Hellrampage komentáře u knih

Posledný diel Nadácie ma vôbec nebavil. Našli by sa tam skvelé miesta (linky s Hariho synom Raychom) a preto dávam priemerné hodnotenie. Zbytok knihy je úplne zbytočný. Viac času čitateľ strávi súdením sa v súdnej sieni kvôli banalitám a riešením hlúpostí. Predohra sa Asimovovi podarila, no druhý diel nič moc. Ale to som očakával a ku knihe som tak pristupoval a nakoniec som nebol sklamaný. 50%

2 06.03.2018

Šiesty diel Azimovej Nadácie a prvý v chronologickom poradí. Ja som ju čítal až po prvej pätici kníh a aj keď som očakával oveľa nudnejší dej, nebolo to až také zlé. Hari cestuje spoločne s Dors po celom Trantore, navštívia množstvo kultúr, ktoré autor dokonale opíše - ich zvyky, život, "náboženstvo" a schovávajú sa pred císárom. A na konci nám to Asimov zasa raz natrie, ako je to u neho zvykom. Nižšie hodnotenie dávam za zdĺhavosť niektorých pasáží a aj keď nám autor ozrejmil život Seldona a začiatok psychohistórie a Nadácie samotnej a doplnil chýbajúcu časť skladačky, pre mňa to bol trochu zbytočný diel a bojím sa, že ma posledná kniha z tejto série sklame.

2 24.02.2018

Druhá nadácia bola pre mňa podstatne lepším dielom než predchádzajúce. Je rozdelená na dva príbehy, v prvom hľadá Mezek druhú Nadáciu a druhá je oveľa zamotanejšia a nikto nikomu neverí. Aj keď v Izákovej knihe stále ide väčšinou o Nadácie, viac priestoru tu dostávajú postavy a dej nie je rozťahaný cez niekoľko storočí. 90%

2 16.12.2017

K tejto sérii sa stále radšej vraciam. Pán Lukjaněnko píše veľmi ľudsky a k jeho postavám, ktoré nie sú čiernobiele si čitateľ urobí, či chce alebo nechce, pevný vzťah. Je to, akoby ste sa vracali k starým dobrým kamarátom zo Základnej školy, ktorých ste nevideli niekoľko rokov. Posledných 50 strán je dokonalých, všetko do seba začne zapadať. Aj keď toto vraj mala byť posledná kniha z Hliadky od Sergeja, na konci knihy nás presvedčí o tom, že to tak nebude. Pre mňa najlepší diel série.

2 06.12.2017

S Malým bratom som navýsosť spokojný. Odporúčam všetkými desiatimi. Začiatočné udalosti vás budú drviť a Marcusove trápenie sa vám dostane pod kožu. O to silnejšie s ním sympatizujete a sledujete jeho zvraty, nápady a hackerstvo. Kniha je veľmi silná na to, aká je mladá (2008) a odkazuje na dnešný svet, v ktorom sme sledovaní, len o tom nevieme. Práve to, že kniha nemá ani desať rokov je plus, pretože autor píše o existujúcich systémoch, hardware a software, takže človek, ktorý sa ako-tak okrajovo vyzná v počítačovej terminológii bude chrochtať blahom.

Občas je text pretechnizovaný a je únavné čítať niektoré riadky. Najviac musím skritizovať záver, ktorý mi tam akosi nesedel a očakával som trochu iný. Nechcem zbytočne spoilerovať. Zadná anotácia aj tak odhalí cca 100 strán knihy, na druhú stranu sa dozviete zápletku. Ako sa kniha dostáva do záveru, je neskutočne emočne nabitá. Sám som mal slzy na krajíčku, pretože autor emócie hlavnej postavy opísal bravúrne. Romániky medzi Marcusom a ženskými som bral ako pozitívum, aspoň hlavný hrdina mohol na chvíľu újsť z toho celého šialenstva.

Ak ste hrali Watch Dogs 2, ktorý sa točí okolo hackeroch a San Franciscu, neváhajte a prečítajte si túto skvelú knihu. Ak ste ju už čítali ale hru ešte nehrali, odporúčam naopak hru. Sám som bol prekvapený, ako rýchlo som Malého brata prečítal. Po Kingovom tisícstranovom Svědectví mi kniha prišla ako taká väčšia poviedka.

Kous, kous, kous, kous, kous!

2 21.09.2017

Na túto knihu som sa strašne tešil. Nie je tlustá, takže nevyžaduje veľa času na čítanie. Veľmi dávno som hral hru Stalker, ktorá čerpala podľa knihy, a tak som mal možnosť porovnávať. Herný Stalker mal hutnejšiu atmosféru, pretože mohol byť konzumentovi podaný obrazne a bol usadený do ukrainskej oblasti černobylskej elektrárne. V knihe sa nachádzame niekde v Severnej Amerike, takže si nemôžeme presne urobiť obraz, ako to tam vyzerá. Je jasné, že FPS musí byť akčné, no kniha akčná nie je. Ľudia tu bojujú len s "pascami", ktoré tu nechala mimozemská rasa pri ich "návšteve". Herný Stalker pracuje s výbuchom elektrárne, kde následne radiácia zmenila faunu a flóru podľa svojho gusta. V knihe sa mi páčili preklady na anomálie, no čitateľ zistil až po čase, čo robia. Ničmenej hlavná úloha Stalkerov zostala - hľadať artefakty. A o tom je aj celá kniha. Aby som zavŕšil všetky druhy umenia (ano, hry považujem za umenie), dám si ešte film od Tarkovského. 90%

2 10.02.2017

Moja zatiaľ jediná vlastnená a prečítaná kniha od Harrisona a musím hodnotiť kladne. Aj keď sú poviedky staršieho dáta, čítali sa veľmi dobre, nechýbali v nich dobré nápady a hlavne roboti a ich využitie. Pre mňa najlepšie poviedky: Rameno zákona, Muž z R.O.B.O.T., Na onom světě a Ulice Ashkelonu. 70%

2 10.02.2017

Posledný príbeh z Malazkej knihy Padlých rozdelený do dvoch kníh. Čo dodať? Najslabšia kniha série, pretože sa figúrky len rozostavia, občas niekto zabojuje, no hlavný chod príde až v Chromom bohu. Lovci kostí na čele s Tavore naberú po ceste pár spojencov a budú zatiaľ len putovať. (Chcem viac Parana!)

Kniha je to výborná, ale nie až tak úderná ako napríklad 2., 3. alebo 4. kniha.

2 27.01.2017

Prvý gamebook, čo som kedy čítal. Prvý diel je malá útla knižôčka, ktorá začína obriu sériu Osamelého Vlka, ktorého môžete sami viesť na jeho ceste za pomstou. Kniha ma trochu sklamala (preto aj také relatívne "nízke" hodnotenie), pretože som ju prečítal skoro za jeden deň (s prestávkou za 2). Ak ste starí RPG harcovníci a prešli ste zopár starých RPG typu Baldur´s Gate, Planescape Torment, Fallout, prečítanie tejto knihy do zdarného konca vám nebude robiť najmenší problém. Kniha veľmi rýchlo plynie a naozaj som sa čudoval, ako sa autorovi podarilo zapísať toľko ciest do tak útlej knihy.

K obsahovej stránke - na prvých stranách nájdete krásnu mapu a inventár, kde si môžete zapisovať predmety, ktoré máte práve u seba (zapisovanie som riešil do mobilu, takže mi to prišlo ako také futuristické fantasy dobrodružstvo). Na ďalších pár stranách si vyberiete disciplíny (prišlo mi dosť jednoduché, že už od začiatku máte až 5 disciplín z 10tich), ktoré si myslíte, že budete najviac potrebovať (ja som si vybral Lov, 6. zmysl, Léčitelství, Boj se zbraní a útok duševní silou) a následne si musíte náhodne vybrať zbraň (bojová húl to istila). Rýchle pravidlá, ako knihu hrať, sú popísané veľmi dobre a následné súboje s nepriateľmi sa odohrávali veľmi rýchlo aj vďaka tabuľke náhodných čísel. Zomrel som asi 4-5x, ničmenej som mal uloženú pozíciu v mieste, kde to bolo bezpečné (uložená pozícia = lístoček na MHD), takže som mohol pohotovo zmeniť smer jazdy. S knihou som spokojný, len mi prišla krátka a jednoduchá. Ďalšie diely kupovať asi nebudem, možno ich kúpim ako odreagovanie pred hlavným jedlom (a tým je teraz pre mňa Malazská Kniha Padlých)...

Najviac sa mi na knihe nepáčili dialógy a emócie postáv, ktoré neboli presvedčivé a pôsobili dosť strojovo. V rýchlosti, akou knihu prejdete, sa ani nestihnete stotožniť s hlavným hrdinom a nie to ešte s vedľajšími postavami, ktoré tu ani žiadne nie sú (sakra, tá princezna bola kočka, škoda, že tu nebola možnosť: "vziať princeznú za ruku a bežať s ňou preč, otoč na 551")... 70%

2 27.01.2017

První tam, poslední ven - Motto Paličů mostů

"Mrtví prý nikdy nespí, zatímco živí nežijí." - rčení z chrámu mistra Kápě

"Když dojde na vypočítanou krutost, jsme stejní jako oni. Ale tohle je válka nervů, v níž nevyhraje nikdo." - Paran

*****Huge spoilers impact!*****
Aby som pravdu povedal, mňa dostal už začiatok knihy - úplný úvod o Jaghutskej matke a ešte smrteľných T´lan Imass - a práve na konci knihy si spätne uvedomíte a budete žasnúť. Hneď nato následoval ďalší minipríbeh (znova opakujem, že by sa dal rozviesť do minimálne ďalšej trilógie) o Kallorovi a jeho páde. Celých nasledujúcich 100-200 strán ide v nadupanom tempe a táto časť je IMHO dokonalá. V dvojke príbeh brzdila Felisín, tu ho bude trochu brzdiť Vrč a jeho karavana a večne nariekajúca Mhybe (aj keď oplatí sa vydržať až do konca). Najzaujímavešia postavička knihy sa napísať nedá, pretože je ich viac - Kruppe, Paran, Chmur ("Vojvoda. To jeho kladivo... prý je to jediná věc, která dokáže probudit Ohnici. Když s ním dost silně udeříš o zem, bohyně otevře oči. ňa pravdou je, že kdyby na to Chmur neměl dost síly, nenosil by ho."), Rychlý Ben, Stříbrná liška a hlavne nerozlučná dvojica - nekromant Korbal Špičák a warlock Bauchelain.

"Náš kapitán vykládá samý jednoduchý vtipy. Nakonec dopadnou s mlasknutím jako kravský lejno a smrděj stejně. - Stonny na Vrče.

"Chci, abyste měli čepelo ostrý, že byste se s nima mohli oholit" ** "Většina vašich vojáků jsou ženy, pane." - Vrč na svoju légiu

Hlavnou devízou knihy je bitka o Capustan. Autor zachádza v brutalite a brutálnych scénkach na pokiaľ (ne)možného - jeho triumfom sú Tenescowri: "Jak rolníci padali a kutáleli se po svahu z mrtvol, ženy skákaly na padlé muže, rvaly z nich šaty, obkročmo na ně sedaly a uprostřed krve, křiku a smrtelných křečí je znásilňovaly. A na kraji se na mrtvých a umírajících krmili jejich druhové."

Koniec knihy sa niesol v pochmúrnej nálade, bol som dojatý so vzťahu Toca s Tolarom a ešte viac zo smrti jednej významnej osobnosti knihy :´(. Pri druhom prečítaní už som vedel, čo ma čaká (pri prvom čítaní som bol v šoku - autor opísal smrť dôležitej postavy na 3 riadkoch...), no aj tak som bol smutný a celú knihu som v duchu kričal, nech sa to zmení - na Kallora som nadával ako pohan, zosielal som na neho najväčšie kliatby, škoda len, že v našom svete nie je mágia. Nikdy ma nezasiahla smrť nejakej knižnej postavy viac. Okrem toho padne veľa "menej" dôležitých postáv, koniec knihy sa nesie v znamení sita - "nejslabší, máte padáka". Paliči mostů, vzdávam vám hold, hlboko sa vám klaniam.

******************************

"Vzdálenost mezi nimi a tebou se již skrátila, Whiskeyjacku. Tví vojáci za tebou pújdou i do Propasti, pokud jim to rozkážeš. - Korlat

Odporúčam knihu čítať hneď po prvom diele, pretože na neho nadväzuje a neprináša veľa nových postáv. Konečne sa toho čitateľ veľa dozvie o fungovaní sveta, množstve starých rás a hlavne na dvere začne klopať najväčšie hrozba - Chromý bůh. Veľmi dobre sa mi čítala linka s Tocom, pani Závisťou a segulehmi. Už teraz sa teším na štvrtý diel a Karsu s jeho dreveným mečom.

"Královno snů. Takhle vyděšenýho jsem tě ještě nikdy neviděla, čaroději. Nejspíš z toho budu chcát kostky ledu." - Pazderka na Rychlého Bena.

"Ty, sapére, jsi bahno pod kamenem v potoce protékajícím ohradou s nemocnými prasaty." - Honec na Křováka.

Tento komentár som napísal pred skoro štyrmi rokmi (2013). Dodnes mám z príbehu zimomriavky a keby som mohol, hneď by som si celú ságu išiel prečítať. Keby sa knihy dali čítať vo forme drogy - len pichnúť do žily a máte celý príbeh v sebe. Alebo si už len stačí zmazať pamäť a užiť si Malaz ešte raz...

2 27.01.2017

Clarkova poviedková zbierka o vesmíre, osídľovaní planét, ďalšom živote v nekonečnom vesmíre a rôznych odkazoch smerovaných do budúcnosti, ako by asi mohla vypadať budúcnosť ľudstva alebo čo sa asi stalo v minulosti, že nás to, možno, nakoplo a premenilo zo "zvierat" na inteligentné bytosti (kniha bola napísaná už v roku 1953). Najviac sa mi páčila poviedka "Na úsvitu věků" aj keď podobne dobrá bola aj "Mez odolnosti" a "Nemesis". Kniha má teda zdravé jadro, škoda len, že jej krajné poviedky neboli pre mňa až také zaujímavé. V tejto zbierke sa nachádza aj "Hlídka", vďaka ktorej vznikol román 2001: Vesmírna Odyssea. Let na Mesiac, ktorý bol v ´54 roku snom všetkých ľudí je dnes takmer "bežná" záležitosť (zachvíľu si budeme objednávať letenky na Mars za niekoľko miliónov :). Po celkovom výpočte, zrátaní a delení mi hodnotenie vyšlo na pekných 70%. :)

2 24.01.2017

(Uwaga – tutaj tam spoiľer - po drugé!) Posledná časť z prvej trilógie (u nás tetralógie) zo sveta Mikdemie skončila tak, ako skončila, no sám som sa do konca nehnal, pretože ma príbeh celkovo dosť nudil. Vedel som, že hrdinovia, ako ich podáva Feist sú nesmrteľní, a tak som sa nemusel báť ani o jedného z nich. Veľkú mieru pozornosti dostane opäť Jimmy (so svojím priateľom Locklearom, ktorý hrá zase prvé husle v ďalšom buď knižnom alebo skôr hernom deji - Betrayal at Krondor) a Arutha, aj keď Jimmy ku koncu ako postava úplne vybledol a stratil sa (rovnako ako Arutha). Línia s Pugom a Tomasom a ich sci-fi blúdení galaxiami ma nudila, aj keď tvorila kontrast napríklad k bitke o Amengar (tam som doslova vedel, ako to skončí, aj keď samotná bitka nebola popísaná zle). Koniec autor ako keby nezvládol, rýchlo ho skončil a zabalil do happyendu. Ničmenej, -násťroční budú v ráži. A BTW, ešte musím upozorniť na viac chýb v texte, ktoré na mňa pôsobili dosť rušivo.

"Nepodceňujme toho hlenožrouta. Určitě má něco za lubem." - Amos Trask

2 23.01.2017

(Uwaga - tutaj tam spoiľer) Začnem z ostra. Ak si naozaj nechcete skaziť zážitok z čítania, vôbec nečítajte anotáciu na zadnej obálke knihy, pretože prezrádza takmer polovicu príbehu (to jest tak 170 strán), ktorý sa po prečítaní anotácie stane nudným. Taktiež ma štvala nesmrteľnosť "dobrých" postáv. Aj keď atmosféra v tretej časti potemnela, nemôžem nenapísať, že napätie nejako vymizlo, pretože už dopredu viete, ako to asi skončí a, vďaka nesmrteľnosti postáv, v knihe nie sú žiadne väčšie zvraty, keďže vždy, keď je družina v ohrození, stane sa zázrak a niekto ju zachráni.

V tretej časti (originálne v druhej) znovu sledujeme púť Aruthu, ku ktorému sa pridá aj Pug, Jimmy Ručka (osobne túto postavu zlodeja považujem v knihe za najlepšiu), Meecham, Laurie, Martin a zopár nových postáv ako Dominik, a tak ďalej. Je to klasická fantasy knížka o porazení zla dobrom, takže nejaké intrigy medzi postavami naozaj nečakajte. Autor má vytýčené postavy dobra a zla a s nimi nehne ani doprava, ani doľava. Normálne som čakal, kedy už budú bojovať proti Murmandamusovi a oni celú knihu len hľadali jeden poondiaty trn a pritom si celej veľkej tlupy nevšimol ani jeden peklomor. Frodo by sa celému Murmandamusovi zasmial do tváre, keďže Sauron, ako zlo, pôsobil oveľa silnejším dojmom. Murmandamus mi pripadá ako taký naštvatý trpaslík, ktorého malé deti ťahajú za fúzy.

V knihe sa za tých 400 strán vlastne nič poriadne nestalo a pôsobí na mňa tak, že by vôbec nemusela byť. Aj tak sa kniha číta veľmi dobre a vlastne sama od seba, no už mi to začína pripadať ako keby autor začínal upadať do rutinného písania, podobne ako Harry Turtledove a jeho Bouřlivé věky. 70%

2 23.01.2017

"Otec říkával, že mezi podivným lidským podnikáním je válka rozhodně tím nejpodivnejším." - Arutha

Prvý diel Trhlinových válek približuje detstvo a dospievanie Puga, Tomasa, Carline, Rolanda a ďalších postáv, pričom do sveta Midkemie vtrhne vojsko z iného časopriestoru (vo svete Trhlinových válek sa jedná o sériu Sága o Impériu - úplne mi pripomínali Číňanov). Zatiaľ sa všetky postavy len rozmiestňujú po svete a putujú, no prvý diel by taký mal byť, pretože sa dozvedáme o mestách a krajine sveta Midkemie naozaj dosť. V tomto svete nájdete všetky klasické rasy - trpaslíkov, elfov, temných elfov, trollov, drakov atp., takže niekomu môže kniha prísť podobná s Tolkienom alebo ďalšími podobnými knihami (ja som si okrem Tolkiena spomenul ešte aj na Tobina od Flewelling, čo bolo podobne napísané). Autor píše trochu naivne (samozrejme, veď vidíme svet očami detí), no myslím si, že od toho upustí pri ďalších dieloch a uvítam aj trochu atmosférickej temnoty, ktorá mi tu chýbala (holt, som už asi zvyknutý na Eriksona). Mladšie ročníky budú slintať, tí starší... veď viete.

Pravdupovediac, začiatok knihy na hrade ma veľmi bavil. Prišlo cestovanie a to ma nebavilo, no a koniec ma bavil tak napoli. Kniha zo začiatku ide len a len s Pugom, no neskôr sa rozdelí a my môžeme nazrieť do hlavy aj Tomasovi, Rolandovi alebo Aruthovi. Myslel som si, že mágia bude rozpísaná oveľa detailnejšie a Pug sa niečomu na svojej púti aj naučí, keďže kniha má názov MÁG, očakával som väčší ohňostroj (rovnaký by som si mohol urobiť na Silvestra, doma na záhrade).

"Některá láska přichází jako vítr od moře, zatímco jiná vyrůstá pomalu ze semínka přátelství a laskavosti." - Tully

2 23.01.2017

Klasická a celkom dobrá sci-fi vyvražďovačka vo vesmírnom plavidle známom ako Nightflyer. Príbeh sa mi veľmi podobal na Clarkovej Vesmírnej odysee (čo sa akčnej časti týkalo), no Martin nič nevysvetľuje podobne nudne na začiatku ako Clarke, takže sa čitateľ môže hneď pustiť do tej najzaujímavejšej časti.

Deväť vedcov prišlo na loď Nightflyer, ktorej kapitánom lodi je záhadný Royd Eris, pátrať po legendárnych Volcrynoch, novej inteligentnej rase, ako si všetci myslia na začiatku. Zo začiatku toho ani vy nebudete veľa chápať, no na konci to pochopíte a boli by ste radi za viac textu, no kniha aj tak príjemne (v zmysle ukončenia a nasýtenie čitateľa) končí. Postavy sami o sebe neboli až tak sympatické - samozrejme, nájdeme tu každého v inej profesii - tu biológ, xenotechnik, tam vylepšený model alebo psionik / telepat (závan Dickovými dielami). Pre niekoho to môže byť horor, no pre mňa to bola zábava sledovať a tipovať, koho ďalšieho "to" sejme, pretože mi bolo jedno, ako posádka dopadne - viac ma zaujímala nová, temná rasa, ktorá si to pádila vesmírom strašne dlho.

2 22.01.2017

Takmer dokonalá kniha, povedal by som - má všetko, čo dobrá fantasy musí mať + niečo naviac: veľa rozdielnych a prepracovaných osobností (Logen, Glokta, Luthar, Ardee, Bayaz,...), veľmi svieže súboje, na ktoré sa budete tešiť, skupinku barbarov, v ktorej je každý jeden osobnosťou, trochu nesmelej romantiky, výborné dialógy, veľa smelého humoru, či dokonca niektoré veľmi smutné momenty + krásnu obálku knihy. Abercrombie (jeho meno si neviem za čerta zapamätať) píše veľmi dobre, jeho kniha odsýpa sama od seba, ani na jednej stránke som sa nenudil a celý čas som mal knihu pred očami - veľmi dobre, ľahko a vkusne opisuje, čo sa vo svete deje. Knihu si určite dám niekedy ešte raz, tak bola dobrá. Humor je svieži a veľakrát sa pri ňom zasmejete.

Jedinou chybičkou tejto inak skvelej knihy je to, že každý očakáva nejaký priamy príbeh, každý chce, aby sa už hrdinovia stretli a vydali sa za nejakým "vyšším" dobrodružstvom, ale zábava je už len sledovať ich voľné cesty, kam ich až dostanú a taktiež sledovať pocity jeden k druhému. Kniha je drsnejšia, temnejšia a väčšinou pravdivá, čo mám rád. Najväčšie plus patrí spomínanému opisu, kedy si všetky gestá hrdinov a scény živo predstavujete. Teším sa na druhý diel a som vážne zvedavý, kam sa naši hrdinovia dostanú. 90%

Musíte se naučit milovat v životě maličkosti, jako je horká koupel. Musíte milovat maličkosti, když nemáte nic jiného.
Byl samozřejmě zvyklý na to, že muži v jeho přítomnosti pláčou. Ale to jim nejdřív alespoň ukážu nástroje. - Sande dan Glokta

2 21.01.2017

Veľmi zaujímavá jednohubka na zamyslenie sa. Autor tu rozvíja myšlienku paralelných Zemí celkom zaujímavo. Zo začiatku ide o knihu ako každú inú, postupne budú prichádzať do obchodov večné predmety a vy si budete pokladať otázky, odkiaľ sa dočerta vzali a akú súvislosť majú s paralelnými svetmi. Od polovice knihy sa tempo pomaličky zvyšuje, autor prezrádza svoje myšlienky, vysvetľuje sa mnoho otázok a koniec je celkom akčne a logicko ukončený, zostal mi taký príjemný pocit, pretože som nepotreboval od autora už žiadne ďalšie vysvetlenia - knihu autor krásne ukončil, jednoducho. Obálka pôsobí zavádzajúco, keďže sa nikde v texte neobjavila basketbalová lopta, hlavní aktéri boli asi dvakrát starší, nechodilo sa po strechách metropolí budúcnosti, aj keď si myslím, že pán Simak v roku vydania knihy(1952) vystihol dnešnú atmosféru alebo aspoň budúcnosť, aj keď nebola daná do dnešného storočia a paralelná Zem pôsobí skôr ako prerastený Mesiac. Nuž čo - za taký drobný peniaz(3,30€) tá kniha za to stála. 70%

Kniha má hĺbku, to sa musí uznať. Najlepšie sa dá ta hĺbka predstaviť aj nasledujúcou vetou:
"Světy seřazené za sebou v řetězu, jeden za druhým."

2 20.01.2017

Ztracený trůn je prvý diel zo štvordielnej fantasy ságy, ktorý by svojou zdĺhavosťou mohol odradiť čitateľa, pretože je naozaj naťahovaný - celá kniha je prerozprávaná cez jednu osobu - Abivarda - ktorý väčšiu časť strávi na svojom panstve, rozprávajúc sa s ďalšími osobami či je to zlé alebo dobré, čo má spraviť, atp. Celá séria je zaradená do stredoveku, čo mne osobne vyhovuje najviac. Príbeh sa točí okolo ukradnutého trónu, kedy bude musieť zložitou cestou Abivard nájsť pravého Velekráľa a zosadiť z trónu preradného uzurpátora(Smerdis je naozaj smradľavé meno). Na mágiu sa dostane len okrajovo(aj keď myslím, že v ďalších knihách mágiu autor trochu rozvedie). Na boje sa taktiež dostane, aj keď v nie až tak veľkom množstve, akom by som chcel. Celkovo sa aj napriek zdĺhavosti kniha číta veľmi dobre, sám som sa vžil do stredovekých činností a tradícii, kedy ženy musia byť zamknuté v ženských komnatách, atp. Škoda len, že zákerného uzurpátora nie je vidieť, keďže celá kniha ide cez Abivarda, no dodáva to knihe nejaké to čaro príbehu. Na začiatku môžete zažiť jeden veľký kopanec, považoval som ho za dokonalý. Škoda, že(opäť), keďže je kniha prerozprávaná cez Abivarda, nie sú boje tak zažité a zo strategického a taktického hľadiska prázdne. Chyby, ktoré robili velitelia na bojisku, boli pre mňa ako ihla do oka, ale budiž(občas som si hovoril, že sú praví barbari práve Makurania, nie Nomádi...). Celkovo sa ale kniha príjemne čítala a tých 400 strán ubehlo celkom rýchlo.

2 20.01.2017

Chcem pokračovanie! Tak šialenú, drsnú, krvavú a čiernym humorom omotanú, vtipnú knihu som nečítal od dôb Asfaltu. Už od obálky a anotácie je zrejmé, že to nebude obyčajné fantasy, ktoré sa hrá na rádoby dobrých a zlých hrdinov. "Hrdinom" v knihe Živého mě nedostanou! je sympatický zombík Marvin, ktorý bude na každej strane sypať jednu suchú hlášku za druhou. Dej je svižný ako len byť môže a v príbehu sa stretnete aj so zaujímavými postavami (Šakyra, alchem, medikon, Lysohlávka, atď.). Súboje sú popísané veľmi dobre a knihu sfúknete za veľmi rýchlu dobu (sám som sa tomu čudoval). Dúfam, že Fabian urobí pokračovanie, pretože koniec je s veľkým otáznikom. A ja sa znovu teším na deň, kedy príde na pulty kníhkupectiev nesmrteľný Marvin... 90%!

A jeho meč...

A čakan!

Ticho, které zavládlo, by se dalo... ne, krájet ne. Spíš tesat do kvádrů a používat do základů pyramid.
Místní pivo je kalné jako kravská moč v říji, v ústech zanechává pachuť po bažině a k žaludku se chová hůř než sandály agentú KGB během rutinního křížového výslechu.

2 20.01.2017

Svatyně odpornosti je prekvapivo veľmi kvalitná poviedková zbierka zo sveta barbarov, kde kedysi vládli odvážní a silní piktovia. Každá poviedka má svoje miesto a načrtáva informácie k ďalším poviedkam a tak spolu úzko súvisia, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Autor lieta medzi obdobiami, niekoho to môže vyviesť z rovnováhy, no mne sa tieto krátke návštevy páčili. Do chute mi prišla hlavne čistá brutalita, kde autor nešetrí vnútornosťami alebo mozgami kladných alebo záporných postáv a je veľká, naozaj veľká škoda, že sa dožil len tridsať rokov - mohol toho ešte oveľa viac napísať a nebojím sa ho prirovnať k takému velikánovi, akým je teraz Erikson. V Howardových poviedkach je cítiť nezabudnuteľná atmosféra, ktorú v hororu (Dračí sémě) využil na jednotku s hviezdičkou. Krásne brutálny oddychový pobyt medzi barbarmi. 90%

Krev se lila jako voda mezi rozteklými mozky.

Člověk je hračkou a obětí gigantických bytostí Strachu a Temnot, které nad ním věčně rozprostírají svá obrovská křídla.

2 19.01.2017