa zase jej kolegyňa Charlie Brooksová snaží dokázať nevinu svojej parťáčky a naháňa Heleninho synovca, ktorý jediný mohol na svoju tetu hodiť tri vraždy, aby ju dostal navždy za mreže.
Výhodne krátke, ale k veci kapitoly a rýchly spád, aký Arlidge dáva svojim krimi príbehom ma prinútili, aby som knihu neodložila a prečítala ju za jediný deň.