freejazz komentáře u knih

moja slabosť pre severskú literatúru...
a zasa som našiel dobre postavený príbeh, ktorý sa síce spočiatku trochu vliekol, aby sme spoznali prostredie a postavy a ich pohnútky, aby sme v prvej polovici knihy vedeli vytipovať päť možných vrahov. a to len preto, aby sme na posledných dvadsiatich stranách precitli a zistili, že všetko je inak.
dobrá oddychovka s dobrými otázkami.

3 16.09.2023

príjemná prechádzka Göteborgom dvadsiatych rokov. čakal som trochu divokejší príbeh, ale napokon to bolo pohodové čítanie. ešte aj tie okolnosti Einsteinovho zdržania boli podané jemnejšie.
určite to nebola kniha, ktorá by mohla čitateľa uraziť. otázka je, čo si z nej bude pamätať o rok - dva.

3 06.09.2023

po skvelom opuse osem hôr to nebolo až také silné, ale kniha dáva zmysel. cesta, hľadanie, vnímanie, pochopenie...
a je fakt, že vystúpiť na vrchol nemusí byť tá naozaj najdôležitejšia méta. koľko ľudí zostalo pod vrcholom, aby istilo tých, čo tie posledné metre zdolali. sú to bezmenní hrdinovia, na ktorých stojí svet. pekná novelka na zaamyslenie.

4 25.08.2023

keď sme sa naposledy pozerali s včelárom do nášho úľa, mali sme len tri rámiky akotak zaplnené, zvyšok prázdny. nadstavec o včelách ani nechyroval. pritom záhrada plná kvetov, levandule začínali svoj mesačný balet farieb a vôní, v bylinkovej záhrade na výber od tymiánu cez materinu dúšku, nechtík, divozel, kapucínku, yzop, dokonca ešte dokvital aj rozmarín, santolina, echinacea, medovka, mäta, divozel, nádherne sa rozbiehala budleja, tráva plná hlávok ďateliny a kam som sa pozrel, všade ľubovník, otvárali sa veľké slnečnice, cínie, ostrôžky, druhá várka orlíčkov... jednoducho človek by si povedal, že tie včely musia byť objedené a nevládzu vláčiť do úľa vedrá nektáru a peľu.
a nič.
a potom som sa dočítal, že to môže byť spôsobené aj charakterom leta - je sucho alebo daždivo. kvety síce kvitnú, ale nemajú nektár, sú suché. a tak sú včely vlastne podvyživené. (čo im ale nebránilo, aby na mňa vystrčili svoje žihadlá a položili život pri ochrane úľa. jedno som dostal do čela, druhé do chrbta ruky. a opuchol som, až som bol smiešny, nejako sa u mňa rozvinula alergia na včelí jed. asi vekom.)

prečo taký dlhý úvod?
ide opäť o knihu, ktorá sa viezla na módnej vlne a pchali ju do každej relácie. v ničom to nepomohlo normálnemu premýšľaniu o stave planéty. a v ničom to nepomohlo ani knihe, lebo ľudia ju hltali ako módnu a trendy záležitosť. pritom tá kniha vôbec nie je zlá, je priam výborná.
jej takmer spomalený dej dáva čitateľovi možnosť zamyslieť sa. a nielen nad stavom včiel. tri príbehy akoby z troch iných planét, pritom živé a uveriteľné (až na detaily - aby otec nevidel, že jeho syn si prechlastáva ledva začatý život sa mi videlo dosť nepravdepodobné). navyše tu chýbal akýkoľvek hysterický apel na ochranu a záchranu sveta a civilizácie. na to, že sa deje niečo nie celkom dobré, dokonca ohrozujúce i keď takmer nebadateľné, musí prísť každý sám.

aj keď údajne v celosvetovom meradle tvoria včely iba 9 % opeľovačov (bez záruky, neviem, či si to dobre pamätám), ich strata by bola pre planétu katastrofou. vypadol by totiž celý jeden článok ekosystému. že sa v knihe časť deja odohráva v Číne je dobré. možno si niekto spomenie na neľútostné ťaženie súdruha Mao Ce Tunga proti vrabcom, ktoré vraj oberali poľnohospodárov o úrodu. pretože to Číňania vtedy zobrali pevne do ruky, dokázali vyhubiť dve miliardy vrabcov a vlastne všetkých malých spevavcov. dva roky na to zomrelo v strašidelnom hladomore 40 miliónov Číňanov - úrodu im zožral hmyz, ktorý bol predtým potravou vrabcov... potom začali vrabce dovážať...

takže keď teraz vidím nadšených Izraelcov, ktorí opeľujú ovocné sady s pomocou traktorov, je mi mierne mdlo. človek je skutočne nepoučiteľný.

príbeh včiel sa končí akoby šťastne, mne však zostala pachuť na jazyku. nielenže nie sme schopní poučiť sa na vlastných chybách, ešte aj regeneračnú schopnosť prírody sa snažíme využiť v prospech svojej ideológie.

13 18.08.2023

dodnes som nevidel ospevovaný film s Donutilom:)
ale to nevadí, lebo toto Olbrachtovo dielo vo mne zanechalo naozaj hlboký dojem. jeden čas som mal dokonca cukatúru ísť sa pozrieť na miesta, kde sa príbeh odohrával, ale zvíťazila lenivosť a administratívne prekážky.
knihe dosť poškodilo, že sme ju mali v povinnom čítaní, inak by najskôr získala nielen v našej generácii väčší ohlas.
a myslím si, že je to celkom dobrý tip na letné čítanie. určite lepší ako všetky tie prresladené príbehy o láske, plné nečakaných zvratov a nepredvídateľných hrdinov zabalené do romantického klišé. lebo v Nikolovi o klišé určite nejde a emócie nie sú pastelovo podfarbené. dajte si povedať - toto je literatúra.
jedno obrovské plus, že sa po zvrhlostiach so slovenskými prekladmi odvážil kedysi Tatran vydať originál.

7 17.08.2023

zaujímavý nápad a dobre sa to čítalo

1 11.08.2023

zaujímavé, že som túto prvotinu naozaj čítal ako prvú. zdala sa mi v tom roku 1990 iná, nebolo tam nič, čo bolo treba hľadať medzi riadkami a nebolo tam ešte nič, čo začalo novú spoločnosť krútiť do starých deformácií. páčil sa mi originálny jazyk, množstvo zaujímavých slovných spojení a keď som si pozrel, že autor je učiteľ a ešte k tomu češtiny, bolo to jasné.

1 11.08.2023

tak toto bola celkom nuda, nejako som sa nevedel začítať. mikrosvet, v ktorom môže ťažko vzniknúť niečo prelomové a výrazné. a áno, motivácia písať už nemá nič spoločné s tým, že chce človek niečo povedať, ale s tým, ako si vykalkuluje úspech. pritom písanie je jednou z najhoršie oceňovaných tvorivých činností.

3 11.08.2023

krivé zrkadlo nastavené něcistom a pestovateľom všetkých ezotupostí, ktorými je doslova zaprasená celá česká spoločnosť. mať doma niečo také, tak sa sťahujem na mesiac, nie, na Mesiac:)
ale dobrý fór - pestovanie ezokultúry ako základný životný program unudenej manželky dobre zarábajúceho muža.

5 11.08.2023

kedysi dávno som čítal knihu s podobným názvom aj s podobným námetom, takže v prípade Viewegha ide slušne povedané o recykláciu. a je fakt, že z jeho verzie si nepamätám vôbec nič a dokonca ma prekvapilo, že napísal aj takéto knihu:)

11.08.2023

začal som túto knihu kedysi čítať skôr ako zvedavec, či je vhodné dať ju do rúk deťom:)
je.
je to viac ako vhodné, je to nevyhnutné. každý smartfón vyrazený z ruky touto knihou sa počíta. svet tuposti a konzumu musí ustúpiť svetu fantázie, dobrodružstiev, imaginácie a najmä naozaj silných emócií. to všetko Harry Potter ponúka.

Rowlingovej patrí veľká vďaka za to, že ku knihám pritiahla ďalšiu generáciu čitateľov. tak ako to kedysi dokázal Jules Verne, tak ako to dokázal Alfred Hitchcock so svojimi 3 pátračmi a mnoho ďalších géniov.

16 11.08.2023

úžasné dielo. snové, imaginárne, mohutné a plné humanizmu. aby vyniklo peko, v ktorom bolo písané, inak si to neviem vysvetliť.

pred časom šiel v TV seriál podľa tohto opusu. a tiež bol extra. navyše vysielaný večer po 22, čo je pre mňa extrémne nevhodný čas, takže som jednotlivé diely čiastočne predriemal:) ale aspoň som mal dôvod opäť sa vrátiť ku knihe.

12 04.08.2023

logicky po Motýľovi musel prísť na rad Vabank. tiež putoval z ruky do ruky a bol aj predmetom mnohých rozhovorov, v ktorých dominovalo najmä porovnávanie s Motýľom. už to nebolo také fascinujúce ako trestanecká kolónia, ale pre nás, neustále oblbovaných kdejakými dietlovinami to bol nádherný únik do sveta, kde malo slovo svoju váhu.

1 31.07.2023

toto bol jedným slovom nářez. v časoch, keď sme mali čítať povinne kdejaké schematické socialistické realizmy putovala medzi nami kniha nabitá dejom, emóciami, akciou a hlavne túžbou po slobode. až sa nám nechcelo veriť, že by jeden človek dokázal zniesť a prežiť toľko príkoria.

8 31.07.2023

toto ma prekvapilo. všeobecne považujem príbehy Agathy Christie za nečitateľné - asi to bude tým štýlom, ale vynikajúco sfilmovateľné. Zabudnutá vražda sa z tej záplavy doslova vykĺbila.

4 31.07.2023

tak v 70. rokoch to bol riadny náklad. dnes by autora zaradili medzi klimakatastrofistov.
čítal som jedným dychom a jediné, čo ma riadne ničilo bol žalostný preklad, neskutočne slabý až hlúpy, plný kalkov, myslím, že tam bola záhoráčtina používaná ako náhrada za jazyk Aborigíncov, jednoducho za túto prácu mali dostať prekladatelia minimálne vynadané a po prstoch. (a to je aj dôvod, prečo tú knihu dnes nechytím do ruky a neprečítam si ju znovu.)

3 31.07.2023

budem sa považovať za príslušníka šťastnej generácie, ktorá čítala knihy bez politicky korektných úprav, čiže pred hromadným vraždením literatúry.

detektívky nevyhľadávam, to už musí byť niečo extra (Pery Mason, Phill Marlowe). a Agátke som sa dosť úspešne vyhýbal a stále vyhýbam, pretože jej štýl mi veľmi nesedí. ale tento opus som si chcel prečítať ešte predtým, ako sa objaví na obrazovke (a nakoniec ani neviem, či som ho videl:)

takže spolu so Zabudnutou vraždou sú to dva príbehy, ktoré som zvládol. ale radšej si vždy počkám na nejakého (staro)nového Poirota (David Suchet) alebo slečnu Marplovú (Geraldine McKeown). neviem, ako to robia, ale v tomto prípade sú filmy a inscenácie vždy o tri úrovne vyššie ako predloha:)

11 31.07.2023

využil som príležitosť oprášiť príbeh, ktorý som kedysi čítal ako povinnú jazdu k Hemingwayovi. lebo som si naozaj nepamätal ani čiarku, skôr mi naskakovali nie vždy príjemné komentáre Hema na Scottovu adresu.
což o to. kniha sa číta celkom ľahko, je naozaj jazzová, občas sú v nej skvelé momenty, pripomínajúce skôr Steinbecka (scéna na skládke popola a fantómové postavy popelářů), občas mi to ale pripadalo ako výpredajová červená knižnica, v ktorej sa postavy nesprávajú veľmi logicky. ale na to, že má táto novela takmer 100 rokov (150 strán asi nebude ten pravý objem pre román) je to aj dnes celkom zaujímavé čítanie.
a napriek tomu, že sa Veľký Gatsby označuje za najdôležitejšie Fitzgeraldovo dielo je skôr zapadnuté prachom. schválne sa pozriem, či je k dispozícii v našich knižniciach.
*
je, dokonca v niekoľkých vydaniach a v prekladoch Jána Vilikovského a Lubomíra Dorůžku, čiže v tom najlepšom, čo sa môže čitateľovi ponúknuť.
*
zaujalo ma, že Gatsby bol inšpiráciou pre ďalších autorov - tu na prerozprávanie príbehu, tu na napísanie pokračovania - ale nie som si istý, že by som sa do toho pustil. pravdupovediac, toto čítanie ma dosť nudilo.

Gatsby si čitateľa vždy nájde. myslím, že keď som ho čítal v 17. roku (nie storočí:) svojho života, dal mi viac, ako teraz. takže je to o.k.

5 31.07.2023

tak som to konečne dobojoval. rok som odolával, nepáčia sa mi vlny extrémneho záujmu a vybičované vášne okolo literárnych diel, ktoré prinášajú extrémne prejavy ako obdivu, tak aj znevažovania.

v prvom rade poklona autorke. vybudovať takéto dielo chce neskutočnú dávku odvahy, zanietenia a tréningu, aby hľadanie v archívoch, fabulovanie príbehu (príbehov) priniesli požadovaný efekt.
asi by som toto dielo nenazval priamo románom. skôr mi sedí termín koláž. množstvo informácií, čriepkov, úlomkov, spomienok, dojmov a osobných skúseností sa dá stmeliť dokopy asi naozaj iba v takejto forme.
výborne vymyslený spôsob podávania celého príbehu formou pohľadov z rôznych strán a s použitím rozličných nástrojov pomáha udržiavať čitateľa v napätí a neuberá mu chuť pokračovať ďalej. u mňa to nakoniec skončilo trochu sklamaním, že už je naozaj koniec:)

mrzí ma, že mnoho ľudí vzalo túto knihu prvoplánovo ako chronologické zoradenie faktov. ale asi to súvisí s čitateľskou zručnosťou a skúsenosťou. pre mňa to bolo čosi ako mapa neznámeho územia, ktorú som si začal kresliť vždy, keď som v knihe narazil na niečo, čo sa mi celkom nepozdávalo a nekorešpondovalo s tým, čo som doteraz poznal z histórie a spoločenského vývoja. považujem to za ohromný prínos tejto knihy. a je jasné, že sa aj ďalej budem hrabať v dostupných zdrojoch a ďalej si skladať mozaiku toho, čo sa deje tu, v tejto krásnej krajine plnej dosť podivných indivíduí, ochotných pre vlastný prospech hoci aj zabíjať. máme za sebou jednoducho dramatickú minulosť a žiaľ, v súčasnosti nám hrozí aj dramatická budúcnosť...

takže ešte raz veľká vďaka autorke, ktorá sa nadýchla a skočila do toho po hlave, aby vylovila literárno-historickú perlu a odkryla nám pohľad na vlastný vývoj.

zaujímavé konotácie sa mi vynorili, keď som si pripomenul prastrýka, ktorý samozrejme ako rehoľník tiež okúsil dobrodinie strany a vlády aj päsť robotníckej triedy. po dlhoročnej internácii dožil s podlomeným zdravím zastrčený kdesi mimo viditeľnosti, aby zbytočne nevzbudzoval otázky (a zasmial som sa, že vlastne neprežil nič nové, pretože už v roku 1929 dostal zákaz publikovať v tlači, lebo jeho myšlienky a texty vzbudzovali rozruch:).
a spomenul som si aj na deda, ktorý začiatkom 50. rokov písal lidoveckému ministrovi Plojharovi sťažnosť na kontingenty, ktoré jeho rodinu a jeho ako súkromne hospodáriaceho roľníka, čiže nepriateľa ľudu privádzali do biedy ako namiesto návštevy eštebákov dostal odpoveď a tie kontingenty mu znížili (ale o rok mu to spočítali aj s tým, čo zameškal). (aby na deda nakoniec päsť robotníckej triedy nezabudnuteľne dopadla v roku 1969, kedy na neho miestni komančovia nahuckali dedinských bitkárov, čo ho zbili tak, že zostal až do smrti na lôžku...)

riešiť mužsko-ženskú problematiku sa mi vidí úplne scestné, tu predsa ide o ľudí, o všetkých ľudí a každý, kto ich chce deliť a priraďovať im dejinami určené miesto, chce riediť posolstvo tejto knihy, ktorým je boj za dôstojnosť života a neuhýbajúca osobná statočnosť.

ďakujem za toto dielo.

18 28.07.2023

zajímavé je, že tuto klasiku jaksi současná nakladatelství netisknou. nejspíš není dosti in a cool. to ale nevadí. vždyť stačí projít si několik stránek i staršího vydání a člověka to naladí tak nějak jinak.
četl jsem jako student ze zájmu, listuji ve sbírce i teď - a také ze zájmu.