Dragon komentáře u knih
Michelle Obamová rozhodne má čo ponúknuť. Veľa si toho zažila ako čierna, spomína aké to mávali ťažké, zložité, najmä jej starí otcovia... 8 rokov prežitých po boku afroamerického prezidenta... stretávala a diskutovala s ľuďmi z celého sveta, politikmi, celebritami, vedcami, ale aj bežnými ľuďmi. Videla, že všetci máme niektoré črty podobné, pýtame sa na rovnaké otázky: ako si vytvoriť zmysluplné vzťahy? ako milovať a byť milovaný? čo znamená udržať si nadhľad, keď sa cítime skľúčene?
Práve o tom je jej kniha. O tom sú jej príbehy, ktoré baví čítať, ale zároveň vás niečo učia, inšpirujú a možno podnecujú konať. Povzbudzujúca, jednoduchá, príjemná a priateľská. Taká je Michelle Obamová v knihe Svetlo v nás.
Dych je život, a ak dýchate dobre, budete na tejto zemi dlho, hovorí jedno sanskritské príslovie.
Väčšina z nás dýcha ústami, čo nie je celkom správne ako sa zjednodušene hovorí: ústa sú na jedenie, nos je na dýchanie. No pritom dýchame najmä ústami a to nám môže spôsobovať mnohé zdravotné ťažkosti alebo vedľajšie účinky.
Mnohí odborníci sa zhodujú, že ak nesprávne dýchate, je takmer nemožné, aby ste sa cítili dobre. Aby ste jasne premýšľali, dobre spali, prekonávali choroby alebo získavali nejaký prospech z cvičenia či iných zdravých praktík.
Ak nedýchate poriadne, vaše bunky a orgány ani váš mozog nedostávajú palivo, ktoré potrebujú na dosiahnutie optimálneho zdravia.
Vaše telo sa musí oveľa viac namáhať, aby sa zbavilo toxínov. Zlé dýchanie spôsobuje únavu, stres, úzkosť a vplýva na fyzické, duševné aj emocionálne zdravie. Dobrou správou je, že sa to dá napraviť.
Jednotka mi sadla, dokonca som si pozrel aj film na Netflixe, tak som bol zvedavý na dvojku.
Musím priznať, že som sa do toho ťažšie dostával, prvé desiatky strán akoby ma nechytili, nejako som sa hľadal, tápal...vravel som si, čo sa deje, veď prvý diel bol super, akčný, dynamický.
Ale stačilo trošku vydržať, ako to už býva, postupne sa to rozbehlo a potom to už bol klasický Greaney: akčný, nadupaný, parádne to odsýpalo, lietali guľky, vybuchovali granáty.
Svižné, premyslené, jedna kapitola za druhou, ani nedýchate, perfektne popísaná akcia v Sudáne, keď uniesli tamojšieho prezidenta (to by som chcel vidieť sfilmované, určite by to bola paráda).
Páči sa mi, že autor neváha pritvrdiť, dokonca vám pri niektorých scénach bude ľúto (napríklad keď parťák musí parťáka na diaľku zastreliť, lebo ho zajali, hrozí, že ho budú mučiť a niečo by mohol vyzradiť...takže dostane guľku do čela, aj keď je to váš kamarát a nechcete to urobiť za nič na svete...)
Courta som si obľúbil, je to správňák, má nejaké zásady, hoci neváha zabíjať a mučiť. Je neuveriteľné, čo všetko zvládne, koľko vydrží, ale veď to je fikcia, bavme sa :-)
Výborná oddychovka pre fanúšikov akčných nadupaných trilerov.
Lier Horst a Fjell prinášajú skvelú zápletku, napätie, spletitý dej a fascinujúce postavy. Výborne vykreslené prostredie vidieka, autentické zobrazenie vyšetrovacích metód a na pozadí pomsta, zlo i temné tajomstvá.
Bývalý vojak a bývalý policajný študent Markus Heger vyšetruje staré aj nové kriminálne prípady z podcastového štúdia v zadnej časti svojho karavanu. Výkrik, ktorý nikto nepočul mal byť seriál o sedemročnej Leah Forsbergovej, ktorá zmizla pred pätnástimi rokmi cestou do školy...
----„Keď v nordaurdalskej škole zazvonilo na prvú hodinu, učiteľ ani deti nepovažovali za čudné, že v druhom rade pri okne nikto nesedí. Leah v piatok pred víkendom chýbala, lebo mala horúčku, a učiteľ poznamenal, že je zrejme ešte stále chorá. To, čo sa stalo potom, síce nehralo rolu pri jej zmiznutí, ale zato bolo rozhodujúce pre pátranie po nej: došlo k nedorozumeniu medzi učiteľom a kanceláriou školy. Zle sa pochopili, keď sa rozprávali o tom, kto má zavolať mame a spýtať sa jej, či je dievčatko ešte stále choré. Nezatelefonoval jej nikto.----
Hoci sa Leahino telo nikdy nenašlo, jej otec bol odsúdený za vraždu a neskôr si vo väzení vzal život.
----Forsberg je jedným z mála ľudí, ktorých v Nórsku odsúdili za vraždu, hoci sa nenašlo telo obete. V podstate pred oboma súdmi nepredstavili ani žiaden jednoznačne usvedčujúci dôkaz, len dlhý rad nepriamych dôkazov a svedeckú výpoveď kamaráta, ktorá napokon zavážila najviac. Keď nahrávam túto časť, delí nás len pár dní od výročia Forsbergovej dobrovoľnej smrti za múrmi väznice v Haldene. Mnohí ste reagovali na môj podcast...----
Keď zmizne ďalšie dievča, Markus je opäť vtiahnutý do prípadu a informácie z dôveryhodného zdroja ho nútia pochybovať, či sa za mreže dostal ten správny človek. Medzitým sa mu stále vynárajú na povrch veci z minulosti, ktoré sa zúfalo snažil vytesniť. Z väzenia mu napíše jeho otec, s ktorým nebol v kontakte od tínedžerských čias, a požiada ho o stretnutie. Môže mu otec pomôcť vyriešiť prípad a dokážu napraviť svoj narušený vzťah?
Markus Heger je skvelá postava – veterán z Afganistanu, ktorý je synom snáď najhoršieho vraha v Nórsku. Teraz sa vozí v obytnej dodávke a nahráva populárny podcast Krimcast. Nie je to vyšetrovateľ, ani policajt, no robí dobrý podcast o kriminálnych záhadách a odtiaľ je blízko k pátraniu...
Musím priznať, že spočiatku som sa s ním akosi nevedel stotožniť, nesadol mi a pri dobrých knihách to je nevyhnutnosť...no postupne sa to zmenilo, zapáčil sa mi, držal som mu palce.
Pekné, ako autori zakomponovali do príbehu krimi podcast, ktorý je čoraz obľúbenejší nielen vo svete, ale aj na Slovensku. K tomu si pridajte ponurú a chladnú atmosféru, hmlisté počasie, kde sa o pár metrov môže skrývať zlo... musíte byť stále v strehu. Je to pútavé, miestami nepredvídateľné, dostanete sa do slepých uličiek.
Arne Dahl má novú severskú sériu...a úvod sa veľmi vydaril. Spoznávame vyšetrovateľku Evu Nymanovú, jej nový tím, flashbacky do minulosti, premyslenú a napínavú zápletku a mimoriadne aktuálnu tému.
Najskôr vyletí do vzduchu auto riaditeľa pobočky oceliarskej spoločnosti, ktorú považujú za najväčšieho klimatického zloducha vo Švédsku.
Potom rozmetá výbuch chlapíka z reklamnej agentúry Luspank AB, ktorá práve dokončila celoštátnu reklamnú kampaň pre ropný priemysel, v ktorej sa stranícki lídri usmievajú pri benzínových pumpách.
Už z týchto prvých vrážd je zrejmé, že nejde o náhodu a vidno tam spoločného menovateľa. Veľa napovedia aj listy od neznámeho zločinca a začínajú sa preteky s časom. Je to nejaký divoch podobného typu ako Unabomber v USA, ktorý nenávidí civilizáciu?
Alebo dokonca extrémistická skupina klimatických aktivistov?
Skvele spracovaný príbeh. Dobre vymyslené detaily. Napríklad technicky zdatný a inteligentný zločinec, ktorý vyhadzoval do vzduchu očakávané balíky, nie neočakávané. Čiže adresát nemal žiadne podozrenie, žiadne pochybnosti... Nejakým spôsobom rozpoznával prichádzajúce balíky, kradol ich a nahrádzal ich obsah bez toho, aby si to niekto všimol.
Arne Dahl je šikovný a zručný autor, ktorý vie vystavať príbeh, ktorý má hlavu a pätu, ma prekvapivé momenty, je napínavý a dokáže vás udržiavať prilepených na stránkach jeho knihy.
tešme sa na ďalší diel.
Milujem Freemana a jeho sériu s Frostom Eastonom - Nočný vták, Vnútorný hlas a Kľukatá cesta.
Len kvôli tomu som siahol po tejto knihe...ale žiaľ, tá kúpa nevyšla, boli to vyhodené peniaze.
Ok, štýl písania fajn, aj téma je zaujímavá...ale bolo to veľké sklamanie. Ani na 70.strane som nenaskočil do príbehu, autor si ma nezískal atmosférou, ani postavami. K hlavnej postave Dylanovi som necítil nič a minimálne ma zaujímalo, čo bude ďalej, ako to bude s jeho "druhým ja".
Nápad na paralelné svety super, ale pre mňa veľmi zle zvládnutý, nezáživný, škoda ho.
Každopádne na Briana Freemana nezanevriem, určite siahnem po ďalšej knihe. Občas to proste nevyjde, Dvojník bol u mňa prepadák, viac takých verím nebude:-)
Napínavé trilery s výstižnými názvami ako Kto sa bojí, nech nejde do lesa, Kto druhému jamu kope, Hra na mačku a myš, Na koho to slovo padne, či Jeden musí z kola von. Všetky spája vyšetrovateľka Helen Grace a pekne tam zapadá aj novinka Nehas, čo ťa nepáli.
„Keď zdvihol to prekliate kladivo, zakaždým som ho prosil, aby prestal, zmiloval sa nado mnou, ale nepočul ma, lebo som mal zapchaté ústa. Alebo ma nechcel počuť“
„Stihli ste si ho pri útoku poriadne prezrieť?“
„Nie. Ležal som na bruchu a on ma pritláčal k zemi, celý čas som cítil na chrbte jeho ťažkú ruku.“
Nehas, čo ťa nepáli je typický M.J.Arlidge, ktorý už takmer 20 rokov pôsobí v televízii a pri filme, takže aj jeho knihy majú filmový strih, dynamiku, skvele sa čítajú, sú napínavé a premyslené. Výborne nám servíruje podozrivých, aby nás zmiatol. Aj falošné stopy, takže miestami naozaj tápeme. Sledujeme vyšetrovanie Helen Graceovej, ktorej to navyše komplikuje istá záležitosť z minulosti a bude to mať sakramentsky ťažké.
Autor perfektne vykresľuje postavy a ich vzťahy, a to v polícii aj v súkromnom živote. Rád sa hrá so slovami, s nami čitateľmi, o čom svedčia aj názvy kníh. A jeho silnou zbraňou sú najmä nečakané zvraty a prekvapenia, ktoré umne vkladá do svojich príbehov.
Mierne sklamanie, ale aj tak dávam tri hviezdičky. Veľmi som sa tešil na tento príbeh, bol prísľubom - šifry, kódy, hádanky, sny...Mike Brink si ma získal na začiatku, fandil som mu, naskočil som na jeho vlnu...ale v istej chvíli to stratilo grády a uberalo sa to akousi inou cestou. Netvrdím, že zlou, či nezaujímavou, ale mňa akosi stratil. Bolo to chvíľami zmätočné, akosi naťahované, príliš spletité.
Veľmi dobrý námet, ostrov, na ktorom otvorili moderné, idylické letovisko s krásnymi výhľadmi...ako stvorené na relax, odstrihnutie sa od každodenných problémov.
No ostrov je známy aj dominantou, ktorú volajú Smrtkin kameň...navyše sa hovorí, že na ostrove masovo spaľovali obete moru, aby zastavili šírenie choroby. Ich popol vraj dodnes tvorí viac ako štyridsať percent ostrovnej pôdy.
Podľa skalnatého výbežku na bočnej strane ostrova, ktorý odtiaľto vidno, dostal ostrov prezývku Smrtkin kameň. Desivé, však? Podľa mnohých miestnych je ostrov prekliaty. Skala je údajne, Jo stíši hlas, doslova zhmotnením smrtky. Počas morovej epidémie sem vozili ľudí do karantény a nechali ich umrieť. Hovorí sa, že ich duše sa tu stále potulujú a nájdu pokoj, iba keď si smrtka vezme novú obeť. Ak tu ostanete pridlho, možno to budete práve vy.
A aby toho nebolo málo, na ostrove kedysi vyčíňal sériový vrah, takže dnes je vraj to miesto prekliate. Na ostrov prichádza partia mladých ľudí a už na druhý deň nájdu pod pavilónom jogy mŕtvu ženu. Napohľad to vyzerá ako tragická nehoda...no postupne sa ukazujú rôzne indície, že...
A na ďalší deň nájdu telo utopeného muža, už to prestáva byť také jasné...
Typ detektívky, aké majú mnohí radi - uzavretý okruh ľudí na ostrove, postupne vychádzajú na povrch tajomstvá, skrývané vzťahy medzi ľuďmi, ktorí tam dovolenkujú...odhaľujú sa charaktery, vnútorné nenávisti, zloba, zášť, nepriateľstvo...
Dobre opísané prostredie ostrova. A samotná myšlienka napríklad o tom, že ľudia často predpokladajú, že kto má peniaze a moc, pravidlá preňho neplatia. Alebo že rodina je najdôležitejšia, no nie vždy musí vzniknúť iba pokrvným putom.
"Prejavuje sa v najneočakávanejších okamihoch. V letmých pohľadoch, gestách či ruke tesne pri svojej, keď ju človek najviac potrebuje..."
Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí chcú byť vždy k dispozícii, vyjsť iným v ústrety a chcete pomôcť, keď to treba a požiadajú vás o to. Možno radšej prekonáte nechuť, únavu, len aby ste vyhoveli druhým. Možno sa obávate, že keď to neurobíte, budú vás ohovárať, budú vás mať menej radi, prípadne vám už nabudúce nebudú dôverovať...
Ak máte niekedy pocit, že sa potrebujete páčiť a zavďačiť druhým, aby ste zostali vo svojich spoločenských kruhoch táto kniha je presne pre vás. Patríte totiž k tzv. prisluhovačom. Ľuďom, ktorí sa idú doslova pretrhnúť pre iných, no zabúdajú na seba.
Možno spomínaným prisluhovačstvom trpíte vy, možno niekto z vašich najbližších a chceli by ste to zmeniť. Vyslobodiť ho/ju z toho, lebo vidíte, ako sa nechá využívať. Prisluhovači majú v sebe veľmi hlboko zakorenený princíp zavďačovania, ktorý si najčastejšie nesieme z detstva, tvrdí Patrick King, špecialista na sociálne zručnosti, sociálnu psychológiu a ľudské správanie.
O tom je jeho kniha, v ktorej vysvetľuje, odkiaľ tieto pohnútky pochádzajú, ako sa prejavujú a čo presne s nimi robiť. Dáva tipy a rady, ako zmeniť svoj vzťah k sebe a ostatným, ako si nastaviť hranice, byť asertívny a necítiť zodpovednosť za pocity ľudí. Prečo by ste nemali byť prisluhovačmi, pýta sa P.King v knihe. Neustále sa tlačiť do toho, aby ste sa každému zavďačili, vplýva na vás a vaše emočné zdravie viacerými neblahými spôsobmi.
"Prečo mať život len čiernobiely, keď môže byť farebný?"
Užil som si túto knižku, je podaná s vtipom, nadhľadom, naozaj veľmi ľudsky, jednoducho, dobre som sa bavil na autorských ilustráciách a kresbách...a do toho všetkého poučné myšlienky, rady, tipy. Ako byť pozitívny a sústrediť sa na to, čo vás v živote teší, čo vám vie vyčariť úsmev na tvári, pri čom sa viete uvoľniť a zrelaxovať.
Krátke tipy, neraz veselé príbehy, ktoré donútia zamyslieť sa - o vzťahoch, práci, iných ľuďoch.
Dobré postrehy, pri ktorých sa oplatí pristaviť a popremýšľať o nich. Napríklad, že až 90% všetkého, čo sa nám prihodí, môžeme ovplyvniť svojím postojom, správaním, prístupom. Iba 10% nevieme ovplyvniť...je to len na nás, ako sa v danej situácii zachováme.