Hellrampage komentáře u knih

Výborné mestské fantasy od amerického spisovateľa Scotta Lyncha, ktorý by už mohol konečne dopísať aj ostatné časti. A Laser-books vydať aspoň jeho posledný tretí diel. Aj tak, táto prvá časť je uzavretá kniha a mapuje naozaj veľkú časť Lockeho života, rovnako ako života Pánov parchantov, zlodejov/kňazov, ktorí si vás rýchlo získajú. Locke je strašný týpek s priemerným ksichtom, ktorého by ste vo väčšom dave okamžite stratili. Je to patologický klamár, ktorý sa nedokáže vzdať zlodejiny. Jean sa naopak líši takmer vo všetkom - telom, mysľou aj schopnosťami. Ku všetkým postavám si budete postupne robiť vzťah aj vďaka výbornému prelínaniu minulosti so súčasnosťou. Ak chcete poriadnu, pravú, poctivú fantasy knižku, v ktorej sa autor nebál použiť sprosté slovo a nájdete v nej plno akcie, intrík či klamstiev, vrelo odporúčam.

5 06.09.2019

Tretia kniha pokračuje v štýle predchádzajúcich dvoch a je aj príbehovo podobne poskladaná. Za mňa rozhodne najslabšia z trilógie, no stále sa skvelo číta. Trilógia celkovo je jedinečná, odporúčam každému.

5 11.07.2019

Nemyslel som si, že pokračovanie prekoná prvý diel, no stalo sa. Prináša dlhšie rozhovory medzi postavami a už ich je oveľa viac a sú zaujímavejšie. A hlavne - čiernu dieru a multivesmír. A parádne kresby. Opäť klobúk dole pred prekladateľom.

5 30.06.2019

Od knihy som očakával viac fantasy prvkov, prelínanie realít, myslel som si, že je kniha o alternatívnych realitách a viac som sa mýliť nemohol.

Spoilers...

Postavy sú nezaujímavé, šedé, čitateľ si ich nevie zaradiť a ani poriadne zapamätať. Nemajú žiadnu osobnosť, ich jednanie je veľakrát nelogické a dialógy nezmyselné. Používanie textu bolo pre mňa jedno z najhorších v tomto roku. V dialógoch som sa úspešne strácal a nevedel, ktorá postava rozpráva, pretože autor v jednom riadku písal o jednej aj druhej zároveň. Zápletka o vražde a následná detektívna robota je na zívačku ale hlavne o ňu vôbec v knihe nejde. Autor skôr rieši "prelínanie" dvoch miest a hľadanie tretieho. Pritom o žiadne fantasy ani sci-fi sa nejedná, je to všetko len v hlave ľudí, ktorí tam žijú a ktorí sú už od malička vychovaní, aby sa nedívali na ľudí alebo predmety, či budovy, ktoré majú takú-či-onakú farbu alebo štýl. Jeho koncept "nedívania" a "nepočutia" má strašne veľa dier a vôbec som mu to neuveril. V zásade je to obojstranná totalita a ľudia žijú v jednom meste. Alebo sú v jednom meste dvaja kohúti a tí si prerozdelili ľudí, ktorých oblbujú už od mladého veku. Možno je nápad knihy geniálny, no nedotiahnutý a zle spracovaný. Autor dáva čitateľovi veľmi málo indícií, ako prelínanie funguje, tak som si po sto stranách musel prečítať zopár tuzemských recenzií, aby som zistil, že nie som jediný, komu to vadí. Akurát v druhej tretine ma kniha trochu začala baviť, no koniec všetko moje začínajúce nadšenie hodil do koša. Pre mňa osobne veľké sklamanie.

5 30.06.2018

Nemyslím si, že by práve 1984 mala byť radená do povinného čítania, pretože poznám oveľa lepšie napísané knihy z tejto tématiky (antiutopia). Najviac na mňa zapôsobil Zpěv drozda od Waltera Tevisa, potom samozrejme Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita alebo Malý brat od C. Doctorowa. 1984 od Orwella týmto knihám nesiahala ani po kotníky. Alebo to bolo tým, že som knihu čítal v slovenskom preklade z roku 1998 (pritom vydanie bolo nové - 2013) a aj keď som Slovák, slovenské preklady kníh nemám rád. Prekladateľ tu používa veľmi zvláštne slová, ktoré vyznievajú až archaicky a divný slovosled. Možno to tak bolo už v pôvodnej podobe.

Už dlho ma nejaká kniha tak nenudila - hlavne prvá a posledná tretina (vzťah s dievčaťom, únik z falošnej reality a mučenie bolo OK). Nič sa v nej v podstate nedeje, veľakrát sa opakuje už raz povedané, aby to náhodou čitateľ po tých sto stranách nezabudol. Skresanie, zjednodušenie angličtiny na newspeak a double-think bol dobrý nápad, na konci knihy je tomu venovaných niekoľko vyčerpávajúcich strán, ktoré som nemal silu dočítať. Radšej som si manipuláciu myslením prečítal na wikipédii, kde je to oveľa lepšie vysvetlené.

Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila...

5 06.05.2018

Skvelá kniha bez hluchých miest, no aj tak jej nemôžem dať plný počet. Verím, že v poviedkovom podaní by príbeh vyznel silnejšie, než v "rozťahanej" knižnej podobe. Príbeh ma až tak silno nezasiahol, ostal som na konci knihy emočne chladným. Asi som dopredu vedel, že to tak dopadne.

Ale len o Charlim a jeho príbehu kniha nie je. Je o živote samotnom. O tom, ako využijeme svoj čas a svoju "normálnosť" pre seba ale hlavne pre ľudí, ktorých máme radi. Každý človek v texte nájde časť seba. Na to, v akom roku kniha vznikla, je stále aktuálna a stále sa dobre číta.

5 25.04.2018

"Být člověkem je většinu času na hovno. Videohry jsou jediná věc, která činí život snesitelným." - Anorakuv almanach, 91. kapitola, řádek 1-2

Ready Player One je kniha stvorená geekom pre geeka. Je to kniha, ktorá má v sebe toľko popkultúrnych odkazov na staré filmy, knihy, hry, hudbu a seriály, že je toho až moc. A najviac ma prekvapilo a potešilo zároveň, že som väčšinu z nich poznal. Asi som geek.

Knihu som čítal a dočítal v dobe, keď do kín vstupoval film od Spielberga, takže na každom kroku som mohol nájsť reklamu. A to bol tak čarovný moment, že som sám seba presvedčil, že Hallidayove vajce hľadá aj náš svet.

Nižšie hodnotenie dávam rýchlemu zakončeniu zápletky a ukončeniu knihy. Kniha je určená skôr pre mládež, no aj starší "geekovia" si prídu na svoje. Osobne som chrochtal blahom, kežďe som vyrastal na Atari 2600, starých DOSovkách a RPGčkach minulého storočia, na MMORPG a dnes som okúsil aj virtuálnu realitu, ale príbeh nie je až taký výnimočný. A je tu málo zvratov (asi ma rozmaznalo Game of Thrones...). Teraz si čítam prvé komentáre na ČSFD a zisťujem, že sa to Spielbergovi predsa len podarilo dôstojne natočiť! A teraz hurá do kina, pretože už o mesiac tu máme nových Avengers a ešte som nestihol kuknúť Tomb Raider alebo Čierneho pantera. Fúu, je toho teraz, na nás geekov, veľa... 90%!

5 30.03.2018

Koniáš nerád zabíja ľudí ale je pre to stvorený. Vyzerá drsne ako zabiják najhrubšieho zrna, no v srdci má miesto pre spravodlivosť alebo romantiku. Keď vstúpi do knižnice, predajca si myslí, že ide vybrať výpalné miestnemu kmotrovi. Dočerte, aj tie prostitútky žiadajú od neho trojnásobnú taxu. Chudák Koniáš si nemôže v žiadnej krčme oddýchnuť, normálne sa najesť a vychutnať si dobré víno. Všade na neho čakajú problémy alebo ich sám vyhľadáva. Jeho zvedavosť ho raz dostane do hrobu.

Pre mňa osobne bola táto kniha strašná oddychovka. Až na pár slabších poviedok sa čítali jedným dychom. Užil som si hlavne Chechez la Femme, Pouštní škorpión, Špatná investice alebo Drsná hra. Parádny bol crossover Fanoušek, kde Koniáš stretne aj ďalšiu postavu z universa - Barklyho. Aj keď je to fantasy, moc mágie alebo iné rasy nečakajte - až na jednu poviedku. Teším sa na ďalšie dve knihy Koniáša, pretože tento (anti)hrdina si zaslúži samostatný príbeh.

"Na světě je málo krásnych věcí a člověk má rozvíjet svúj smysl pro estetično." - Koniáš (Špatná investice)

Tvářil se klidně a nezúčastněne, jako by hrál pokr. A v banku měl hodně, svúj život. Nelíbil se mi. Já sám nejsem moc dobrý člověk, provedl jsem v živote hodně špinavostí a zasloužím si shnít v pekle, ale tenhle parchant byl i pro peklo příliš špatný. (Pouštní škorpión)

5 05.10.2017

"S městy je to stejné jako s lidmi, pane Vandemare. Nejdůležitější je stav jejich střev." - pan Croup

Neil Gaiman ukazuje čitateľom prečo čítajú knihy! A prečo práve fantasy. Okrem toho zručne a sotva viditelne porovnáva Podlondýn s dnešným svetom (trh so zbytočnými vecami). Musím spomenúť, že knihu si na maximálnu možnú mieru užijú praví londýnčania, ktorý dýchajú londýnsky vzduch, majú možnosť chodiť londýnskym metrom a poznajú všetky londýnske ulice (aj zostupnú) a môžu si prehrať príbeh priamo v nich.

Zo začiatku mi Nikdykde prišla nudná, plná klišé a obohratých pesničiek, ktoré nájdete v každej druhej fantasy knížke. No potom autor po zhruba dvesto stranách poslal Richarda po kľúč a vtedy ma dostal. Práve tou scénkou na stanici metra, kde sa hlavný hrdina potáca na pokraji reality a šialenstva, tam som mu to všetko zhltol do slova a do písmena. Hneď po tom som sa na knihu pozeral z iného uhla a videl v nej nielen šialený príbeh o Podlondýne, do ktorého sa prepadávajú ľudia škárami, ale aj akési posolstvo, ktoré nám chce autor prostredníctvom tejto knihy posunúť. Každý si ho môže vyložiť po svojom - ja som si ho vyložil práve "prečo čítame fantasy / sci-fi knížky?" Pretože je to krásny útek od reálneho, sivého a nudného sveta, kde môžeme snívať svoje vlastné sny alebo sny niekoho iného a preto mi aj táto kniha prirástla k srdcu. A na otázku, ktorú položili Neilovi, či by som hovoril s krysami po prečítaní tejto knihy, musím povedať jednoznačnú odpoveď: Áno!

Neviem prečo, ale pán Croup mi strašne pripomínal Kruppeho z Malazskej knihy padlých a Vandemar zase Voldemorta.

"Měl bych tě rozpárat od chřtánu po břicho a hádat ti budoucnost ze střev." - Krysomluvčí

5 24.01.2017

Zírali na něj s tupým úžasem, s jakým zírá dobytek na farmáře, který zešílel a vleže sebou mrská a ječí na podlaze stodoly.

Pri tejto knihe som sa kráľovsky bavil. Čítala sa na jeden dych a čím viac som z nej prečítal, tým som chcel samozrejme viac a tešil som sa na to, čo Ben Richards vymyslí ďalej - podobne ako sa teší malé dieťa, ktoré vidí kúzelnika po prvý krát. To, že je Běh o život sólovejšieho a priamočiarejšieho charakteru, nevadí vôbec, King sám píše, že ako Bachman chce písať viac akčnejšie knihy a chce sa pri nich odviazať od svojej tradičnej hororovej formy. Škoda len, že v samotnom úvodnom rozprávaní Kinga - "Prečo je dôležité mať Bachmana" - som sa nechcene dozvedel koniec Běhu o život, takže vám prvé slová Kinga odporúčam nečítať, no celkové hodnotenie a ani pohľad na knihu to pre mňa nezmenilo.

"Jestli si nepřestaneš hrát se sirkama, Johnny, vypustím z komory Evana McConea."

Kingov svet je šedý a temný, na každom kroku vidíte biedu i chudobu a keď sa pozriete na oblohu, uvidíte namiesto azúrovej modrej len smogovú sivú, popolavú od znečisteného ovzdušia. Ben Richards má manželku, ktorá musí zarábať vlastným telom, chorú dcéru a sám je bez práce, takže mu nezostáva nič iné ako skúsiť nemožné - prihlásiť sa do najťažšej hry na svete - Beh o život - prežiť tridsať dní a utekať Lovcom, médiám a ľuďom samotným, stať sa prízrakom, abstrakciou, fikciou. Podarí sa mu to?

Na každý jeden dialóg sa budete tešiť, Benove hlášky sa možno nestanú kultové alebo nezabudnuteľné, no určite si ich užijete plným dúškom. King má svoje remeslo zvládnuté neskutočne precízne, každá veta do seba zapadá, všetko pôsobí tak, ako keby to tak malo byť a vám sa v mysli utvára príbeh, ktorý určite stojí za prečítanie. Apropó, takmer celú knihu sa mi zjavoval v hlave jeden dátum (september 2001) a ja som si vravel, či to bola náhoda alebo to urobili podľa jeho knihy. Kniha je dostatočne krátka aby bavila a nezačala nudiť. No a ja len na záver dodám, že kto nečítal knihu a ani nevidel film, nech si radšej prečíta knihu a na film sa vykašle (ako som to urobil ja), pretože už pri hlavnom hrdinovi, ktorý má byť vychudnutý mi Arnie moc nesedí (sorry Šwarco).

Jestli ten pitomec střílel na vzduchový uzávěr a trefil čelní okno, tak musel mít u tý pistole tři stopy vysoký hledí." - Ben

5 24.01.2017

Naozaj úžasne nadčasové dielo, ktoré bolo napísané už v roku 1879. (Ďalej môžete nájsť nejaké spoilery...)

Predstavte si dvoch ľudí - obaja dostanú po 250 miliónoch dolárov. Jeden z nich je francúzsky vedec, ktorý ich použije na vedecké účely a aby sa mali ľudia lepšie - postaví zdravé mesto. Druhý je nemecký profesor, ktorý ich, ako ináč, využije na vojenské účely, zbrojenie, teda výrobu diel a nových zbraní. Po čase prichádza k určitému stretu, ale to by som už prezradil príliš veľa - vlastne v anotácii je toho prezradeného ešte viac než v mojom komentári. Ocelové mesto žije v dobe pary, parných strojov, anglických klobúkov a Európy v najlepších vedeckých rokoch (ako malo Anglicko zahájenie olympijských hier, kde použili obrie komíny a kuli olympijské kruhy rovno na pľace, ocelové mesto mi to hneď pripomenulo).

Mám doma výtlačok z roku 1955, čo je už dosť starý kúsok písaný v archaickom jazyku s krásnymi, vkusnými obrázkami. Číta sa ľahko, plynule, kniha je veľmi útla, čo v dnešnom prívale "tučných kníh" je až smiešne. Čítať niečo také v tej dobe muselo byť určite úžasné, dnes už toho toľko nepovie, no každý z nás si môže zobrať z konca ponaučenie, škoda len, že ju tak málo ľudí pozná. Verna si vždy rád prečítam.

5 23.01.2017

Tak toto bol nářez! Aby ste si Mariňakov užili na sto percent, treba knihu čítať viackrát, aby sa zažili a zapamätali si postavy, pretože ich je veľké množstvo a z väčšej časti ich autor ani nejak bližšie neopisuje. Na jednej strane je to výborné, pretože tak platí pravidlo anonymity a ak nejaká postava zomrie (bude ich zomierať ako na jatkách), tým, čo ich zabili, poviete: "Svinéééé!" a idete ďalej. Na strane druhej som si obľúbil hlavne nerozlučnú dvojku Kaminskeho a Drakea, poručíka Harisa, seržanta Seeksa, pilotov O´Neilla a Dinersa, Hicksa a Tylerovú (drsnú kočicu) a v poslednom rade aj strelca Clarka. Autor bral na mená svojich vojakov určite inšpiráciu z rôznych kníh svetových autorov, filmov alebo hier, pretože som si mohol takmer každého jedného vojaka niekam zaradiť. Ničmenej, bol som sklamaný, že mariňáci skončili takmer "v strede" knihy (jednoducho ma zaujímal osud hrdinov, ako ďalej pokračoval), no nasledujúce poviedky v tejto tučnejšej edícii mi to čiastočne vynahradili. Príbeh nechcem prezrádzať, pretože v knihe je množstvo zvratov, no určite každí bude vedieť, ako to dopadne (niekoho napadne inšpirácia z Votrelca alebo Duny). Bonusy potešili - hlavne hneď prvá poviedka 95 a pol hodiny, Rub a líc a Slibuji, ostatné boli slabšie, no ako celok prinášali staré postavy, a tak ste im mohli ešte raz zamávať zbohom . Rozhodne si Mariňákov dám niekedy znovu. A keby vyšiel film (čo určite nevyjde), nebol by som proti!

__________________________

Kdyby se elektronika dokázala radovat, udělala by to právě nyní. - mikroprocesor

"Taky jsem si nikdy nemyslel, že na vlastní oči uvidím, jak se podstavec pro ukájení chtíče změní v biologicky dokonalý druh - v mariňáka!" - Kaminsky

"Ne! Je rozhodnuto. Hráli jste si s osudy jiných. Teď jsem bohem já a vrátím vám to i s úroky. Vychutnejte si ten pocit!" - Hicks

5 23.01.2017

Epické, hrdinské, smutné, zábavné a môžete si domyslieť ešte ďalšie vlastnosti tejto trpasličej knihy. Druhý diel je lepší a ďaleko komplikovanejší s množstvom detailov (aj keď niektoré detaily autorovi ušli) a predišiel prvý diel o veľký kus. Na konci knihy sa okrem Tungdila a ostatných nebudete hambiť za slzy ani vy...

"Prvních deset patří mně, aby bylo všem jasný."
"Chovej se slušně, nebo tě rozsekám jako petržel."
Boïndil Dvojčepel zvaný též jako Pruďas :-)

5 17.01.2017

"Smrt vás všech se jmenuje Sinthoras!"

Prvý diel prečítaný... čo dodať? Zo začiatku som sa knihy bál, keď som videl tú skvostnú obálku v pevnej väzbe, ktorá má v mojej knižnici svoje čestné miesto. Vždy som hľadal nejakú knihu, ktorá by mi priblížila mentalitu trpaslíkov, nejaký silný príbeh, ktorý by mi týchto neohrozených bojovníkov sídliacich v horách vykreslil podľa gusta. Dočkal som sa! Markus Heitz píše najlepší fantasy román, v ktorej hlavnú úlohu tvoria trpaslíci. Príbeh učňa Tungdila a boj s Mŕtvou zemou ma vtiahla, kniha sa číta veľmi dobre. Kto si neobľúbi dvojičky Boindila a Boendala (nielen ich) a ich žarty na svoj alebo iný účet, ten nie je človek (trpaslík :-)) Okrem hlavnej dejovej linky sa dočkáte aj zrád a intrík + nečakaných úderov pod pás. Trochu som bol zmätený, že používali namiesto dní a rokov obehy a cykly.

Kto si chce prečítať knihu s trpaslíkmi v hlavnej úlohe, toto je tá najlepšia možnosť! 90%

"Oink, oink! Sviňuchy!"

5 17.01.2017

Výborná originálna mestská fantasy, v ktorej sa dlho pátra po hrozbe, než sa ukáže. Postavy sú výborné. Hlavne Shara, Mulagheshová a Sigrud. Prvé dve sú zo začiatku nenápadné, no postupom času sa z nich stanú veľké postavy, ktoré si zamilujete. Sigruda som si obľúbil už na začiatku - bol to typický mlčanlivý zabiják a najviac mi sedel. Určite najviac sedel aj autorovi. Prvá polovica je pomalá, detektívna, nič moc sa toho nedeje, pretože autor hlavne vysvetľuje svet ako funguje a jeho históriu, no keď sa niečo začne diať, tak vo veľkom a epickom štýle. Autor to v závere rozbalil ako málokto. Za mňa ale najslabší diel série - druhý je lepší a tretí oba dva prevalcoval ešte o jednu triedu, takže ak sa vám páčil prvý diel, s ostatnými nebudete sklamaný.

Druhá časť kočky bola v duchu prvého dielu a tentoraz sa autor zamýšľa nad problémom straty zamestnania a toho čo človek má robiť, aby bol šťastný. Dalajlama sa v knihe ukáže len minimálne, skôr je to príbeh o iných postavách a hlavne o hľadaní šťastia.

4 09.03.2022

V druhom diele sa dej trochu spomalí čo je trochu na škodu, no aspoň sa dozvieme niečo viac o iných postavách a ďalšom kľúči. Kresba opäť perfektná a ja sa len teším na ďalší diel.

4 03.03.2022

Druhý diel Proti přírode je oveľa akčnejší, brutálnejší a dej je poriadne rozbehnutý. Skončilo to celkom dobre, aby nadviazal ďalší diel, no opäť to bolo príliš krátke. Teraz len čakať na pokračovanie...

4 03.11.2021

Druhý diel Sandmana mi prišiel spočiatku slabší, príbeh sa pomalšie rozbiehal a aj Sandman sa ukázal menej, no na konci sa všetko začalo zbiehať do seba a začínalo dávať zmysel. Stredná štvrtá časť potešila, pretože bola nakreslená iným umelcom. Celkovo tomuto druhému dielu nemám čo vytknúť.

4 14.10.2021

Apokalypsa na počkání je zvláštny mix, ktorý sa počas knihy niekoľkokrát premieša a premení. Pri prvých 100 stranách to bude obyčajný stredoškolský príbeh o nadvláde gangov a pri ďalších 100 stranách sa pridajú konečne aj nejaké fantasy prvky a všetko začne byť divné až absurdné. A vtedy mi príbeh prestával dávať zmysel a akosi mi bolo jedno, ako sa to celé skončí. Akciu alebo viac dynamické scény autor moc nevedel napísať a prišli mi amatérske. Existuje aj druhý diel, ten našťastie u nás nevydali, aj tak by som si ho nekúpil.

4 11.10.2021