Hellrampage komentáře u knih

Veľká kniha o malej kočke plná budhistického múdra do života. Autor nás šikovným spôsobom učí, v čom spočíva šťastie, kniha má plno úžasných myšlienok, ktoré v epilógu pekne zrekapituluje. Odporúčam všetkým, ktorí si chcú prečítať peknú knihu o živote a nájsť nejaké rady, ako dôjsť ku šťastiu. 90%

4 05.09.2021

Tak, je tu koniec a som rád, že môžem túto trilógiu odložiť niekde, kde ju už nikdy nenájdem. Nepodarené filozofovanie by som prekúsol, no chýbajúci koniec, či úplne iné smerovanie od toho, na čo nás autor v prvej knihe navnadil (konzult a druhá apokalypsa), ma naštval, pretože načo potom človek začne čítať trilógiu, ktorá má byť uzavretá, keď uzavretie príde (možno) v ďalšej trilógií (ak sa preloží).

Ďalšiu zatiaľ nepreloženú Bakkerovu trilógiu by som už nezvládol. Prvú knihu Bakker písal 15 rokov a ďalšie dve mi prídu narýchlo odfláknuté, pretože tlak fanúšikov/vydavateľa. Tretia kniha má defakto 350 strán, aj keď sa tvári ako 500 stranové zakončenie. 100 strán má vysvetľujúci slovník na konci knihy, čo som nepochopil a vôbec som nemal potrebu ho čítať PO dočítaní trilógie - mohol tieto informácie dávkovať čitateľovi priamo v texte. A prvých 30 strán je súhrn čo sa v jeho knihách zatiaľ stalo hlavným postavám. Keby mala jedna kniha 1000 strán ako to je u Sandersa, tak to viac pochopím, než v tomto prípade.

Som rád, že nie som jediný, ktorý sa v texte a Bakkerovom filozofovaní strácal. Bakkera by som neprirovnával k Eriksonovi, pretože autori píšu rozdielne a kvalitou je ten rozdiel priepastný. Bakker zabil (aspoň u mňa) svoju sériu a svet s obrovskými možnosťami.

4 29.02.2020

Veľmi zvláštna kniha. Akoby autor ani nechcel, aby si čitatelia obľúbili jeho postavy. Osobne, ako som sa blížil ku koncu knihy, tým viac som strácal sympatie k postavám a bolo mi úplne jedno, či zomrú alebo prežijú a čo sa bude s nimi diať v poslednej knihe.

Druhý diel bol síce lepší a priamočiarejší než prvý, pretože sa neriešila toľko politika, no niekedy ma vyložene nebavil. Filozofia tu stále ostáva a najviac mi vadili dlhé vnútorné myšlienky postáv v rozhovore, kedy po jednej otázke prišla pol strana myšlienok a čitateľ aj zabudol, aká tá otázka bola a čo bola odpoveď.

Moc sa mi nepáči autorov štýl písania. Opisy veľkých bitiek mi prišli neprehľadné, trochu lepšie na tom boli komornejšie súboje a mágie je tu poskromne. Achamian by sa mal častejšie nasierať.

4 21.02.2020

Tri tváre Brandona Sandersona je zbierka troch poviedok, ktoré sú si od seba odlišné. Najviac ma bavili prvé dve, v poslednej tretej chvíľu trvalo, než sa príbeh rozbehol. V prvej poviedke - Cisárova duša, prevláda originálny systém používania mágie. K tomu sympatická hlavná postava, perfektne vystavaný príbeh. Kľudne by som si dal celú knihu postavenú na postave Šai.

Druhá poviedka bola napísaná podľa jednej mobilnej hry z iOS. Aj keď je príbeh neoriginálny, prekvapivo ma bavila. V Sandersonovom podaní by som sa do tohto sveta určite vrátil, no poviedka pôsobila ako úvod do oveľa rozsiahlejšej knihy.

Posledná poviedka Legion (Spousta mi ako preklad nesedí) mi pripomenulo seriál Sense8 od Wachowskích, ktorý som prednedávnom dopozeral. Tu sa jedná skôr o halucinácie, ktoré pomáhajú detektívovi s vyšetrovaním. Koniec mi prišiel veľmi rýchlo useknutý, opäť by som si vedel predstaviť dlhšiu knihu na toto téma.

4 18.11.2019

Taký Fallout z českých krajín. Alebo post-apo Koniáš. Spad je krátka a pomerne jednoduchá akčná kniha, ktorá sa číta veľmi dobre. Jediná nevýhoda je, že rýchlo vyfučí z hlavy. Ale som rád, že autor napísal aj pokračovania.

4 15.08.2018

Konečne som mal tú česť sa zoznámiť so slávnou knihou pána Asimova - Nadace. Na jednej strane sa mi páčilo, že sa autor nebál rýchlo za sebou striedať postavy, keďže roky tu ubiehajú ako na bežiacom páse, na strane druhej, čitateľ z toho má trochu guláš a v každej novej epizóde si musí roztriediť postavy k stranám Nadácie vs okolitej galaxie. Keďže nemám rád politiku a rôzne vnútorné machinácie, táto kniha je jej plná a preto mi bola trochu proti srsti a občas ma nudila. Autor sa ani nesnaží do knihy vniesť nejaké emócie, kniha pôsobí chladne, čo mi až tak nevadilo, pretože nesledujeme príbeh ľudí ale dráhu Nadácie, ktorá má znížiť čas barbarstva, do ktorého ľudstvo upadne. Vyvrcholenie a následné zvraty sú síce fajn, no k postavám som si nevytvoril žiadny vzťah, keďže ich rýchlo vystriedali nové. Každá epizóda sa tu dá de facto považovať za samostatnú poviedku - chronologicky zasadenú.

Ak čitateľ príjme fakt, že táto kniha je príbehom Nadácie ako takej a všeobecne o vesmíre, ktorý je cca o 10,000 rokov ďalej (podľa mňa ešte výrazne viac, pretože rok 12,068, kedy kniha začína, sa datuje ako Galaktická éra a nie ako "po Kristovi") a ľudia stačili kolonizovať 25 miliónov planét, bude vás kniha zaujímať viac. A bude vás nútiť premýšľať nad týmto iným svetom. Aj dnes mi kniha prišla originálna a to je, dámy a páni, už vyše 60 rokov stará kniha. Ak hľadáte space-operu so sympatickými postavami a akčným dejom, hľadajte inde.

4 18.11.2017

Táto kniha sa oplatí čítať (pre väčší efekt) v čase vtáčej/prasačej chrípky.

Vraj Svědectví malo mať o 400 strán viac. Vďaka za to, že kniha má "len" tisícovku. Už to je na hranici znesenia a King niekedy zbytočne blábolí a pridáva ďalšie detaily postavám, aby ste si ich vedeli živo predstaviť a lepšie sa s nimi stotožnili. V tomto s ním súhlasím. King má postavy vždy stopercentné. Ale ten zvyšok trochu pokulháva ako jedna z hlavných postáv na konci.

Čakal som väčšie post-apo. Podľa ohlasov a recenzií som čakal väčšiu pecku. Ale keďže už ako-tak poznám Kinga a mám prečítané okrem TO, ktoré práve beží v kinách, aj iné jeho knihy, vedel som, čo približne mám čakať. King sa postavám venuje príliš svedomito, v prvej časti (z troch) sa celá epidémia rozbieha, nachádzame sa ešte pred ňou a ku každej hlavnej postave sa autor pozastaví a podrobne nám ju predstaví. A to, ako potichu a neškodne sa celá epidémia spustí je na knihe to najdesivejšie. Že sa to môže ľahko stať aj nám, nie je pochýb (aj keď my sa vyhladíme inak). Prvá časť je výborná.

Druhá časť je oveľa pomalšia, sledujeme vývoj novej (dobrej) spoločnosti, ktorá opravuje poničený svet, obnovuje elektrimu a riešia sa hlavne vzťahy a chod spoločnosti. Tretia časť je podľa mňa najlepšia, pretože zistíme čosi aj o hlavnej zápornej postave a jeho spoločnosti a začína prituhovať. A na záver sa oplatí počkať (alebo skôr dočítať), ten stojí za to.

Aj tak musím zhodnotiť, že sa mi King viac páči v roli spisovateľa poviedok alebo rovno jeho pseudonym Richard Bachman. Nesedí mi u neho takéto vážne sci-fi s množstvom postáv, aj keď Svědectví sa čítalo výborne a vôbec som sa u neho nenudil. Ale tých stran a kecov bolo príliš. Asi si dám od Kinga na čas oddych (aj keď som si pred mesiacom kúpil všetky knihy Temnej veže).

Najlepšie postavy: Fran, Larry, Harold a Popeláč

4 14.09.2017

Najviac sa mi páčila druhá časť (prvá bola nudná a tretia zase moc sci-fi), pretože v nej bolo najviac objavovania. Podobne ako v Clarkovej Ráme - nečakajte teda akciu, je to skôr hard sci-fi a niekedy až moc pretechnizované. Pravdu povediac, myslel som si, že knihu rýchlejšie prelúskam, čakal som od nej viac. Možno to bolo spôsobené tým, že sa tam toho moc nedialo a dej plynul pomaly. A možno aj prekladom s množstvom chýb. Ako niekto môže vypustiť do sveta takto sprasenú a odfláknutú knihu? To môžem rovno ich aj ja začať prekladať. A vraj vznikla aj zberateľská pevná väzba. S takýmto prekladom by som o nej ani neuvažoval.

Z postáv som fandil Belle, len škoda, že v druhej časti nedostala priestor a Světlanu som nenávidel. Pustite dve ženské do velenia a máte na krku prúser.

4 05.05.2017

Super oddychovka prečítaná za pár dní. Infico ma bavilo ešte viac než Morphin Red. Príbeh je jednoduchý a dej smeruje priamo dopredu. Páčil sa mi vzťah medzi Larrym a Brenou, na konci ten dialóg mohol byť viac ukecanejší. Vtipov (a odkazov) je v knihe plno, od začiatku až po koniec sa budete chechtať a občas vyprsknete smiechom nad nečakanými udalosťami. Hetešu si vždy prečítam rád, nech píše ďalej minimálne takto kvalitne a ja budem chrochtať blahom.

4 24.03.2017

V zásade klasická fantasy, ktorá zo štandardov vybočuje práve chranami (runy) a ich používaním. Svet, v ktorom sa príbehy troch hlavných postáv odohrávajú, "bojuje" už tristo rokov proti démonom. Alebo sa skôr len horko-ťažko bráni. Démoni sa vrátili, lovia ľudí a ľudia sú proti nim bezmocní, pretože zabudli na to, ako sa brániť. Toto chce zmeniť Arlen, ktorý opustí všetko a všetkých, len aby našiel chranu, ktorá dokáže démonov zničiť.

Kniha sa neskutočne ľahko a rýchlo číta, nenašiel som jediné hluché miesto, pri ktorom by som zazíval alebo gúľal očami, či preskakoval nudné pasáže. Obsahuje romantiku, napätie, humor ale aj smútok či slzy. Všetko to, čo má správna kniha mať. Súboje sú prehľadné a výborné. Posledných 100-200 strán ma úplne pohltilo, len sa stránky otáčali.

Všetky tri postavy sú sympatické, sledujeme ich detstvo, postupný vývoj a stretnutie. Čo sa z Arlena stane, tomu sa budete čudovať a keď sa obzriete ako chlapec začínal, len zakrútite hlavou.

Hneď sa idem vrhnúť na druhú knihu, len sa trochu bojím, že bude hlavných postáv až osem, no dúfam, že trojica Arlen-Rojer-Leesha dostane tiež priestor.

4 06.02.2017

Smrt bude mým mostem - Toblakajské pořekadlo

"Lepší je vlézt do pasti, kterou vidíš, než do té, kterou nevidíš." - Kalam

"Posmívají se našim urozeným, věděl jste to, dědo? V debrálštině pro nás mají jméno. Víte, co znamená? Psí řetěz. Coltainův psí řetěz. On vede, ale cení zuby, ale kdo mu poštěkává za patami, jestli ne ti, o kterých přísahal, že bude chránit? Á, taková jména mají hloubku, nemyslíte?" - Lull

********Spoilers! ********

Druhá kniha Eriksonovej Malazskej série je zasadená do úplne nového piesočnatého sveta "Sedmiměstí". Zo starých postáv stretnete len Kalama, Kvítka, Šumaře a Apsalar a pár ďalších a práve táto dejová línia so starými známymi vás bude baviť najviac, pretože po čase sa stretnú s legendárnym Icariom a jeho spoločníkom Mappom a mimo iného aj s Iskaralom Pustom, čo je IMHO najzaujímavejšia postavička v tejto časti. Časť s Felisín ("Felisín z rodu Paranů, jejíž sestrou je pobočnice Tavore, jejíž bratr jezdil s pobočnicí Lorn. Urozená, rozmazlená holčička. Kur*a."), Heborikom a Baudínom bola podstatne slabšia a rozvláčnejšia, dočkáte sa neustáleho putovania po púšti. Tretia dejová línia sa zaoberá hlavne historikom Kalousom, ktorý bude svedkom krutého povstania a zažije veľa krušných chvíľ uprostred boja medzi Záchlumčanmi, ktorých vedie Coltain. Strhujúce dielo, čo vám budem hovoriť. Erikson nešetrí telami ani dušami civilistov alebo vojakov a podsúva čitateľovi temné dielo krvavého povstania, v ktorom mi veľakrát vyrazil dych - napríklad Coltainovou smrťou, Pormqualovou tuposťou a zbabelosťou a konečným ukrižovaním tisíciek vojakov na Arenskej ceste. Môže sa zdať, že v knihe je málo krutých a temných pasáží, no keď Erikson o nich raz začne písať, majú silu a dostanú vás do kolien a vy rozmýšľate, či je naozaj v ľuďoch taká krutosť a prestáva vám z toho rozum stáť ako hlavným postavám.

Uvediem príklad pre silné žalúdky: "Kalous videl, že tady propuklo skutečné šílenství. Muže rozpárali, vytáhli jim střeva a omotali je kolem žen - manželek, matek, tet a sester - které nejdřív znásilnili, než je uškrtili na vnitřnostech. Historik videl děti s rozraženými lebkami, nemluvňata naražená na špízy pouličních prodavačů tapu."

Pár výtok mám hlavne k dosť neprehľadným bojom, takže som sa v nich nedokázal vyznať. Kvítko a ani Apsalar sa k "slovu" moc nedostali, zato Šumař hviezdil a strieľal zo svojej kuše jednu svietivku a práskavku za druhou. Na druhú stranu sú niektoré pasáže veľmi dojemné - vzťah Mappa s Icariom, tam som skoro uronil slzu.

Akurát počujem vonku krákanie vrán, vždy si spomeniem, že určite nesú dušu Coltaina :-)

********

Záchlumčané jsou démoni. Dští oheň. Jejich šípy se ve vzduchu kouzlem zmnožují. Jejich koně bojují se zlověstnou inteligencí. Vyvolali mezlovský ascendent a poslali ho do Sedmiměstí, kde teď čelí bohyni Smršti. Záchlumčany není možné zabít. Už nikdy nevyjde slunce.

"Nemůžeš něco předělat, dokud to nejdřív nerozbiješ." - Felisín

"Jestli nás povýšíte, pane, tak vám jednu vrazím, takže budete mít obě strany obličeje stejný. A až skončím, Bouřlivák vás nejspíš nakopne. Pane. - Gesler

"Žádný z vás není hoden ani toho, aby čichal prdy mého koně!" - Šumař

4 27.01.2017

"Guten Tag, mein alte Freund. Wie geht´s mein kleine Bauer?" - oberst (z tejto vety ma vždy zamrazí)

Hladové hry bola moja prvá prečítaná kniha od Dana Simmonsa, no aj keď to nie je jeho najlepšie alebo najvýznamnejšie dielo, kniha je naozaj veľmi dobre napísaná. Simmons píše lepšie než King alebo Barker. Jeho horory sú tak medzi nimi - ako keby si bral to najlepšie z Kinga a Barkera a pridal do toho ešte svoj vlastný kryštalický um (nepreháňa v sexuálnych alebo násilných scénach ako Barker a nie je taký jemný ako King). Hladové hry majú spád, no kniha je na druhú stranu veľmi trpezlivá a od čitateľa taktiež vyžaduje trpezlivosť. Dej budeme vidieť očami niekoľkých osôb - od Melanie, kde autor používa ja-rozprávanie, cez šerifa Gentryho, Natalie, slizkého Haroda alebo Saula (jeho rozprávanie o koncentračných táboroch bolo neopakovatelné, doslova som si ich užíval a hltal každú jednu vetu). Najlepšie na knihe je, že nenudí a autor dokáže posúvať dej prostredníctvom striedania postáv, ktoré danú situáciu vidia najlepšie, a tak v tom nemáte vôbec guláš (ako v postavách, tak v príbehu) a sami môžete rozmýšľať, dumať nad ďalšími pohybmi figúrok v hre. Samotné zakomponovanie šachovnice do hry mi vyrazilo dych, no prvýkrát mi nejak nevyšlo (neviem, či to bolo prekladom alebo mojou chybou). Samozrejme, Nemcov budete zase o ďalší zúrivý stupienok nenávidieť, veľakrát na nich budete počas knihy nadávať, hlavne na obersta (plukovníka) Willyho a celý nemecký manšaft, na ktorom tróni(l) Hitler. Hladové hry sú rozdelené na tri knihy. Teraz ich trošku rozoberiem (môžu sa v nich nachádzať spoilery).

"Nina Draytonová se mnou sváděla verbální souboj vyznačující se směsicí pobaveného pohŕdání a škodolibé vyzývavosti, jemné jako kočíčí drápky zahalené v sametu." - Melanie

V prvej knihe (Zahájení) sa naozaj len rozmiestňujú figúrky po "hracej ploche", dozvedáme sa bližšie info o naších hrdinoch (či už kladných alebo záporných) a hlavne odkrývame tajomstvá schopnosti, ktorú používajú übermenschen (smrtelníci ich prezývajú "upíri"). Už na päťdesiatej stránke kniha naberie zbesilé tempo s Melanie, ktorá v knihe tvorí takú "hlavnú" hrdinku, aj keď ju po prvej akcii dlho neuvidíte.

Druhá kniha (Střední hra) je o niečo (o dosť) akčnejšia. Konečne sa viac dostane na Melanie, ktorá je v hĺbke duše pokojná, no na vonok pôsobí ako stará baba s prasknutým vedením (pasáž s Vincentom nemá chybu). Páči sa mi prelínanie dejových liniek Gentryho, Natalie a Saula a ich odlúčenie a následné snaženie sa znovu spojiť. Akčné pasáže s gangom v Germantowne v čele s Marvinom boli sviežo kontrastné. Slizskú trojku Barent-Colben-Kepler(+ Sutter, ktorý je odený do rúcha baránčieho - s ním sa stretnete ale až v tretej knihe) budete nenávidieť a priať im pomalý, veľmi pomalý odchod z tohto sveta.

Tretia kniha (Koncovka) začína o tri mesiace po posledných udalostiach z druhej knihy. Začína veľmi rozvláčne (je z nich najdlhšia a má cca 400 strán), no o to velkolepejší je koniec. Kladné postavy sa pripravujú na stret so zápornými a ani vy a postavy samé neviete, ako to celé dopadne. Škoda len, že kniha nezachytáva bližšie Hitlera alebo celkovo viac neopisuje "upírov", ktorí nimi vlastne klasicky nie sú.

Čítanie Hladových hier mi pripadalo ako dívať sa na kvalitný, naozaj kvalitný thriller s prímesou fantastiky a hororu. Postavy sú naozaj premakané, ako po opisovej stránke, tak po stránke psychyckej. Krásne si viete všetky osoby v knihe predstaviť - Saul (aj keď nebol černoch) mi pripomínal Morgana Freemana, Gentry zas seržanta Baptistu z Dextera. Veľmi sa mi páčilo používanie nemčiny (keďže som z nej maturoval, aj keď ju neznášam), kniha dostala "germánsky" nádych a atmosféru koncentákov som si vedel živo predstaviť. V knihe je veľa silných scén, kedy autor nešetrí ako kladnými, tak aj zápornými hrdinami, takže každý jeden môže kedykoľvek zomrieť. Pritom jednotlivé postavy jednajú logicky a sami si vyradia svoje možnosti, z ktorých si vyberú, podobne, ako by ste to robili vy. Samozrejme, v knihe je kopec nelogických vecí, no ja nie som ten tym čitateľa, ktorý by sa odkazmi na nich vyžíval :-). Knížka by mohla byť pokojne kratšia, neuškodilo by jej o pár stoviek strán menej. Aj tak si zaslúži vysoké hodnotenie, pretože Simmons svoje rané dielo zvládol naozaj výborne. 90%!

Auf Wiedersehen...

4 23.01.2017

Je koniec - záverečný diel trilógie První zákon ma prekvapil svojou rozsiahlosťou - tzn. nie dĺžkou knihy, skôr koľko sa toho v jednej časti stalo -, ale predovšetkým postavami, kde a ako skončili - West a Ardee (z nich som bol najviac zdrtený...), Jezal a Logen (to sa dalo očakávať), Glokta a Bayaz (dve postavy, ktoré hrajú na obe strany). Ani jedna jediná postava nie je priamo biela alebo čierna, všetky sú čiernobiele, čiže robia ako dobré, tak aj zlé veci. Dej je opäť voľný, aj keď tu máme niekoľko udalostí, do ktorých sa naše postavy rútia - rôzne obliehania, bitky proti Kráľovstvu a Gurchulu alebo Bethodovi a voľba nového kráľa. Množstvo vecí je predvídateľných, no pri niektorých vám spadne sánka a budete si hovoriť "NIE!". Keď Logena pochytí berserk, na jednej strane sa budete tešiť na krvavý masaker, no na druhej báť, koho zo svojich "nechtiac" sejme. Ak v minulých dieloch autor odstránil jednu / dve postavy, tu ich bude podstatne viac, určite si medzi bandou severanov nájdete toho svojho obľúbenca, za ktorým budete smútiť. Zamrzelo ma, že Ferro tu dostala menej priestoru, no aspoň, že sa na konci ukázalo (alebo sa sám ukázal), kto ťahá za všetky nitky (čo bolo taktiež predvídatelné). V knihe som nenarazil na jediné hluché alebo nudné miesto, kde by som zíval nudou - kniha je plná akcii, intrík, bojov a veľmi dobrých dialógov - postavy niekam smerujú, vyvíjajú sa, takže keď sa človek obzrie na začiatok prvej knihy a porovná si vývoj jednotlivých postáv na konci tretej, je to veľký rozdiel (pri niektorých ani nie). Kniha podľa mňa bola dokonale dlhá, aj keď som bol smutný, že už končí, bol som nasýtený a otvorený koniec hovorí za všetko - môžeme sa tešiť na pokračovanie!

Ako bol Bayaz skúpy na mágiu v prvých dvoch dieloch, tu sa rozčertil a keď už, tak poriadne. Z niektorých momentoch (boj v Tvorcovej veži alebo záverečný spell v použití so "Sémě"), mi behal mráz po chrbte. Oveľa viac som si začal uvedomovať symboly, ktoré Abercrombie do svojej knihy zakomponoval a poukazuje na dnešný ľahko zmanipulovatelný svet plný korupcii, bratríčkovania, intrík a tak ďalej a tak ďalej.

______________________________

"Jako malý kluk jsem byl tak měkkosrdcatý, až to bylo směšné. Věřte mi, že jsem se rozplakal i při pohledu na mouchu, která se chytila do pavoučí síte. Neustálá bolest mě z toho vyléčila."
"Oba dva tak velmi mladí a velmi krásní, se vším tím svým štěstím a bohatstvím a vladařskými životy před sebou. Hurá! Sláva jim! To scvrklé lejno, co mám místo srdce, se může radostí rozskočit!" - Glokta

"Člověk nikdy nemá dost nožů, říkaval můj otec. Pokud všechny nemíří na vás a nemají je v ruce lidi, co vás zrovna nenávidí" - Logen

"Na ploché travnaté ploše byl stejně nenápadný jako lejno na čerstvě napadaném sněhu." (Dow)
"Připadal si jenom jako galionová figura na přídi. Pěkný, pozlacený, úchvatný, ale naprosto neužitečný kus dřeva. Až na to, že figura může alespoň plout na přídi lodi." (Jezal)

4 21.01.2017

Dej je veľmi pomalý a zbytočne naťahovaný, kniha sa síce tvári, že má 400 strán, no na pohľad druhý, po prečítaní, som sa cítil, ako keby som mal za sebou aspoň osemstostranovú buchtu, ktorá je vypchatá veľkým množstvom bezfarebnej vaty. Pán Medek a pani Vrbenská sa síce snažili písať kvetnato a veľmi obsiahlo, všetko chceli mať popísané od A po Z, no mne to tam bolo skôr na škodu ako na úžitok. Niekto si možno tieto opisové srandičky užíva, no pre mňa boli zbytočné. Jediné pasáže, ktoré sa dali čítať, bola dejová linka Kraka, zo začiatku aj Vlka, no keď sa Vlk dostal na cestu dokončiť svoju úlohu, nudil som sa. Ďalšia linka sa mi páčila s Elwarou a Ronwain. Okolo modrého býčka sa celý príbeh netočí priamo, no je v deji ako taký symbol. Posledných pár kapitol a koniec boli vyslovene dobré. Súboje celkovo, ako ich popísali autori, mi moc nesedeli, videl som v tom len chaos (možno to bola moja chybná predstavivosť). Pre mňa sklamanie, nevedel som si dostatočne predstaviť starovek v Česku a Morave. Možno sa to niekomu zdalo "husté" no mne sa nechcelo donekonečna listovať slovíčka, ktoré boli niekedy takmer v každej druhej vete po latinsky.

Krak je naozaj výrazná postava pôsobiaca ako hrdina, ktorý pre pomstu urobí čokoľvek. No čo sa barbarstva týka, na Karsu naozaj nemá... :-)

"Tyhle kopce jsou děravější než legionářův měšec."
"I hrstička sněhu strhne lavinu, nicméně je třeba celé zasněžené hory, aby ji nasytila."

4 21.01.2017

Konečne som dočítal túto ťažkú knihu. Už ma z nej boleli ruky :-). "To" je príbehom siedmych postáv, ktoré si žijú svoj vlastný obyčajný život, až do okamihu, kedy ich k sebe začne niečo priťahovať. Keď som si, ešte pred čítaním, prečítal anotáciu diela, neviem prečo som si predstavil partu detí stojacich pred rozpadajúcim sa domom, ktorý v sebe ukrýva hrôzostrašné tajomstvá a vtedy sa mi v mysli ukázalo asi pol tucta filmov-hororov, ktoré s týmto nejako súviseli.

"To" začína rozvláčne (keďže kniha má viac ako tisíc strán), King (je king) čitateľovi podsúva jednotlivé informácie, bravúrne ich rozvádza a ja som len žasol, kde nachádzal toľkú inšpiráciu s vymýšľaním všetkých mien, udalostí, miest, atp. Príbehy tučného Bena, vtipkujucého Richieho (Píp-Píp, Richie), krásnej Beverly, koktavého Billa, astmatického Edieho, židovského, zamlklého Stana alebo Mikea, ktorý to všetko zapisoval(niekedy boli tieto pasáže nudné) boli veľmi pútavé a skvele sa čítali. Pomalé odhaľovanie minulosti, čo sa stalo, jednotlivé stretnutia s ich rivalom Bowersom a jeho partou boli nezabudnuteľné. Koniec bol, až na to utužovanie súdržnosti v kanáloch (Beverly, Beverly...), celkom v poriadku, aj keď do absolútneho hodnotenia tomu niečo chýbalo - možno viac strachu alebo lepší koniec, keďže koniec prišiel nejako rýchlo - čítate 800 strán rozvláčne a naraz na posledných dvesto stranách to ide ako z kopca na Billovom Stříbrňáku (HYJÉ STŘÍBRŇÁKU, DO CVALU!). 90%


"Sem jen osamělej tulák, nemám žádný prachy, nemám kde bejt, ale jedno mám: mám svoji nemoc, co mě žere. Kůže mi praská, zuby mi padají z huby, a hlavně celej hniju jako ňáký jabko, jasně to cítím jak hniju, žere mě to zevnitř, žere, žere, žere mě to."

"Umlaťte je! Umlaťte je, vybombardujte je až do kamennýho věku, vymlaťte jim mozky!" - Henry

4 20.01.2017

Keď som sa dozvedel, že Vězení svobody je od autora Nekonečného príbehu, čakal som krásne fantasy príbehy. A tie som aj dostal a neboli to príbehy pre deti ale dospelých. Za čo som rád, pretože autor využil priestor aj pre filozofovanie, čo vôbec nebolo na škodu. Najviac sa mi páčila prvá a posledná poviedka (Dlouhé cesty cíl a Legenda o Ukazateli) - obe sú zamerané na život jednej osoby, ktorá počas svojho života prejde viacerými premenami. Mimo nich sa mi páčili poviedky s rôznymi zmenami dimenzií, či už ich charakterizovali dvere, chodba či auto. Pán Ende má výbornú fantáziu a som naozaj rád, že sa kniha dočkala krásnej úpravy s výbornými ilustráciami. 90%

4 19.01.2017

Ďakujem, majstre. Za to, že som mohol prežiť detstvo s Enderom a jeho súrodencami Petrom a Valentine. Za to, že ste ma na konci knihy 2x prekvapili tak, že mi skoro spadla kniha z rúk (a to sa nestáva často). Za pútavé a veľmi krásne dielo, ktoré som hltal a vžíval sa do každej udalosti, ktorá Enderom otriasla. A za celého Endera, ktorého ste sám stvoril a vytvoril tak tento skvost, ktorý si právom zaslúžil dve ceny. Ešte raz - ďakujem!

"Ačkoliv po těch letech s létajícími dětmi mi fotbal připadá, jako když se dívam na slimáky, kteří do sebe narážejí."

4 18.01.2017

Jedna z najlepších kníh, ktorú som kedy čítal. Survival horor ako sviňa a Simmonsov masterpiece. Čo viac písať? Prečítajte si to. K tomu je to podľa skutočnej expedície, ktorá sa stala, pán Simmons tam pridal len nejaké prvky naviac. Ani raz som sa za tých viac než 600 strán nenudil a naozaj mi bolo ľúto, že príbeh už skončil. Veľmi sa mi páčilo, že autor nenechal dejové linky nevysvetlené ale dorozprával ich a tým vo mne ešte väčšmi potvrdil, že je to PÁN spisovateľ.

4 17.01.2017

Čo dodať? Štvrtý diel ponúka namiesto rozprávky, ktorá sa skončí happyendom, temnú hrdinskú fantasy, kde od hlavného hrdinu môžete očakávať čokoľvek... Tungdil sa zmenil, ale zmenil sa aj svet okolo... prešlo 250 rokov, mnoho hrdinov čias minulých je preč, no Pruďas ostal a to je hlavné! :-)
Okrem hlavnej dejovej linky budete sledovať aj druhú nemenej podstatnú časť Rodariových synov. Tieto dve linky sa neskôr spoja a všetko vyvrcholí v záverečnú bitku, ktorú autor zvládol na výbornú. Kniha sa číta sama od seba, Pruďas hádže jednu hlášku za druhou, koniec ma zaskočil a očakávam, že sa Markus Heitz niekedy ešte vráti k Skrytej Zemi :-)
Na otázku odpovedám: Áno, bol to pravý Tungdil.
A asi sa už nikdy nedozvieme vtip o tom, ako sa skřet (slovensky "ohyzd" :-D) pýta trpaslíka na cestu... to vie len sám autor...

"Teď jsem se doopravdy dožral! Já ti takovou vrazím, až z toho pukneš!"
"Hej, vy zplozenci šíleného maguse! Zústaňte zalezlí ve svých ďourách!...Nebo mám lepší nápad. Vylezte ven, já vám dám ruce a nohy hezky do pořádku!"
"Vyklepu ti kožich, až budeš průsvitnej jako list!"
"Tady se nám blíží další tlupa černooček! Učenej, tentokrát jsou moji, rozumíš? Nemůžu nechat celou práci na... učenej! UČENEJ! ... On to udělal zase!"
- Boindil Dvojčepel, zvaný též Pruďas z klanu Vrhačú seker, válečník

4 17.01.2017

Stopařův průvodce Galaxií ponúka veľmi vtipným rozprávaním ľahko nadpriemerný dej. Mne osobne sa britský humor páči, no v tejto sérií som ho akosi odmietal... Dej ma nebavil, možno aj preto, že tých vtipov bolo na tak málo stranách jednej knihy aj moc alebo len preto, že kniha už je veľmi stará a vtipná je len pre starších čitateľov... :-) Každopádne si ju prečítam ešte raz! 70%

4 17.01.2017