dikara
komentáře u knih
Příliš pozdě
Colleen Hoover
moja obľúbená autorka
asi by som jej "odpustila" aj slabší príbeh, no tu nebolo treba, veľmi čitateľné, rieši sa aktuálny problém tejto doby /aj keď celé to riešenie a postupy asi viac pasujú na pomery v USA/, sympatickí hrdinovia, prekvapivý záver
toxický vzťah hlavnej hrdinky, kedy vlastne ani nevedela, či svojho priateľa miluje alebo to takto funguje v každom vzťahu, jej prvý vzťah, takže porovnávať nemala čo, na jednej strane jej bolo dobre, mala bývanie, stravu, auto, chodila do školy, Asa ju ochraňoval /pred svojimi kumpánmi, ktorých by nestretávala, keby s ním nebola /, no citové vydieranie každý deň
do polovice knihy sa preberá "romantická" stránka, jej vzťah k Asovi a neskôr ku Carterovi, no v polovici knihy nastáva zlom a prichádza tá trilerovská stránka a Sloan už bojuje život a hlavne o svoje šťastie
naozaj som netušila, ako príbeh dopadne s každým z nich, vzhľadom k názvu knihy
a čo bolo úplne fajn, je to prerozprávané z troch pohľadov, Sloan, Carter a hlavne aj Asa, kedy "vidíte" do jeho hlavy
ja som bola spokojná
Ztracená manželka
Alyson Richman
tento príbeh je krásny, naozaj krásny, avšak veľmi smutný ... je to síce príbeh lásky, ale nečakajte sladký, šťastný, zamilovaný román
je prerozprávaný z pohľadu Lenky, ktorá svoj príbeh rozpráva od predvojnových čias až po koniec vojny a Josefa, ktorý zas vykresľuje svoj príbeh od kedy prišiel do Ameriky
kniha je inšpirovaná osudom reálnych osôb, ktoré sa v knihe skutočne vyskytujú a hlavne osudom zamilovanej dvojice rozdelenej vojnou, kde si obaja mysleli, že ten druhý zahynul a nečakane sa stretli na svadbe svojich vnúčat ... autorka sa ale rozhodla zápletku upraviť, no neviem kde, takže čitateľ presne nevie, čo je skutočnosť a čo už fikcia
v niečom mi to pripomínalo film Colette, kde je námet dosť podobný, rozdelená zamilovaná dvojica
Priateľ do dažďa
Daniel Glattauer
kniha je písaná formou mailovej komunikácie medzi dvoma hlavnými postavami a v príbehu vlastne vystupujú len oni dvaja
počas celej doby čítania budete zvedaví .... stretnú sa ? nestretnú ? zamilovali sa do seba ? ako to celé dopadne ? no a potom príde prekvapenie na záver ...
nie je to ale presladený zamilovaný román, toho sa obávať nemusíte
príbeh sa celkom dobre čítal, aj keď niekedy sa ich komunikácia zvrhla na klasické trkotanie o ničom, tak ako to bežne v živote býva
Zmizení Sáry Lindertové
Kateřina Šardická
celkom zvláštny príbeh, ale veľmi čitateľný a zaujímavo vyústený
mne sa to páčilo, spojenie nášho sveta, v ktorom sa prejavia dávne "legendy" z podsvetia a celé je zabalené do krimi zložky
príbeh je písaný z rôznych pohľadov, vôbec sa mi to nemýlilo, nerušilo to v čítaní
zo začiatku mi hlavná postava bola skoro nesympatická, jej chovanie a celá jej póza, ale postupne, ako som sa dozvedala informácie z minulosti dvoch sestier, začala som ju chápať, všetky jej problémy
ostatné postavy, boli skôr okrajové, aj keď celkovo celkom dosť zasahovali do deja
v závere to autorka nemusela až tak vyhrotiť, ale dobre, chcela to tak
a či sa Sára našla ?
Úsvit naděje
Ann Moore
tak aj tento posledný diel bol zaujímavý
odohráva sa cca 2 roky po udalostiach druhej časti a len zbežne autorka spomína, čo všetko Grace počas cesty z Bostonu do San Francisca zažila
celý tento diel je vlastne "pretkaný" samými náhodami, ktoré vyústia v šťastný koniec príbehu, hlavne pre tých, ktorí boli niekým považovaní za mŕtveho a šťastnou náhodou sa všetci stretli v San Franciscu
popri príbehu Grace sa dozvedáme o osudoch vedľajších postáv, ktoré nejako súvisia s celkovým príbehom a to nielen Íri, ktorí zostali v pôvodnej krajine, ale aj nové postavy, na základe ktorých autorka poukázala na život černochov, číňanov a iných národností, ich cesta z pôvodnej krajiny a potom fungovanie v Amerike, toto bolo celkom zaujímavé
autorka ale do deja znova vrátila niektoré postavy, ktoré sa už nevyskytovali v druhej časti, čo bolo celkom nelogické a dosť prekvapivé, no ja som bola rada, mňa tento zvrat veľmi potešil a aj keby som nevedela, ako príbeh končí, asi by som to tak trošku očakávala
postavy sú veľmi sympatické, hlavne Grace, fungovala systémom "čo ponúkaš, to nakoniec aj dostaneš" a tá jej dobrota sa jej neskôr vždy vracala v ľuďoch, ktorí jej boli na blízku
ak do príbehu zakomponujete deti, je veľká pravdepodobnosť, že to bude mať úspech, aj tu to tak bolo, ale nie pre tento účel, autorka skôr chcela poukázať na to, ako sa deti v týchto strašných podmienkach vyvíjali a fungovali, no a deti Grace boli úžasné
takéto príbehy mám rada a aj keď to nie vždy dopadlo dobre, alebo zas úplný opak, všetko až neuveriteľne šťastne, bolo to veľmi milé
Sbohem, Irsko
Ann Moore
obávala som sa, že táto časť ma nebude baviť a bude len "zdržovať" od ukončenia príbehu, no našťastie to tak nebolo, aj táto časť mala niečo do seba
nebolo to síce tak pútavé, ako prvá časť, ale čítalo sa to veľmi dobre
tejto časti jej života chýba romantika, je to skôr o rozume, čomu sa nedá čudovať, veď išlo hlavne o to, prežiť
cca prvá polovica príbehu je o cestovaní do Ameriky, aké peripetie postihli nielen ju, ale celkovo všetkých pasažierov, ako to vlastne na tých lodiach prebiehalo a ak ste sa náhodou dostali na loď s nedobrou posádkou, mali ste smolu, Grace mala aspoň v tomto šťastie a kapitán bol naozaj seriózny človek, no ani on nemohol zabrániť chorobám na lodi a tak tam skoro polovica osadenstva umiera
v New Yorku ju očakáva brat, ktorý sa tu ako-tak usadil, takže ona neprichádzal k cudzím ľuďom, čo bola veľká výhra, pretože podvodníci existovali aj tu
toto bol úplne iný svet, ako doteraz žila, moderný, s prácou, potravinami, no postupne zisťuje, že Íri a černosi sú na poslednom stupienku v "hodnote" ľudí a tak si všetko musí pracne vybojovať
zo starých čias jej vlastne zostal iba brat, aby na záver knihy zistila, že to tak nie je a jej prosby Boha boli vyslyšané
príbeh nie je rozprávaný len z jej pohľadu, sú tu aj iné postavy, ktoré Grace veľmi pomohli, či už zostali v Írsku, alebo sú tiež v Amerike, lenže pošta je zdĺhavá, niekedy nespoľahlivá a tak sa k nej informácie dostávajú veľmi neskoro
Irská kráska
Ann Moore
asi prvý krát som čítala príbeh z Írska, z obdobia rokov 1845 - 1849, kedy chudobný írsky ľud postihol neskutočný hladomor, o tejto skutočnosti som doteraz veľa nevedela a tento príbeh mi to aspoň trochu objasnil, vo veľmi smutných skutočnostiach ...
Grace sa ako 15 ročná stáva nevestou bohatého statkára, skoro raz tak starého ako ona, zo začiatku to vyzeralo celkom nádejne, Bram bol milý, ochotný pomôcť celej jej rodine, správal sa skoro ukážkovo, no musel /podľa mňa/ trpieť nejakou poruchou, pretože pod vplyvom alkoholu a hlavne, akonáhle sa dostal do situácie, kedy mal pocit, že ho niečo, niekto ohrozuje, bol z neho surovec, čo si vždy odniesla Grace ... proste na túto dobu typický manipulátor ... Grace trpí, prichádza o jedno, potom o druhé dieťa a Bram chce neustále dediča, celé ich manželstvo skončí tragédiou
popri tom celom sledujeme osudy členov odporu, trochu politických vecí, do ktorých sú zapojení brat Grace a jeho priateľ Morgan, zamilovaný do Grace
no a k tomu celá tá situácia s neúrodou, končiaca hladomorom
myslím, že autorka popísala osudy hrdinov celkom verne, nie je to len linka Grace, ale aj iných postáv, ktoré zasahujú výrazne do deja a autorka nemá problém nechať skoro každého umrieť, aj keď ja som sa celkom čudovala, že niektorí prežili toto trápenie
ľudský život v tomto období asi nemal veľkú hodnotu .... bolo mi z toho celého veľmi smutno, ako ťažko sa v tej dobe na tomto území ľuďom žilo
PS1: viem, ako celý príbeh skončí, možno je to na škodu, lebo si tak nedokážem k niektorým postavám nájsť cestu, aby som ich mala rada a mám pocit, že ten druhý diel budem musieť nejako pretrpieť, spolu s hlavnou hrdinkou, kým ona získa svoj šťastný koniec
PS2: príbeh mi niečím pripomínal osudy hrdinov knihy Medený jazdec
Smrtící vzdělání
Naomi Novik
tak toto bolo pre mňa prekvapenie, kniha, a vlastne celé séria, má skoro stále 5/5 hodnotenia, názory sú samá chvála .... a ja ani ťuk, mňa to vôbec nebavilo, stále som dávala príbehu šancu, takže som tento prvý diel prečítala, ale ostatné už nedám
naozaj som sa snažila, pochopiť to celé, nájsť v tom nejaké pozitívum, bola som taká sklamaná, že ma to nechytilo a to bežne čítam tieto teenagerské príbehy, dokonca V zajeti zimy od autorky bola perfektná kniha pre mňa
príbehu skoro úplne chýbajú dialógy, vlastne ma bavilo len to, kde sa vyskytovali, skoro celý dej je ako keby prerozprávaný hlavnou hrdinkou, čo sa deje teraz, čo sa dialo vtedy, kto je ten a táto a tak ďalej
hneď od začiatku vpadnete do rozbehnutého príbehu, ako keby mu chýbal začiatok
nevysvetlené súvislosti, nevysvetlené príšery, čarodejníci, ich činnosť ... toto som tak-nejak pochopila asi v polovici knihy, kedy ma to vlastne už fakt prestávalo baviť
a príbeh vlastne nikam nesmeruje, nič sa nevyrieši, počas celého deja sa len zabíjajú tie príšery, ktoré sú v škole, ale prečo sú tam ? ... a aby autorka trochu navnadila na ďalšiu časť, hlavná hrdinka dostane tajomný odkaz o jednom zo spolužiakov a ja ani nemám záujem vedieť, čo je vo veci
Zmija a krídla noci
Carissa Broadbent
knihy o upíroch som čítala už asi dosť dávno a to boli všetky romantické, no táto teda romantická nie je, aj keď je tam zamilovaná linka, ale jej podstata príde až na záver
tento príbeh je krutý, surový, drsný, temný, no hlavne krvavý, lebo veď ... upíri ... tej krvi a zabíjania je tam teda fakt dosť
každých 100 rokov sa v krajine ovládanej upírmi odohráva turnaj o prežitie a víťaz môže hlavnú bohyňu požiadať o čokoľvek, ona to splní ... takto sa k moci dostal aj Orayin otec, teda nie pokrvný, ale ten, čo ju vychoval ... upír, vychoval a vycvičil ľudské dievča a ona chce výhrou žiadať premenu na upíra /lebo spôsob, ako ho my poznáme, neprežije skoro nik/ ... poviete si, ako by človek mohol poraziť tlupu upírov, ktorým ide o výhru, ktorí sa živia /aj/ ľudskou krvou, trochu pritiahnuté za vlasy, ale veď predsa celý ten príbeh je taký, proste fantasy
lenže napísané a spracované to bolo perfektne, všetkému som uverila, len škoda, že autorka viac nerozviedla, ako ten svet presne fungoval, lebo tam boli aj ľudia, aj upíri, ako proste spolu fungovali, ako to, že ich všetkých nepozabíjali, ako to celé vzniklo a tak ďalej ....
záver knihy bol aj s waw efektom, čo sa tam udialo, čo sa prezradilo, kto koho zradil a čo je vlastne vo veci .... no a hlavne, kto to prežil, lebo veď to bola podstata turnaja
som rada, že pokračovanie mám hneď k dispozícii ...
Birthday Girl
Penelope Douglas
či toto budem čítať, som aj rozmýšľala .... smeruje to k podvádzaniu a "neuznávam" veľmi takýto veľký vekový rozdiel vo vzťahu
lenže, o podvádzanie sa nakoniec "postaral" niekto iný a ten viacročný rozdiel bol opísaný tak, že mi to vôbec nevadilo /a zas, ak by on vo veku cca 40 rokov vyzeral ako Henry Cavill .... /
ten príbeh bol veľmi milý, opisovaný z jej aj jeho pohľadu, čo bolo fajn, lebo boli opísané tie pocity oboch, ako tomu odolávali, vyhovárali si to, aby nakoniec podľahli
Jordan musela veľmi rýchlo dospieť, vzhľadom k jej rodinnej situácii, preto sa chovala tak, ako sa chovala
Pike vlastne tiež, len teda pred 18 rokmi, kedy ho prekvapilo tehotenstvo a postavil sa k tomu veľmi zodpovedne
no a Cole ... on vlastne nebol zlý, len bol stále "dieťa", chlapec, o ktorého sa vždy niekto staral a tak vyzeral aj jeho život a to, ako sa ku všetkému staval, nezodpovedne
preto som vlastne chápala konanie hlavných postáv, no v skutočnom živote by som s tým asi nesúhlasila
je to oddychový príbeh, veľmi dobre sa číta, ten námet bol pre mňa niečo nové
ale z prekladu som mala niekedy pocit, ako keby to bolo prekladané doslovne, lebo v slovenčine sa také frázy, ako boli niekedy použité, asi ani nevyskytujú
Hodina hromu
Lenka Poláčková
tak toto sa mi páčilo viac ako ten prvý diel
je to voľné pokračovanie, o jednej z postáv prvej knihy a, myslím, že veľmi vydarené
rodinná kliatba ..... vznikla naozaj ? alebo to bol len sen babičky hlavnej hrdinky ?
takto je to podané aj v knihe, nie je to úplne #fantasy príbeh, skôr sa zameriava na povery starých ľudí, no zároveň je inšpirovaný rozprávkou Martinko Klingáč, čo mi prišlo veľmi milé a dobre zakomponované
no príbeh zároveň opisuje jeden zo závažných problémov tej doby, a vlastne stále aj dnešnej doby, nečakala som, že práve o tomto to bude, smutné a veľmi pravdivé, aké malé práva mali ženy na prelome storočí
Zprávu nelze doručit
Dante Medema
ja som čakala, že mi z toho príbehu bude smutno ... no nebolo ... obvykle mi pri týchto príbehoch je tých detí ľúto a tak trošku to s nimi prežívam, ale toto vôbec, no nebolo to tým, že by to bolo zle napísané, práveže to bolo veľmi dobré, to ako bolo všetko utajené, ako sa k tomu postavili ostatní a hlavne, ako to prežívala hlavná hrdinka
v prvom rade, Vanessa, tá čo umrela, mi bola hneď od začiatku nesympatická, asi to bolo tým, že ju každý opisoval v superlatívoch a tu mi už niečo nesedelo, naozaj som ju nemala rada a "dúfala som", že ten problém bude ona a nie niekto iný
Bailey začala dobre, no postupne ten svoj smútok ako keby potlačila tým fanatickým zisťovaním, čo sa naozaj stalo a úplne sa upla na umelú inteligenciu, aj za cenu "zločinu", bola tým až posadnutá, a aj keď si to uvedomovala, nemohla už prestať
a ku koncu sa už moje sympatie skoro otočili
ja som v určitom momente prišla na to, čo je veci, ale nedávalo mi to zmysel, kto je vlastne ten podvodník, klamár a ten, čo zatajuje pravdu
veľmi pekný príbeh, naozaj
Věk přízraků
Lenka Poláčková
také jednoduché, dievčenské, teenagerské čítanie ..... veľmi milé
čítalo sa to dobre, sympatické postavy, mierna romantická linka
autorka veľmi dobre "rozprávala" takou tou zastaralou češtinou, proste používala výrazy z tej doby, to bolo celkom zaujímavé a milé
a pravdepodobne si dala záležať aj na historickom opise Olomouca na prelome storočí
príbeh sa celkom dobre rozbehol, námet bol fajn, ale ten koniec mi prišiel taký neprepracovaný, ako keby mu niečo chýbalo do vysvetlenia, do celkového toho waw efektu, že "porazili sme zlo", toto bolo veľmi jednoducho vyriešené
Vražda ve mlýně
Irina Shapiro
asi by som nechcela žiť v dedinke, v okrese, kde sa počas 6 mesiacov rieši už tretia vražda
jasne, asi je to väčší okruh oblasti, v ktorej sa vyšetruje, ale aj tak ...
tentokrát som mala pocit, že Jason /lord/ sa až tak veľmi nezapája, skoro všetko riešil len policajt Daniel, ale zas, Jason musí riešiť svoju minulosť, stretáva sa s osobami, ktoré sú mu známe aj neznáme ešte z Ameriky a tiež rieši svoj osobný život
čo sa vraždy týka, dôvod zločinu mi napadol hneď na začiatku, čiže som to cca uhádla, ale bolo treba prísť na to, čo je vo veci a kto to má všetko na svedomí a hlavne, autorka celkom dosť mätie čitateľa
Tahle kniha zabíjí
Ravena Guron
bolo to fajn, páčilo sa mi to, neuhádla som vraha, vlastne ani dôvod a asi som to ani netušila, len som sa neustále "obávala", že by to mohol byť niekto, koho som si v knihe obľúbila, lebo nie všetci mali alibi
Jess je študentkou na prestížnej internátnej škole pre bohaté deti, kde sa raz za čas dostanú aj deti cez štipendium, ona je jedno z nich, nepatrí medzi vyvolených bohatých a preto ani nemá veľa kamarátok, každú ju v podstate len akceptuje
keď sa udeje vražda, snaží sa to vypátrať, polícia nejako stagnuje a rodina zavraždeného si najala súkromného detektíva, ktorý tiež vyšetruje nejako pofidérne /v závere vlastne pochopíte, prečo sa to takto dialo/
no a zrazu s ňou viacerí študenti začínajú spolupracovať, nemôže však veriť nikomu
napätie v škole stúpa, anonymné odkazy nedostáva len ona ....
čo mi ale prišlo také najdivnejšie, že rodičia detí nejako neriešili, že majú potomkov na mieste, kde sa udial zločin a hrozila možno aj ďalšia vražda
ale ako tínedžerské krimi super
V mene jej veličenstva
Jana Pronská
znova krásne romantické, rýchlo čitateľné a skoro až uveriteľné, že by sa to mohlo takto stať
autorka príbeh vsadila do skutočných historických udalostí, len si ho upravila a prispôsobila podľa seba, históriu nezmenila, no doplnila niečo, čo by tam aj pasovalo, vzhľadom k tomu, ako dopadla uhorská kráľovná Alžbeta a jej syn Ladislav
ja som bola veľmi spokojná
Ta druhá Belle
Whitney G. (p)
toto bola taká zlátanina
autorka pozbierala niekoľko rozprávkových postáv a vložila ich do príbehu, ako keby Belle zosobňovala viac princezien, teda ich charakterové črty
no čo už, sklamalo ma to, a keď do toho vložila ešte aj mierne erotické scény .... načo ???
príbeh bol zo začiatku taký chaotický, sarkasticko-ironický, čo bolo celkom vtipné, no neskôr mi to prišlo už ako taká paródia na rozprávku a dočítala som to asi len, aby som vedela, ako to dopadne
najlepší z celého príbehu bol epilóg, vysvetlenie, čo to bolo a čo z toho vzniklo
Vlku zaslíbená
Hannah Whitten
ďalšia prerozprávaná a prerobená klasická rozprávka - Kráska a zviera
a bolo to dobré
no, z celého príbehu som mala pocit, že sa jedná skoro až o horor, nie, že by to bolo strašidelné, ale skôr tými opismi lesa, lebo Divý les síce nechcel ublížiť, ale v prvom rade myslel na seba, ako sa zachrániť, áno, les, proste stromy, listy, tráva, kríky, toto všetko tu bolo vykreslené ako živá bytosť, ktorá sa vžívala do ľudí, ktorí ho prišli o niečo požiadať
lenže tento les ohrozovala mágia, tiene, ktoré zožierali stromy, pokrývali ich plesňou, slizom, hnilobou, ničili ich a zachraňovať ho mali len osoby, ktoré sa upísali lesu ... a to krvou, svojou krvou .... a práve preto to bolo celé také "hororové"
chvíľu mi trvalo, kým som celý ten princíp lesa a mágie pochopila, ale potom to už bolo fajn
postavy si obľúbite, všetky sa zo začiatku javia ako kladné, no nebolo to tak, v príbehu sú aj prekvapenia, o čo sa vlastné jedná
Reda je milá postava, prišlo mi vtipné, ako ju každý chcel zachraňovať a ona to vlastne nepotrebovala, mala svoju mágiu, dosť silnú na to, aby ochránila seba aj iných
Vlk, spätý s lesom, trpel za svojich rodičov, jeho životom bol les a jeho ochrana, aj za cenu vlastnej premeny, nepotreboval žiadnu princeznú, ale aj tak ich les povolával, aby ich neskôr mohol zničiť
príbeh má pokračovanie, ale nie je nutné, linka Redy a Vlka sa uzavrela, pokračovanie je už o niekom inom, aj keď dosť súvisiacom s týmto príbehom
ja som bola spokojná
Prokletý rok
Kim Liggett
tak ja som teda čakala niečo úplne iné, ale toto bolo asi lepšie, ako som vôbec čakala
po prečítaní som mala asi taký istý pocit, ako keď som prvý krát prečítala Hry o život
príbeh sa tvári ako dystopický, ale ja by som ho tak nebrala, kľudne by niekde, v neurčitej krajine, v neurčitej dobe, mohlo fungovať nejaké spoločenstvo, sekta, v ktorej ľudia takto žijú a veria tomu, len pred vieru v Boha postavili vieru v duchov a zlú mágiu 16ročných dievčat, ktorú chcú vypudiť tak, že ich na rok izolujú od všetkých a tak sa každý rok všetky dievčatá, ktoré dovŕšia 16 rokov odvedú na ostrov v rámci lesa, divočiny, kde majú samé prežiť a zbaviť sa mágie, utiecť nemôžu, lebo za plotom ich územia číhajú pytliaci, ktorí ich lovia /tam potom nasleduje mnoho ďalších zákonov, ktoré nechcem rozpisovať/, určitým spôsobom by som toto nazvala aj horor
hlavná hrdinka je iná, vyrastá v rodine 5 dievčat a len ona predstavuje pre otca to najbližšie, čo by mohol mať, keby mal aj syna, je niečo ako liečiteľ a tak ju učí poznať bylinky, liečivé ale aj jedovaté, rúbať drevo, prežiť v lese .... no proste všetko, čo by ako bežná žena tej spoločnosti poznať nemala, no a to ju vlastne zachráni
je tam celkom dosť zvratov a prekvapení, lebo to, čo ju malo chrániť, ju sklamalo a to, čo ju malo zabiť, jej zachránilo život
PS: no a tá mágia ? je len na vás, či to tak bude, alebo to bolo len preto, aby tie dievčatá skrotili, aby ich zbavili možnosti flirtovať, zamilovať sa, prinútili poslúchať, aby sa medzi sebou "povraždili" ....
Jana
April Lindner
moderné spracovanie knihy Jana Eyrová
knihu som čítala už dávnejšie
už od začiatku som vedela ako to dopadne a príbeh sa naozaj držal osnovy pôvodného príbehu, v podstate to bolo presne také isté, len v inej časovej línii
páčilo sa mi, ako autorka príbeh vhodne zasadila do tejto doby /aj keď niektoré veci by sa dali vytknúť/ a podľa mňa sa s tým celkom dobre popasovala
