hats komentáře u knih
Mia je dokonalá. A to je na tom, že má 16 neuveriteľné. Možno by som tomu uverila, keby mala možno o rok či dva viac. A Patrick? To je fakt ako z telenovely. Kniha sa čítala dobre. Vďaka dialógom... Ale ten záver? To sa mam teraz nejako teleportovať do mysle autorky? Akože čo tým chcela povedať... Škoda. Mohol byť z toho dobrý príbeh, keby neboli obaja tak dokonalí...
Asi najlepsich bolo poslednych 70 stran. Ktovie. Samozrejme. Doslo k rozuzleniu... Clovek mnoho na zaver pochopil. Ale pocas citania jednotlivych dielov som vnimala jeden velky chaos. Prislo mi to domotane. Rozculovala som sa iba. Vobec nerozumiem preco to tolko ospevuju...
kniha mala pasáže, ktoré nudili, ale aj svoje svetlé momenty, pri ktorých som sa zasmiala, aj slza v oku sa zaleskla... ale nie je to nič, čo by sa prudko zapísalo do duše.
Fakt nič moc. Dala som zatiaľ polovicu a nudím sa. Dočítam ju vôbec???
Ako inak... Aj táto kniha sa nám s deťmi páčila. Aj sme sa chcechtali... Aj slzička sa v oku zaleskla. Krásna kniha.
Hrozne. Vzdavam to. Ukoncila som to pri kapitole 11. To ma teda neoslovilo. Nie.
Začalo to sľubne... Ale žiaľ ako celok sa mi nepáčilo. Obálka predáva. Zaručene!
Tiež mi prekážalo, ako prechádzala z minulosti do prítomnosti... z jednej postavy a jej osudov k druhej. Taká mini slovenská Steelová. happyend ako delo... pozitivum, rýchlo sa to čítalo
Škoda. Malo to potenciál. Autorka sa mohla trochu viac pohrať... Vyťažiť z toho viac.
Nuž, čo ja viem... Mala som veľké očakávania. A nenaplnili sa...
Deťom a ani mne sa to nepáčilo. Vtipné nám prišli mená a názov prístroja na snívanie...ale časom sme nevedeli odlíšiť realitu od snov... Proste jeden veľký chaos. Ako nápad dobré... Ale akosi to nie je dobre spracované. Už nám chýbali iba dve kapitoly a deti povedali DOSŤ. Takže sme knihu ani nedočítali. Našťastie je z knižnice... Môžme ju vrátiť.
Knihu som čítala deťom pred spaním. Vždy kapitolu, či dve. Niekedy aj tri. Deťom sa páčilo, páčilo sa aj mne. Určite si prečítame niečo ďalšie od tohto autora.
Normálne som si ešte raz prežila detstvo. Aj oči zaslzili, aj som sa zasmiala...
veľmi ťažko sa táto kniha číta. malé písmenka, text nahustený. Prvý príbeh - rozprávanie policajta, niektoré pasáže mi prišli absolútne zbytočné.. ale záver bol prekvapujúci. Druhý príbeh Holomráz - mi prišiel rovnako chaotický, ale zasa niektoré momenty sú nezabudnuteľné.
Príbeh Borisa sledujem a vnímam od začiatku. Nemôžem si pomôcť ale po ľudskej stránke mi veľmi prirástol k srdcu. Chcela by som vo vlastnom živote mať kamaráta ako je on. A rovnako aj Sofi.