Hellrampage komentáře u knih

Druhý diel Enderovského sveta, ktorý bol napísaný ako posledný, nie je len o Enderovi. Do popredia sa dostanú aj vedľajšie postavy, predovšetkým Valentina, Peter, Hyrum (len okrajovo) Dorabella a jej dcéra Alessandra(ktoré krásne a nenápadne vstúpia do hlavného deja), a ďalšie. Kniha sa veľmi dobre číta aj preto, lebo Card je veľmi skúsený spisovateľ. Nejaké nezrovnalosti ohľadne poslednej kapitoly z Enderovej hry vysvetlil na konci knihy. Nepáčilo sa mi, že autor začal skloňovať meno Valentiny, no v Enderovej hre mala stále meno - Valentine.

V knihe dej odsýpa pomaly, každá kapitola začína dopisom (elektronickým), čo sa mi veľmi páčilo. Mal som tak pocit, že postavy len nehrajú svoj part, ale aj žijú a bavia sa s ostatnými o veciach (filozofických). Ako som už napísal, dej ide vláčnym tempom, čo ale nevadí, pretože Card to napísal s umom a číta sa to fantasticky. Vôbec ma kniha nenudila, aj keď akcie tu moc nenájdete. Dej je skôr zameraný na vývoj postáv, filozofovanie, premýšlanie, či to je zlé, čo si myslí a tak. Ender to zas všetkým natrie a ukáže svoj talent. Klasika... :-)
... o tejto knihe by som mohol písať donekonečna, no nechce sa mi. Bude vám musieť postačiť taký malý výcuc... :-) 90%

"Už ti někdo někdy řekl, že když se usměješ, dokázal bys tím roztavit ocel?"
"To není dobrá vlastnost v kosmické lodi. Budu se usmívat míň." - Ender v rozhovore s Valentinou

1 19.01.2017

Knižka od maďarského spisovateľa. Prvá poviedka "Akcia neutrón" úplne podpriemerná, no knihu sa oplatí čítať hlavne pre druhú poviedku "Vesmírny bič", ktorá, aj keď má celkom bežný dej o epidémii, autor zvládol túto tému na slabšiu jednotku. A tým ilustráciam som vôbec nechápal. WTF?

"... neskôr predsa len prišiel nebojácny rytier a porazil čiernu smrť..."

1 18.01.2017

Oveľa lepší diel než dvojka. Konečne sa v parku už aj niečo deje, do konfliktu vstúpi s mikronautmi konečne človek! ktorý tam mal byť už v druhom diele. Škoda, že koncom tejto trilógie by sa mohla kniha len začínať. Alebo mohol autor vydať celú túto trilógiu do jednej knihy a ďalšiu knihu by urobil o boji proti ľuďom. Škoda, škoda...

"Jste mistr psychologie. Víte, jak rozehrát pletichy mnohem více než kdokoliv jiný. Musel bych vám vpálit kulku do hlavy, abychom mohli mluvit na stejné úrovni." - Steane na Chomiča

1 18.01.2017

Túto knižku som si zo zvedavosti požičal z knižnice. Filozofická úvaha o tom, čo keby bol matrix v našom svete. Kniha mýtus o naší době rozoberá trochu aj film, rozoberá jednotlivých ľudí a berie ich ako holografické napodobeniny. Niektoré kapitoly boli veľmi zaujímavé, no v ostatnom prípade išlo o to isté omielané stále dookola. Kto je fanatik do matrixu, nech si to prečíta.

1 18.01.2017

Výborný a hlavne inteligentný horor, ktorý ma pripútal k malému mestečku Jerusalem´s Lot ako diváka, ktorý sa díva na kvalitný Áčkový film v kine. King detailne so svojou predstavivosťou vyťahuje z rukáva mnoho postáv, ktoré spolu súvisia, rozhibáva rôzne dejové linky, ktoré majú v závere rovnaký koniec. Každá dejová linka je vynikajúca, nielen tá hlavná. Prolog je vlastne druhým epilogom, takou krásnou kódou vo vyníkajúcej sonáte. Koniec sa Kingovi vydaril, to sa musí nechať. Ešte teraz ma niekedy zamrazí z niektorých scén. King sa v niektorých scenách rozpíše takou famóznosťou, že mi až berie dych. Na plný počet mi tam niečo predsalen chýbalo... 90%!

"Seš praštenej jako italská armáda."
"Psi. Nízká zvířata, která se krčí a vyjí, když uslyší neznáme kroky. Hodí se jenom k tomu, aby kňučeli a plazili se. Všem rozpárat břicho, to říkam já. Všechny je rozpárat!"

Brečet, to je jako vyčúrat všechno na zem.
Tvoje pokání budiž šest pravých háků a pořádný kopanec do prdele. Jdi svou cestou a již nehřeš více.

1 18.01.2017

Kniha o Thrallovi... čo iné k tomu musím písať? :-)
FOR THE HORDE!

1 17.01.2017

Jig Drakobijce opäť nesklamal. Tretí diel prekonáva predchádzajúce diely o značnú mieru. Keďže sa celá kniha odohrávala vonku, takže autor mal aj oveľa viac priestoru, ktorý využil na výbornú. Koniec je podarený a u knihy sa veľakrát zasmejete. Posledné stránky budete čítať so smútkom, či Jim Hines ešte napíše pokračovanie. Držím palce aby mu to vyšlo!

1 17.01.2017

Pokračovanie Barvy kouzel. Znovu sa tu stretávame so starými známymi ako Dvoukvítek, Mrakoplaš alebo Zavazadlo + do príbehu vstúpi o niečo viac postáv ako v predchádzajúcom dieli. Dej je svižný, kniha sa dobre číta a humor je zas o jeden stupeň vyššie. Koniec sa dá očakávať ale to tejto skvelej knihe môžeme odpustiť. Škoda, že autor nevykreslil postavy trochu bližšie. Skvelá krátka knižka do vlaku alebo k zlepšeniu nálady. 90%

1 17.01.2017

Prvý diel fantastického sveta na korytnačke je vlastne o svete samotnom. Autor pekne začal celú sériu s malým počtom postáv, aby lepšie vykreslil okolitý svet a jeho zákony. Možno sa budete čudovať čo všetko je možné a nemožné na Zemeploche. Autor takmer na každej stránke ukáže čitateľovi niečo nové, vtipné, bláznivé, že je toho už trošku veľa. Na prvý diel dobrý štart - pre čitateľa plus urobiť si obrázok o tomto zaujímavom svete. 70%

1 17.01.2017

That is not dead which can eternal lie,
And with strange aeons even death may die.

Áno, kniha je vyrobená fantasticky, obálka je krásna, pevný obal, výstižné ilustrácie medzi poviedkami a konečne si človek môže prečítať chronologicky poviedky a diela slávneho spisovateľa hororu. Za to by si kniha zaslúžila absolútne hodnotenie, no ja chcem byť objektívny. Veľmi veľa poviedok ma z tejto prvej zbierky naozaj nebavilo. Autor ako inšpiráciu vo väčšine prípadov používal svoj sen, takže sa poviedky zdajú a aj čítajú ako mlhavé príbehy, ktoré po prebudení (prečítaní poviedky) zabudnete. Vypíšem poviedky, ktoré ma z tejto zbierky bavili: Za stěnou spánku, Starý poděs, Výpověď Randolpha Cartera (TOP), Strom, Z neznámého světa, Chrám a Obrázek v domě, takže ich nebolo málo. Skutočne dobre sa mi čítal posledný text od Josefa Škvoreckého, ktorý nám životopisne predstavil Lovecrafta. Našiel som tam veľa zaujímavostí o autorovi.

A pár slov na záver:
"Lovecraft nebol veľký spisovateľ, ale vo svojom vedome obmedzenom žánri sa snažil byť čo najlepší. Skutočnosť, že toľko rozdielnych ľudí ho milovalo, niečo vypovedá o človeku a jeho literatúre."

1 16.01.2017

Výborný cyberpunk napísaný v roku 1992, kedy ešte neexistovali MMO hry, Windows a autor nemal "z čoho" čerpať. Aj tak vystihol budúcnosť výborne, pretože si ju človek môže porovnať s dnešným virtuálnym svetom. Niektoré pasáže boli úsmevné (technické), no autor tieto veci na konci knihy celkom dobre vysvetlil. Aj tak autor dobre vystihol vývoj počítačov, pretože dnes sa všetko točí okolo virtuálnej reality (Oculus Rift, HTC Vive alebo PS VR) a čoskoro tam ľudstvo či chce, či nechce, skončí.

Tiež som sa nejako nemohol stotožniť s hlavným hrdinom. Japonec krížený s černochom (a pritom jeho otec bol Američan), ktorý je výborný programátor a ešte k tomu zdatný v bojovom umení s katanou. Veľmi ma zaujala časť knihy, kedy Umi hovorí s Knihovníkom a dozvedá sa zaujímavé informácie z minulosti, ktoré by mali byť podľa skutočnosti. A čo keby to tak bolo?

Kniha obsahuje aj nudnejšie pasáže a niekedy som sa v deji strácal. Koniec knihy nepôsobil ako koniec ale ako keby si autor dal prestávku na čaj a o hodinu by sa pustil do pokračovania, kde by celú knihu uzavrel. Umi na konci nevysvetlitelne zmizol, Fido si trápne hodil kamikaze a S.O. robila ako by sa nič nestalo. WTF?! 70%

1 16.01.2017

Áno, majster už pomaly vystrkuje rožky, každá jeho ďalšia poviedka je lepšia, príbeh je ucelenejší a niekam smeruje. Už to nie je len akési snenie v mlhovitej krajine, ktorá aj čitateľa uspáva a po prečítaní sa cíti ako keby prežil sen spolu s autorom, Lovecraft sa venuje jednej téme, ktorá dáva zmysel. Zo začiatku sú poviedky ešte podľa snov, takže tie ma moc nebavili - začalo ma to baviť od poviedky Hudba Ericha Zanna, ďalej Herbert West - reanimátor a už to išlo. Lavína sa začala nabaľovať. Veľmi ma zaujali dve poviedky (Děs redhookské čtvrti a On), ktoré napísal autor v jeho dvojročnom pobyte v New Yorku. Je z nich cítiť novú atmosféru a nechuť z veľkomesta. Ak si túto zbierku dnes prečítate, možno vás už poviedky ničím novým neprekvapia, pretože sú takmer storočné, no je fajn, že aj dnes vychádzajú takéto raritné kúsky, z ktorých cítiť históriu a začiatok jedného významného autora. 70%

1 16.01.2017

Výborný psychologický thriller so zvláštnym koncom. Celú knihu ma zaujímalo, ako tento príbeh skončí a je veľká škoda, že autor trochu nepritvrdil - dal do príbehu viac z takého Barkera alebo Simmonsa. Kniha mala taký veľký potenciál, prvá kapitola čitateľa rovno hodila do vody a dokázala udržať napätie, v druhej ju stratila, pretože vrátila príbeh do minulosti. Rohy sa čítali jedným dychom, o Iggovi a ako bola zavraždená Merrin ste sa jednoducho chceli za každú cenu dozvedieť viac. Autor veľmi dobre dávkoval informácie - v častiach sa prelína prítomnosť s minulosťou, takže sa dozviete o Iggovom detstve (a tu mi to pripomínalo jeho otca a knihu To), ako spoznal svoju lásku a ďalších ľudí a pozrieme sa aj pod pokličku Leeho a odhalíme temné tajomstvá ostatných charakterov. Už od začiatku vieme, kto zabil Merrin, v knihe ide skôr o to, čo sa v ľuďoch skrýva pod falošnými úsmevmi.

Najväčší problém je v tom, že sa mi viac páčil obal slovenského vydania, no chcel som čítať v češtine a český obal sa mi vôbec nepáčil. Okrem toho som v českom vydaní našiel viacej preklepov, dokonca nadpis celej jednej kapitoly bol zlý - namiesto tretej kapitoly sú v knihe dve štvrté kapitoly. Každopádne, kniha nie je na plný počet, na konci mi niečo k spokojnosti chýbalo. Inak sa čítala veľmi dobre a aj menej napínavé pasáže boli zaujímavé. Ku koncu príbeh skĺzaval skôr k fantasy až cestovaniu časom, z čoho som bol zmätený. Lepších 8.

1 16.01.2017

Imajika je vrcholné dielo Clive Barkera. A podľa mňa tiež. Vo svojich predstavách a fantáziach sa dosť krotil, aj keď tu nájdeme zopár "zvrhlostí". Rozsah knihy ma prekvapil a keď som videl tie malé písmenká natlačené na stranách, vedel som, že to bude dlhé čítanie.

A zo začiatku to bolo naozaj úmorne dlhé. Prvá kniha ma moc nebavila, autor opisuje vzťahy medzi Fešákom a ostatnými charaktermi a ani tej akcie nie je moc. Čitateľ zo začiatku tápe vo fungovaní ostatných dominii, prechodu medzi nimi a novej terminologii. Ničmenej je veľmi zábavné sledovať vývoj postáv, čo si myslia o sebe a celkovo o svete, ako funguje.

Keď prišla druhá polovica knihy, tú som si už naplno užíval, pretože sa vysvetlili všetky potrebné veci a len sa riešilo Zmierenie. A to nebolo jasné do poslednej chvíle. Kto má pravdu? Čo sa stane? Má to význam? Čitateľ musí pri knihe aktívne rozmýšľať a aj tak zistí, že si nie je v ničom istý, rovnako ako hlavné postavy.

Na túto knižku som sa veľmi tešil aj vďaka kladným recenziám ostatných čitateľov, no prvá polovica ma sklamala, pretože bola dlhá a nudná a skoro som knihu odložil. Druhá kniha príbeh nakopla a započala nezastaviteľnú lavínu až do konca. Úplný záver, kedy autor uzatvára príbeh jednotlivých postáv mi prišiel zdĺhavý. Tlač knihy je niečo otrasné, nechápem, prečo Imajika nemohla dostať pevnú veľkú väzbu s normálnym písmom. Obal knihy by krásne vynikol a čitateľ by nemusel škúliť celý čas na malé písmenká.

Musím ale skonštatovať, že na konci príbeh nabobtnal do fantastických rozmerov až z toho prestáva rozum stáť. Musím autorovi pogratulovať, že to zvládol dopísať, aj keď s tým bojoval (jeho úvodný text je geniálny). Takáto kniha a svet(y) v ňom ukrytý sa len tak nevidí. 70%.

1 15.01.2017