Dada077 komentáře u knih
Aj pri tomto dieli som volila audio a opäť výborné. Dokonca sa mi táto časť páčila viac ako prvá. Už dávno som sa tak nepobavila na hláškach týkajúcich sa štátnikov a situácií - svet verzus politici verzus jeden starček. Biznis s rakvami nemal chybu. :)
u mňa tiež audio - a tiež zážitok.
film ma neoslovil, kniha je iná, plná humoru, sarkazmu až takmer cynizmu, aj stareckého.
Koniec trochu otvorený, ale veď v podstate nešlo o nejaký ohraničený príbeh, ale o pocit z na prvý pohľad neskutočných a veľakrát sa prelínajúcich bizarných situácií, ktoré život môže priniesť každému z nás.
Podľa názvu a obálky som očakávala niečo úplne iné, ako pokrivkávajúcu pracovnú cestu do Dánska, ktorá mi miestami pripadala ako štvanica dvojdňových poznávacích zájazdov, organizovaných súčasnými cestovnými kanceláriami. Preto pre mňa bola kniha sklamaním, napriek tomu som dočítala úspešne. Očakávala som defilé nezvyčajných ľudských príbehov so styčným bodom na nezvyčajnom mieste v Kodani. Čiastočne túto úlohu spĺňala Varme a majiteľka Eva, ale veľmi, veľmi málo. Súperenie PR account pôsobilo na mňa rušivo, odvádzalo pozornosť od postáv a uberalo priestor z popisu pocitov a vôní z mesta, miesta a hygge. Postavy, vrátane dvoch hlavných, autorka rozpracovala málo a povrchne, ani jedna z nich vo mne nevyvolala žiadne pocity, či uveriteľnosť, alebo nebodaj rezonáciu ešte po dočítaní príbehu. Ani roztrasené hormóny a kolená z úžasného vyvoleného ma nejako nerozrušili. Kniha nie je ani sladká, ani horká, ani slaná ... Taký balast na vykrytie času, kým príde autobus.
Tento starší prípad 87. revíru som počúvala ako audio. Pokojný, takmer flegmatický hlas Jiřího Zavřela sa ku Carellovi hodil ako uliaty a iba podčiarkol atmosféru veľkého zlého mesta spred štyridsiatich rokov. Telefonovalo sa z búdok na uliciach, údaje o predchádzajúcich činoch, či zloduchoch vyhľadávali policajti prácne v kartotékach. Žiadne mobily, kopírky, počítačové programy a identikity, naopak, veľa trpezlivej, mravčej práce detektívov z osemdesiatsedmičky. Zdĺhavé a podrobné vypočúvania svedkov a podozrivých vyznejú tak nevyhnutné a v dnešnej hektickej dobe takmer neuveriteľne vyústia k odhaleniu páchateľa a motívu.
radím medzi autorove slabšie diela, nakoľko tu mi príde ako vykladač biblie, ak by som sa mala rozhodnúť, či čítať ešte raz, tak nie.
"Veľkňaz sa najväčšmi obával, že bybloské písmo sa rozšíri a ohrozí existenciu bohov na Piatej hore." - Základy cenzúry tlače. :)
Počúvala som ako audio knihu. Nahovoril Pavel Rímský (Super hlboký mužský hlas na sprostredkovanie mrazivého thrilleru, ale len do chvíle, kedy musí napodobňovať hlas hysterickej šestnástky. ) Inak výborný výber. V poslednej tretine sa p. Rímský naučil slovo Babička vyslovovať tak, že ma pri tom zle šteklilo v žalúdku a ak raz budem mať vnúčatá, radšej nech ma volajú starká.
Citát nájdený v knihe, síce od iného autora, ale dobrý – „ Pravda nepatří do mocenského řádu, je totiž spjatá se svobodou.“ Michel Foucault
Veľakrát sama hľadám v komentoch niečo viac z postáv, prostredia, či deja, ako je v krátkom popise titulu, aby som sa vyhla opakovanému čítaniu rovnakej témy v krátkom časovom úseku. Veľakrát márne. Napriek tomu sa aj ja snažím sa prispôsobiť väčšine a vyhnúť divnému slovu SPOILER a píšem o obsahu knihy tak, aby som trebárs nevyzradila, že vrahom bol záhradník. Ale je to ťažké a pre mňa aj kontraproduktívne, pretože potom na zopár riadkov popíšem nejaké to bla bla bla bez váhy a merita... a najradšej by som len naklikla iba počet hviezdičiek. V poslednom čase sa uchyľujem k opísaniu nejakých citátov z knihy, ktoré pre mňa majú tú správnu váhu a dúfam, že aj pre niekoho iného budú pomoc a „ ťahák“ k čítaniu.
Ale k autorom - Koľko ľudí, toľko chutí. Keplerovci mi ako tvorcovia severského krimi vyhovujú, minimálne rovnako ako Nesbo, Larsson, Adler-Olsen. Už keď som siahala po Zrkadlovom mužovi, vedela som, že ma nesklame. Mohol byť v daný moment pre mňa slabší, alebo ja presýtená temných krimi, ale on nebol, ja som nebola. Osobne za najslabšiu keplerovku považujem Lazara.
K príbehu – super temný, poväčšine idúci do najmenších aj najkrutejších podrobností úplne vo všetkom, hodil by sa ako horor, keby... keby nebolo to keby a tu si dovolím odporovať iným komentárom, kde sa uvádza, že zápletka je pritiahnutá za vlasy. (Nuž, Rakúsko je od nás „co by ševcovic Honzík kamenem dohodil“ , v rozpätí nejakého desaťročia podobné prípady hneď dva. A to sú len tie odhalené. ) Čiže až príliš možné a tým pádom hrozivejšie.
Zrkadlový muž má u mňa ďalšiu hviezdičku za prvky psychológie a psychiatrie, ktoré utvárajú pri odhadovaní páchateľa veľké množstvo kľučiek v obrovskom a zložitom labyrinte povahových čŕt a správaní postáv. V takom jemnučkom záblesku som postrehla páchateľa už po prvej tretine knihy, ale Keplerovci sú majstri, nestačí, že vydedukujete kto to mohol ... , oni vám do konca príbehu nedajú vydýchnuť a podsúvajú toľko možností, že dvakrát sa poopravíte a takmer do poslednej strany ste si nie istí, či ste vydedukovali správne. Ba čo viac, začnete kontrolovať, kto z mužských postáv by mohol byť Babička. :)
(Lenka.Vílka – kľúčenku si neprosím, tiež ich niekoľko vlastním :)) )
Sprvu som u seba pobadala isté masochistické sklony, pretože som audioknihu počúvala po niekoľkých kapitolách denne pri pohybových aktivitách. Pri 43-tej kapitole som usúdila, že sa fyzicky uštvem a radšej som zo seba pred rodinnými príslušníkmi a susedmi spravila úplnú debilku, keďže som neodpovedala na pozdravy a nerozvíjala som ani základné rozhovory a pohľad upierala niekam do seba, aby nebolo také okaté, že ma otravujú a keďže slúchadlá mi v ušiach nebolo veľmi vidno.
Táto keplerovka má u mňa ďalšiu hviezdičku aj za dobrý záver, ktorý nekončí „veľkým bojovým finále so stratami na jednej, či oboch stranách“, ale ešte chvíľku jemne pokračuje v dozvukoch a myslím, že ponúka aj indície k ďalšiemu prípadu Joona Linny. Za štatistiku na úplnom konci udeľujem poslednú hviezdičku, pretože vtedy už musia aj tí najväčší odporcovia relevantnosti zápletky dostať facku nepopierateľnosti.
Ale dosť tlachania – Zrkadlový muž - u mňa severské krimi dobré, silné, temné, hororové, hneď vťahujúce do deja, po určitom momente neodložiteľné, zanechávajúce pocit, že kým je vaše dieťa malé, je relevantne v bezpečí a nikdy nie je dosť veľké ani dospelé aby bolo dostatočne „za vodou“. S podtrhnutím, že stádovitosť ľudí zabíja.
Vzácna kniha od múdreho muža. Mala by byť zaradená medzi povinné čítanie. Sir Attenborough v nej prehľadne a zrozumiteľne predstavuje kam až človek svojím nekontrolovateľne konzumným konaním a plienením doviedol planétu Zem, v akej situácii a stave sa Zem nachádza a závery a návrhy na riešenia. Hoci dá sa odporovať, protirečiť. " Musíme okamžite zistiť, koľko toho ešte naša planéta dokáže zniesť." - obávam sa, že kým domeriame a zložíme meter, vyrúti sa na nás rušeň úpadku Zeme a prevalcuje nás. Predstava, že ľudstvo konečne zatiahne ručnú brzdu mi príde načisto utopistická. Ale to je o inom. Naspäť ku knihe.
"... svet bez plastov plávajúcich v mori, bez jedovatých plynov unikajúcich z priemyselných komínov, bez horiacich gumových pneumatík a bez ropných škvŕn. Mohol by to byť dokonca svet, ktorý odčiní hriechy dnešného plytvajúceho sveta. "
"Existuje cesta k trvalo udržateľnému spôsobu života. Našich politikov a obchodných lídrov musíme presvedčiť o tom, že tomu rozumieme a vieme, že túto víziu budúcnosti nielen potrebujeme, ale predovšetkým ju chceme."
"Naše prežitie však vyžaduje viac než len inteligenciu. Vyžaduje múdrosť."
S radosťou som otvorila túto knihu, keď som potrebovala zmeniť žáner a prečítať niečo z literatúry faktu. Môžem ju len vrelo doporučiť. Nielen nadšencom prírodopisných filmov z dielne sira Attenborougha, ale aj všetkým, ktorí sa zaujímajú o nenásilný spôsob spolužitia človeka s ostatnými tvormi na Zemi a prírodou, a nie je im ľahostajný.
Grishamovi bežne neholdujem, hoci by som možno vo svojej knihovni aj nejakú jeho knihu našla, aj teraz som ho zaradila len kvôli ČV. Nakoniec som práve túto prečítala jedným dychom, ešte aj na toalete. :)
Vidiecke právo, ktoré v mnohých prípadoch supluje prácu sociálnych pracovníkov. Obetaví právnici, bojujúci s molochom banských spoločností, obhajujúci práva ťažko pracujúcich baníkov, ktorí zomierajú na choroby z povolania bez akéhokoľvek odškodnenia. Nechýba tam napätie, dobre maskovaná vražda, iritujúca hlúpa hlavná postava...
Hemingway nepíše prehnané dejové línie a zápletky. Píše prežitie práve prebiehajúceho okamžiku, pocit, pohľad, vnútornú fyzickú i duševnú odozvu. Práve preto, že pri opisoch neoplýva kvetnatou rečou, jeho potulky Afrikou vychádzajú pri čítaní o to realistickejšie.
Samozrejme, ani mňa ktovieako nebavilo sústavne sa opakujúce pobehovanie bielych bwana s domorodým doprovodom po buši a prasprosté hlušenie africkej zveri len pre povznášajúci víťazný pocit pri pohľade na vyvesené trofeje. Napriek tomu dávam plný počet. Raz darmo, obľúbený autor.
PS: kapr - nevzdávaj to ešte, verím, že keď štýlu EH porozumieš, prestaneš text hltať a spomalíš, relax je zaručený.
"Kedysi bola bláznovstvom viera, že Zem sa otáča okolo Slnka; dnes viera, že minulosť sa nedá zmeniť. "
"Aj od radového straníka sa očakáva, že bude schopný, pracovitý a v úzko vytýčených medziach aj inteligentný, ale zároveň je nutné, aby bol dôverčivý a obmedzený fanatik, v ktorého emóciách prevláda strach, nenávisť, pochlebovanie a orgazmus z víťazstva."
vypočula som si Plzeňské mordy ako kvalitne spracovanú audio verziu, už takmer ako rozhlasovú hru, aké si pamätám z detstva. Postavy výborné, zápletka dobrá, u mňa plný počet
Už som natoľko privyknutá na výborný hlas pána Hyhlíka, rozprávajúceho mi do ucha audio verziu ďalšieho príbehu Oldřicha z Chlumu, že nemôžem hodnotiť inak, ako plným počtom hviezdičiek a skonštatovať, že som na historicko osobnostných krimi zamotancoch z dielne V Vondrušky závislá.
V tomto príbehu (ako názov sám napovedá) sa vraždy dejú priamo u Oldřicha doma. Je advent, Bezděz zasýpajú hory snehu, v komnatách hradu sú zídené osobnosti okolia a aj dve dcéry českého kráľa Přemysla Otakara. Po vražde jedného z hostí má čo domáci pán vyšetrovať a aj vysvetľovať. Za najsamroztomilejšiu scénu (stať) knihy považujem moment, kedy malému Oldřichovi ešte menšia sestra Ludmila dupne z celej sily na nohu, pretože "veľký brat" odmieta uznať jej vedomosť o tom, že čerstvo dostavaný Bezděz má také tajné chodby a miestnosti, o ktorých ani sám majiteľ hradu nevie.
A ešte tá, keď sa panoš Ota ocitá v úlohe zmierovacieho elementu v hroziacom rozvode Marka z Landštejna, švagra Oldřicha z Chlumu.
Jedno je isté, dnes vkladám do čítačky ďalší príbeh Vondrušky.
Milý a na svoju dobu pomerne kvalitný príbeh.
"Svet je krásny a dobrý vždy a všade, kým nepríde človek so svojím trápením a mukou."
Milé trápenie sa s problémami, aké prináša kúpená ZOO v stave tesne pred krachom, kde nefunguje takmer vôbec nič. S temnou chmárou nevyliečiteľnej choroby manželky hlavnej postavy. Hviezdičku uberám za zmätok v deji, ktorý spôsobilo písanie deja v rôznych obdobiach a na preskáčku.
Pomerne dobré, napínavé čítanie Trochu čudný koniec, ktorý sa dá chápať všelijako, aj nechápať. Ale dej mal dobrú dávku tajomna, aj dobré tempo, preto hodnotím plným počtom hviezdičiek.
Krásny ženský román z prostredia Londýna. O troch sestrách, dcérach jednej matky. A o záplave slov hodnej románu Anna zo Zeleného domu. Čítal sa mi však dobre, oddychovo, so šálkou čaju ako stvorený na zimné večery. Začal listom z roku 1888, napísaným prababičkou Jo a hneď ma chytil za srdce. Všetky listy od prababičky raz objavila jedna zo sestier (Lulu) na povale a následne sa tam pravidelne štverala po rebríku, len aby so svojou prababičkou prežívala radosť zo života a detí, radosť z lásky, sklamanie z ohrdnutia ... a popritom bežia príbehy všetkých sestier zo súčasnosti.
PS: nejaký úžasný citát som v nej nenašla ale jedno super porekadlo áno: ... "Ryba na kopci možná jednou zapíská."
Dej vytvorený z prítomnosti ale aj z množstva spomienok a rozprávaní jednotlivých postáv (Pilar, Maria, Anselmo), je ako spleť stoviek špirál, ktoré sa točia okolo seba navzájom, aj paralelne popri sebe. A hoci by s mohlo zdať, že každá kapitola sa sústredí iba na úlohu vyhodiť do vzduchu most, v každej kapitole sa nachádza oveľa viac.
"Kéž bychom vyhráli válku a nestříleli nikoho. Kéž bychom vládli spravedlivě a kéž by se všichni podíleli na obecním prospěchu podle toho, jak se o nej přičinili. A kéž by se těm, co proti nám bojovali, dostalo poučení a tak poznali svoji chybu. "
Ona tá knižočka nie je veľká počtom strán, či dokonale vyfabulovaným dejom. Jej monumentálnosť spočíva v tom, že ju napísala slovenská žena a že ju dokonca aj vydala. Hoci pridaný mužský spoluautor ma núti spochybňovať toľko ohlasovanú vtedajšiu slobodu ženského a pre ženy slova na Slovensku vôbec.
Prvá poviedka z Čiernickej školy mi dejom a postavami veľmi pripomínala film Vianočné oblátky, s Dušanom Tarageľom v hlavnej úlohe učiteľa.
A ľúbozvučným nárečím slovenským dá sa ukolísať, sťaby na starej maminých kolenách vetríkom sviežim z úbočí navôkol Krupiny. Ejveru, nebanujem, že sa moje oči na tomto slove písanom popásli. Miestečko v mojej knihovni už natrvalo zaujala knižka plná dedinského folklóru a života.
Poučné, napínavé, rýchlo čitateľné, nemám knihe čo vyčítať. A aj dobrý citát sa v nej našiel, aktuálny:
"Keď sa vyskytne priveľa uškatcov hrivnatých, stúpne počet bielych žralokov, ktoré ich stavy preriedia. Keď je na svete priveľa ľudí, vypukne epidémia, ako napríklad mor."
všetko podstatné už bolo povedané v komentároch podo mnou, ja už nemôžem urobiť nič iné, iba pána Wericha citovať:
"inu, jaký president, takový Čapek"
"ono to baroko, není špatný pro oko"
"ale stejně je to krásný pocit, pane Škutino, stát pevně na budově samotného ministerstva vnitra a dělat Indiána."
"Heleďte, pane Novotný, nechoďte mi sem. Někdo vám tu dá přes dršťku a co si já pak počnu? - řekla abdikovanému presidnetu výčepní ze Svaté Anny, hospody v Radlicích, kde čepovali Plzeň. "