Dada077 komentáře u knih

Toooooľko kecov a ... o ničom. Ani štýl, ani posmešné práskanie bičom nad hlavami možných dotknutých čitateľov na mňa dojem neurobili. Autor si dokáže dokonca v rámci jednej vety aj protirečiť. Asi sa potreboval len vypísať z vlastných boľačiek (strasti školáka, ktorému riaditeľ objaví v ruksaku skrýšu s marihuanou), zdá sa, že ich sám v sebe ešte duševne nespracoval.
Škoda premárneného času.

12 09.11.2021

Absolvovala som ako audioknihu. Interpretácia trochu čudná, ale ku koncu to už celkom šlo. Po Pištoľníkovi a To som mala vážne obavy z obsahu. Očakávala som bosorky, namiesto nich zneli upírske etudy, tie nie sú pre mňa to pravé orechové. Ale na moje prekvapenie bol text pútavý, deju nechýbalo napätie, zimomriavky zo strachu, hlavný upír, čambľavý farár, inteligentný drakulobijec, ani temné pivnice. Audionahrávku sprevádzala úžasná hudba. Doporučujem.

12 06.11.2021

Pekný a nasledovania hodný spätný pohľad na svoj doterajší život v zlomovom veku. Prekvapivé mi u autora prišlo už to zapisovanie a ukladanie si myšlienok, názorov, flash pohľadov. Tiež som ho doteraz (asi pod vplyvom filmových rolí s určitým charakterom) vnímala ako bonvivána, prirasteného k surfu, a k fľaši alkoholu, ktorý rád hrá na bongách nahý až kým ho nezbalí polícia :) A zrazu sa na stránkach knihy z neho vylúpne chlapec, ktorý priľne k adoptovanému bratovi a vzhliada k nemu; citlivý poet, cestovateľ, ktorý objavuje predovšetkým ľudí, človek, ktorý si vytýči cieľ a ide za ním pomaly a premyslene; ale tiež zaľúbený verný muž a manžel, otec dvoch detí.
Za predpokladu, že všetko, čo napísal, myslí aj úprimne, mu dávam plný počet.
citáty: " Väčšina času nie je stratená, je presne tam, kde sme ju nechali. "
"Ak by sme mali všetci neustále zmysel pre humor, žilo by sa nám spolu omnoho lepšie. "
" Pravda je ako štipľavá paprička, čím viac sa priblížime k jadru, tým je štipľavejšia."

10 06.11.2021

Pre mňa slabé. Po všetkých stránkach. Aj keď zápletka - no dobre; postavy - aspoň niečo. Ale inak - dej - ako vrece bĺch - otvorím a po prvom odstavci niet čo chytiť. Majstrovské dielo a čierny humor (alebo akýkoľvek humor?) - o čom to všetci v popise a komentoch točia?
Odkladám na poličku medzi Nepochopené.

6 03.11.2021

(audiokniha) Dobrá, neošúchaná zápletka. Ani pred záverom som ešte nemala istotu, či Cudzinec sleduje nejaké svoje vizionárske ciele, alebo ide o vydieranie a rozuzlenie v rámci susedskej komunity bolo prekvapivé.

11 29.10.2021

Absolvovala som ako audio. Užasle. Počúvala som najprv pri práci, potom som musela všetko nechať a pri počúvaní iba kráčať. Prírodou. Sama.
Úryvky:
„Člověk může mluvit se zvířaty, se stromy, s kameny, s ptáky, pokřikovat na ně , povídat si s nimi, oni při tom samozřejemě nejsou a nemůžou být vyloženě tvý přátelé, z jejich strany to přátelstvi není, jen z mojí.
Redaktor: Prohlásit o tvých místech v přírode, kde spáváš, že je to tvůj domov, by bylo příliš, ale není to alespoň tvoje teritorium?
To ano, vím i to, jak má smrk, pod kterým spím, rostlé větve. Zpívá tam jedna pěnice. Má tam taky svoje teritorium. Tak jí mám za sousedku.
Redaktor: Zvíře ti nevadí, človek by ti vadil...
Když jsme tuhle s kamrádem Jankem spali na Boubíne, byli jsme rádi, že nejsme sami. Ale zároveň když jsou na tom špatně dva, nemají se jako vzájemně povzbudit. To znám z psychiatrie. Byl jsem na chodbě s jedným, který byl v těžké depresi. Já taky. A mohli jsme jenom mlčky chodit sem a tam. Taková je to vnitřní bolest, že člověk v ní není schopen být soucitný k druhému. Musíš být alespoň malinko v pořádku, abys mohl druhého vyslechnout. Když je ti zle, je lepší byt sám, bez nikoho.
Redaktor: Cítíš nějaký soucit sám k sobě a potřebuješ ho od někoho jiného?
Soucit. Potýkám se spíš s tím, že sám sebe nemůžu ani cejtit. Nemůžu se na sebe podívat, nemůžu slyšet svůj hlas, takže si myslím, že soucit ani nepotřebuju a při tom ho zároveň potřebuje každej. Ale když je hodně zle, že člověk jenom úpí, není schopnej přijmou nic, ani žádnou pomoc, už to prostě nejde, si v tom totálně sám, jako pri umírání. Kolem tvýho lože můžou být shromáždeni tvoji blízcí ale stejně do smrti vstupuje každý sám. Tam nemůže nikdo nikoho doprovodit...

Redaktor: Potřebuješ naději?
Nejsem asi schopný v nějakou naději věřit. Ruku v ruce s nadějí jde i sklamání. „

Interpreti boli super, najviac asi Vilma Cibulková, do prednesu vložila mnoho zo svojho hereckého umenia. Načítala príbeh pani, ktorá v Prahe predala obchod so zdravou výživou, aby mohla žiť v šumavských lesoch na samote, odrezaná od sveta, chovať kone a maľovať anjelov. Rodinu a vnúčatá necháva dochádzať k sebe.

10 29.10.2021

Patrím k tým čitateľom, ktorí mali problém sa do knihy začítať. Štvrtina knihy fuč a nijaký zaujímavý dej, zápletka. Jediné, čo ma ťahalo ďalej, bola postava Verity. Ďalej už napätie dobré, celý záver som dúfala, že rozuzlenie nebude prvoplánové, čo sa mi čiastočne aj splnilo, ale očakávala som viac. Ten zlom, kedy je všetka doterajšia pravda lož a naopak, síce prišiel, ale bol slabý, takmer neprirodzene romantický. Ako sama autorka priznáva, bol to prvý román, kde sa snažila vybočiť zo svojho doterajšieho žánru (doposiaľ som prečítala iba Bez naděje - čo bol opis takej postpubertálnej lásky s prekážkami), čo sa jej
celkom podarilo. Na môj vkus v tejto knihe bolo sexu až príliš, tobôž, keď bol opisovaný iba ako hluché šukanie a žiadny intímny erotický zážitok dvojice. Mne pritiahnutá za vlasy pripadala postava Jeremyho - pána dokonalého, galantného partnera, oddaného otca, ktorý by ošukal aj zásuvku pri dverách.
Ale ako celok kniha čitateľná, ako e-book po čakárňach a autobusoch vhodná.

14 26.10.2021

Už po prvej kapitole som si v duchu prirovnala túto knihu k Salingrovmu románu - Kto chytá v žite. Neočakávala som teda nijaký dej, príbeh, myšlienku. Nemýlila som sa, bol to len tak, po americky plynúci čas rokov päťdesiatych. Obsah pripomína časy hippies. A ako audio som si ho nechala do ucha čítať len tak, pre zábavu. Občas som sa aj uchechtla, najmä pred záverom, keď čítajúci napodobňoval koncert saxofónu.
citát: " Byl jsem mladej spisovatel a potřeboval jsem zvednout kotvy. Vím, že tam kdesi podél patníků budou holky a vize a všechno. Vím, že tam podél patníků mi někdo podá perlu."

6 07.10.2021

(asi možný spoiler) Vypočula som si ako audio, v podaní slovenskej herečky Táni Pauhofovej, ktorej jemný, melodický hlas presne vystihol príbeh krehkého opusteného dieťaťa, osamelo dorastajúceho v mladú, krásnu ženu, a tiež poetickú nádheru fauny a flóry nespútanej močiarnej krajiny a morských lagún.
Kto nemá aspoň minimálny vzťah k prírode, k rastlinám, hmyzu, živočíchom, bude pre neho čítanie ťažké. Ostane mu iba príbeh opusteného dievčatka, ponechaného na prežitie v divokej prírode, úskalia života dobrovoľného vyvrheľa spoločnosti a problémov, spôsobených ľuďmi, vstupujúcich do jeho teritória. Opisy prírody sú každodenné, ale príliš odbornými, alebo encyklopedickými by som ich nenazvala, skôr inklinujú k romantickosti, k poetickosti, hoci trochu vecnej. Na mňa rušivo pôsobil skôr súdny proces ťahajúci sa celou poslednou tretinou knihy.
Prostredníctvom hlavnej hrdinky autorka výstižne poukázala na fakt, že pre určitú skupinu ľudí je ľahšie prežiť za nemilosrdných zákonov divokej prírody, ako byť súčasťou falošnej a majetníckej ľudskej spoločnosti. Po prečítaní tejto krásnej knihy možno aspoň časť verejnosti pochopí, že zvoliť si samotu mimo ľudskej svorky ešte neznamená obmedzenosť, depresiu, či inú chorobu duše, ani chudobu, že pre iných dokonca môže znamenať slobodu.
Doporučujem. Počúvanie som prerušovala iba na dobu, kedy som musela, inak som strávila jeden a pol dňa nepretržite so slúchadlami v ušiach.

14 06.10.2021

Vypočula som si ako audio, číta ako zvyčajne a v mojej obľube Kristýna Kociánová.
Na prvé počutie sa mi aj ťažko rozmotávali rodinné vzťahy a kto bol koho čo, vraha som si netipla vôbec, nič to neubralo na napínavosti a pestrosti vykreslenia profilov postáv, či tichej krásy českého vidieka.
Nedá sa inak, len za plný počet.

22 04.10.2021

Mne sa najviac páčila posledná poviedka Figurky.

9 01.10.2021

Keď píše o svojej práci niekto, kto ju naozaj a vážne miluje, našiel sa v nej a je jeho koníčkom, z textu srší humor, dobrá nálada a bohatstvo myšlienok, prirovnaní, opisov, že ani bedeker k Nórsku som nepotrebovala. A keď vie, chce a dokáže sa o tieto pozitíva podeliť s čitateľskou verejnosťou, vznikne knižka, ktorá poteší, osvieži, zaujme, dá sa prečítať na dva razy, lebo neskrývanú radosť zo života z nej túžite nasávať každým pórom. Po dočítaní v kútiku srdca dúfam, že Ondreja Sokola písanie neprestane baviť.

5 30.09.2021

"Přirovnala bych Slávka k velkému domu s mnoha komnatami, ve kterém jsem začala bydlet, a nejprve si myslela, že to je jen garsonka. Potom se začala objevovat schodiště a další a další dveře, a za nimi nějaká cenná a příjemná, zprvu skrytá tajemství" - povedala na margo svojho partnerstva pani Janžurová.

7 29.09.2021

Nádherná kniha.
Vypočula som si ako audio z r. 2008, čítal František Dočkal.
Detailné opisy prírody, zvierat, ľudí a ľudských osudov, ktoré ma vôbec nenudili, neboli rozvláčne. Naopak, vyžarovala z nich láska ku všetkému živému, aj neživému, aj k dielu ľudských rúk a umu.
Doporučujem prečítať, alebo vypočuť, hlas pána Dočkala sa na čítanie knihy veľmi dobre hodil.

9 24.09.2021

Kniha ma pobavila, dejom, opísanými zážitkami, aj prirovnaniami, ktoré sprvu pôsobili umelo a nasilu napchané všade. Ale toto všetko už popísali čitatelia predo mnou. Preto namiesto toho dávam tri úryvky:
1. Úderom polnoci vypukne za oknami autobusu Hirošima. Nóri si potrpia na zábavnú pyrotechniku rovnako ako Slováci. Avšak môžu si dovoliť viac a efektnejších laskominiek než priemerný slovenský bumtreskpraskus panelakus.
Cestu od domov oddeľuje vysoký násyp, ktorý má zrejme slúžiť ako protihluková bariéra. Teraz na ňom stojí tridsať ľudí, páliacich do neba svetlice z rúrkových odpaľovačov pripomínajúcich mínomety. Hneď ako spozorujú blížiace sa Volvo, zareagujú svorne ako jeden muž. Všetci namieria svoje trubičky priamo na čelné sklo. V nasledujúcom momente už okolo mňa - a aj priamo na mňa- s hvízdaním a buchotom lieta väčšie množstvo pyrotechniky, než bolo použité na Guadalcanale.
"K*k*tííí! " revem a reflexívne sa pokúšam schovať pod volant. Od skla sa s hvízdaním odrážajú projektily, nechávajúc za sebou špinavé šmuhy. Pripadám si ako pilot Blackhawku nad Falúdžou, márne sa snažím kľučkovať po ceste a schytávam ďalšie a ďalšie zásahy, zatiaľ čo nepriatelia okolo triumfálne jasajú.

2. Týmto spojom sa mi zmena končí a naprázdno sa vraciam do garáží. Som od nich asi desať minút, keď mi zavolá Raymond a znie vystresovane ako dodávateľ Váhostavu dva dni po splatnosti faktúry. Chrípková epidémia sa cez firmu prehnala ako Červená armáda Berlínom. Dvaja vodiči z poobednej zmeny na poslednú chvíľu zavolali, že neprídu a ďalší autobus sa mu kdesi na kopaniciach vyklopil do priekopy. Nebol by som taký dobrý a nepotiahol dlhšie?

3. Netbuss zorganizoval pre svojich vodičov kurz prístupu k postihnutým, kde ma školiteľ posadil na invalidný vozík a prikázal mi docestovať verejnou dopravou na druhý koniec mesta a zase naspäť. Kolegovia vyfasovali štuple do uší a okuliare prepúšťajúce len minimum svetla, ktoré simulovali 90-percentnú stratu zraku. Zažiť na vlastnej koži, s čím sa títo ľudia stretávajú, vám skutočne otvorí oči.

5 18.09.2021

Kniha určená predovšetkým mladým, ktorí práve prekročili hranicu dospelosti. Ale ani moja veková kategória by ju nemusela označiť za nedobré čítanie. Ja sama som najprv objavila autorku a následne prečítala jej prvotinu. Vôbec nebola zlá. Milo ma prekvapili kapitoly venované slam poetry.
Tak trochu ošúchaný príbeh skorotínedžerskej lásky sa postupne prerodí do vážnejšej, možno trochu melodramatickej témy, koniec koncov, nevieme, čo autorka sama prežila a potrebovala dať von. Občas sa mi zdalo, že je až priveľa smrti na ten život, čo umocňovali (a možnože aj odľahčovali ) ešte aj úryvky textov hudobnej skupiny The Avett Brothers. A občas aj trafili klinec po hlavičke.
"Chcem mať priateľov, ktorí mi doprajú samotu." The Perfect Space - The Avett Brothers.

11 07.09.2021

Dobré, dokonca veľmi dobré. A prečo nie? Stieg Larssonova tvorba ako odistený granát dopadla do južnejšej Európy a ostatného sveta, spiaceho na Angelikách, Steelovkách a hoci aj Christiovkách a McBainovkách. Otvorila cestu pre severské krimi, ktorou sa následne viezol Nesbo, Axl Sund, Lier Horst, Ohlssonová...
Lagercrantz na výzvu Larssonových blízkych uchopil vlákno nedokončeného a za pomoci vlastnej fantázie vyniesol svoju kožu na trh. S témou priemyselnej špionáže a zneužívania informácií v najvyšších kruhoch.
Obdivuhodná odvaha a trpezlivosť, nechať dobrovoľne oklieštených konzumentov písaného slova otierať svoje neschopnosťou, či závisťou spútané mozgy o bludnú predstavu, že len staré dobré môže byť dobré.
Pokračovanie Larssona z pera Lagercrantza bolo pre mňa čitateľné, zaujímavé, napínavé, poučné. Idem na ďalšiu časť.
citát: "Žijeme vo svete, kde zdravý človek má všetky dôvody na paranoju."

9 26.08.2021

Podľa informácií autorkina prvotina, aj moja prvotina od nej. Absolvovala som ako audioknihu, čítal mi Michal Gujáš. Síce ťažká téma, ale na vôbec prvý román veľmi dobre podaná. Podľa vyjadrenia autorky práve nastupovala k polícii, predpokladám, že aj jej ostatné romány budú z rovnakého prostredia a už teraz ma zaujímajú.
Trochu mi chýbal viac rozpracovaný profil zloducha, čo trestá matky za nechcené deti, ale deju to na napínavosti neubralo, naopak, odložila som všetky rozčítané a túto som dokončila v jednom kuse.

7 21.08.2021

Ako audio mi do ucha čítal pán Hyhlík opäť pekný príbeh pražského staroměstského kata a krásnej katovky Magdalény. Niekoľko vrážd, ukradnuté vybraté dane z mestskej radnice, rozvadení konšeli a obetný baránok z ľudu, ktorý sa kvôli láske necháva aj umučiť. Jemný humor, zopár zvláštností z histórie, ktoré som v knihe objavila. Typický Vondruška.
Ako bonus mi zneli historické piesne v podaní Petra Traxlera a spol. Zvuk starých nástrojov a čiperné texty -
"V purkhrabství se pije, miluje a žije, v purkhrabství se píše poezie,
v purkhrabství se hýří, nikdo na pranýři, v purkhrabství se šíří anarchie.
v purkhrabství se chrápe, kdo pije, to chápe..."

10 11.08.2021

S touto knihou sme si nejako nesadli. Ona ma mučila niekoľkostranovými odstavcami z denníka workoholičky, ja som jej to vracala preskakovaním takých opisov kde sa len dalo.
Nemožno povedať, že by som deju nedala šancu. Mladá žena sa vrhne do pracovného procesu, ako keby jej šlo o život, šéfa pokladá za prevteleného Boha, ktorý zhmotnil desatoro do iPhonu a notebooku. Sama sebe nalinajkuje život ako pre robota.
A tak, predpokladajúc kladný prerod hlupane, prebojovala som sa niekde ku strane 120, takmer do tretiny knihy, a ... nič. Dej nula, posun vpred nula. Figurovali tam záchranári v podobe rodiny, priateľov, dokonca domu na juhu Francúzska, ale zdalo sa mi, že zbytočne. Muž, ktorý sa v príbehu predsa len objavil po boku hlavnej hrdinky, nikomu žily nevytrhol, lebo aj ľúbostné scény boli podané zvyčajne oznamovacími vetami, a zneli mi ako nákupný zoznam do drogérie. Text bol studený ako psí čumák, chýbali mu city, emócie (okrem plaču z prepracovania), náboj a ťah do deja.
Nie je to prvá moja kniha od tejto autorky, ale pred tými ostatnými si musím dať dlhú pauzu.

3 09.08.2021