Dada077 komentáře u knih
veľmi dobré krimi, trochu objemnejšie a zahltené postavami tak, že ku koncu som mala problém vyloviť v pamäti čoho sa meno týka a kam ho zaradiť, ale celým dejom sa ťahajú tie maraziace boxy, čiže 18 pod nulou a to nenechá čitateľa vydýchnuť, posledných 20 kapitol sa dokonca nedá odložiť, treba dočítať. páchateľská dvojica dobre skonštruovaná, sem tam som si nebola na istom, koľko zlodejov identít vlastne je, popri tom sa ťahá ďalší krimi prípad s deckami holdujúcimi happy slappingu, úplný záver knihy je namoták na ďalší román. vyšetrovateľský tím dobrý, občas mi prišiel moróznejší, ale vcelku dobre. teším sa na ďalší produkt :)
Keď tuleň pri pobreží Schiermonnikoogu vynorí nad hladinu hlavu, pripomína kapucňu šedého mnícha. Podľa toho dostalo miesto svoj názov. Okrem toho tu žije komunita ľudí, spomedzi ktorej ujde mladá Uma, lebo ju zneužíva vlastný otec, na pláži zomrie mladá žena a zanechá po sebe malé dieťa a manžela. Po rokoch prichádza novinár, reportér, ktorý kedy v meste býval, aby znovu celý prípad tohto,vraj nie náhodného úmrtia, vyniesol na svetlo a umožnil rodinným príslušníkom znovu sa k celej veci vyjadriť, priniesť nové dôkazy. Avšak, zrazu je zavraždený aj on. Podozrenie padá aj na reportérovu českú manželku, preto si Ingrid privolá na pomoc Jozefa Bergmana, policajta, kriminalistu z Čiech,ktorý tamojšej polícii začne fušovať do remesla.
Čím sa dej posúva ďalej, tým viac možných podozrivých páchateľov sa zjavuje.
Dobrá oddychová detektívka, kde nie sú sériové sadistické zrůdy, kde nestriekajú prúdy krvi, no napriek tomu celá kniha neprestáva byť napínavá a chutne čitateľná.
Páči sa mi, ako autorka predostiera mnohoraké podoby vzťahu - rodič -dieťa. Vek dieťaťa pri tom nehrá žiadnu rolu. Spolu s tým sa prelína súkromný život psychologičky Tamary Koch, ktorá napriek tomu, že radí v problémoch ostatným, recept na vlastné vzťahové problémy jej poväčšine uniká.
Postavy, miesta a udalosti nie sú vymyslené, vychádzajú zo skutočných udalostí.
Mám rada Názlerovej vyjadrovanie aj štýl písania. Výborne som si počítala.
sériu Joonu Linnu mám rada, preto som okamžite siahla aj po tejto, trošku bola slabšia, už mi ten Jurek začína liezť na nervy, a aj ten nedobytný bunker bol tak trochu pritiahnutý za vlasy, ale ešte stále dobré
veľmi dobre napísané reálne krimi v reálnom prostredí,
aj držalo v napätí, aj pobavilo, aj možných páchateľov ku koncu pribúdalo,
Klevisovú zaraďujem medzi moje obľúbené autorky románov
v podstate rovnaká ako celá jeho predchádzajúca trojka,
námet je celkom dobrý, milovníci mysteriózna si snáď prišli na svoje, ja bohužiaľ nie,
niektoré Karikove filozofické úvahy a slovník a všeobecný rozhľad je obdivuhodný, vyplýva z jeho štúdia
ale to rozvláčne popisovanie strachu dospelého chlapa z detského skriňového bubáka v Tme, ohrýzania si nechtov v Strachu, a to mnohostranové a nekonečné, nikam dej neposúvcajúce putovanie k horolezeckému lanu vzdialenému od hlavného hrdinu dva metre v Priepasti, ma prinútilo čítať ďalej iba z osobného pocitu povinnosti dočítať všetko začaté...
Jedine Trhlina bola pre mňa zaujímavá vlastne iba tým, že bola z prostredia, v ktorom žijem.
Ale aj po dočítaní a zhodnotení aj tej som musela skonštatovať, že je to vlastne mediálna bublina, založená na fiktívnom "darcovi" námetu a podľa môjho názoru bola predhodená čitateľskej verejnosti za účelom dosiahnutia vysokého predaja.
Súhlasím s predchádzajúcim autorom príspevku, že z každej knihy by z toho mohla byť dobrá, rukolapná poviedka na príjemný večer.