Hellrampage komentáře u knih
Táto kniha ani nepotrebuje komentár. Je to povinné čítanie pre všetkých fantasy nadšencov - rovnako ako napr. Tolkien. Druhá poviedková zbierka je ešte lepšia než prvá, každú poviedku by som hodnotil plným počtom, zaslúžia si to.
Stephensonov Kryptonomikon nie je príbeh len o šifrách a enigme. Je to príbeh ľudí, ktorí zažili druhú svetovú vojnu a ranú éru internetu. Je to veľmi náročné čítanie, na ktoré sa musíte sústrediť, no Stephensen píše skvelo. Je tu veľa výborných častí, je tu napätie a celá kniha je pretkaná skvelým humorom. Najviac ma bavila linka s mladým Shaftoeom, ktorý sa snažil prežiť druhú svetovú vojnu a jeho hlášky s nadriadeným. Tie nemali chybu. Autor pri každej postave trochu mení štýl písania - pri Lawrence Pritchard Waterhousovi je skôr technický, pretože rozmýšľa ako matematický génius a úplne inak než normálni ľudia a pri mladom vojakovi Shaftoeovi je veľmi humorný a o dosť jednoduchší. Kniha ma veľmi bavila, len bola niekedy dosť uťahaná a niektoré pasáže by som úplne vynechal. Aj tak sa mi autorov štýl písania dostal rýchlo pod kožu a užíval som si každú jeho vetu. Po Anatému je Kryptonomikon ďalší skvost od tohto autora, ktorý sa oplatí prečítať. 90%
Dickove poviedky sa mi čítali oveľa lepšie než niektoré jeho romány. Sú jednoduchšie a pritom plné nápadov. Aj po 70 rokoch od toho, ako ich autor napísal, nútia k zamysleniu a budú vás baviť. Odporúčam všetkým fanúšikom sci-fi. 90%
Dosť rôznorodá poviedková zbierka od autorky, ktorá ma už dlhšie zaujímala. Niektoré jej poviedky boli menej zaujímavé, niektoré naopak bavili viac. Posledná púštna poviedka bola výborná, rovnako ako ústredná o harfe. Kniha má krásne originálne prevedenie a aj číslovanie poviedok.
Druhé Archívy sú o dosť slabšie. Ako príbehovo, tak kresbou. Dosť mi vadilo, že sa aj v rámci jednotlivých častí príbehov zmenil autor kresby, potom to k sebe vôbec nesedelo. Najviac sa mi aj tak páčila kresba Randy Greena. Ostatní Laru tak dobre nevystihli. Ďalším problémom bol crossover s Witchblade. Ak ste tento komiks nečítali, budete mať problém pochopiť niektoré diely, pretože sa dosť skáče v deji. V jednotke sa mi tie príbehy oveľa viac páčili. Uvidíme, čo prinesú ďalšie dve Archívy.
Tomb Raider v obrom komiksovom formáte? Prečo nie. Konečne tu máme kompletnú zbierku komiksov s touto hernou ikonou. Kresba je krásna a príbeh viac-menej len akčný. Od príbehov netreba čakať nejaké hlboké myšlienky. Tieto prvé Archívy nakreslil skoro celé Andy Park, no nesedelo mi ako vytvoril Laru. Ako tu už niekto napísal predo mnou - nemala sex appeal. Viac sa mi páčilo ako ju nakreslil Randy Green v druhých Archívoch. Čo mi najviac vadilo bola plytkosť scenára a opakovanie sa textu a podobný postup príbehov. Ale na odreagovanie a zábavu, keď nechcete moc premýšľať, ideálny komiks.
Krátky jednoduchý príbeh o partičke dobrodruhov, ktorí idú zobrať jeden zabudnutý artefakt zo starého dolu. Neviem si pomôcť ale autor sa určite musel inšpirovať doomovkou Quake - sú tu temní rytieri, slizské skákajúce monštrá ako z poslednej epizódy, ťažké strelné zbrane, granáty a na konci Chton, ktorý sa aj v Quake bahnil v láve. No a Rex a Tex mali ťažké hřebíkomety, to je jasný odkaz na túto hru a skupinu Nine Inch Nails. Za mňa spokojnosť.
Zatiaľ najslabšia kniha pána Heteši, ktorú som od neho čítal. Príbeh je zbytočne naťahovaný a akoby stál na mieste, hlavná postava Jerry stále chodí hore dole a niektoré scény sa aj viackrát opakujú. Aj keď sa text čítal rýchlo, nevedel som sa poriadne začítať, preto mi aj dokončenie knihy tak dlho trvalo. Vyvrcholenie príbehu bolo veľmi krátke a akoby neukončené - aj za to dávam nižšie hodnotenie.
Těžká planeta má veľa rôznorodých poviedok s nápadmi, ktoré by jeden autor určite za celý život nedal dokopy. Preto: čo poviedka, to iný autor a úplne iný prístup. Najviac ma bavila prvá polovica knihy a poviedky ako Domeček jako klicka, Povrchové napětí, Odysea z Marsu, Poslední den či Mobius. V druhej polovici mi prišli poviedky slabšie. A veľmi vysoko hodnotím aj kvôli komentárom pána Asimova vždy po každej poviedke.
Post-apo bez ľudí a čistokrvné robotie survival sci-fi. Moře rzi je veľmi krátka a priamočiara knížka s filozofickým podtextom o "ľudských" robotoch. Ja som im tie emócie nežral a ani ich takzvanú "záchranu" od jednej supermysle a k hlavným hrdinom príbehu som bol skôr chladný.
Kniha sa celkom dobre čítala, len mi prišlo, že tento jeden krátky príbeh by sa skôr hodil vo forme poviedky než celého románu.
Výborný horor, ktorý mi vo viacerých veciach pripomínal Kinga. A musím povedať, že ma bavil viac než King, pretože Laymon píše viac zábavne ale jednoduchšie. Kniha vyšla v 89´, písal ju Američan, tak mala super atmosféru a živo som si vedel predstaviť väčšinu scén. Záverečná vyvražďovačka v štýle S.A.W. (alebo Until Dawn) bola výborná, najviac som držal palce mojim obľúbeným dvom policajtom a Violet. Do dokonalosti mi chýbalo viac vecí - hlúpe jednanie postáv a niektoré nelogické a prehnané scény. Ale inak je Lunapark kvalitná kniha, ktorá sa oplatí prečítať. Len je škoda, že Laymon u nás málo vychádza, pritom napísal veľa noviel a kratších vecí. 90%
Tretí diel ešte pridal plyn, no ubudlo zo strán, čo ma mrzí najviac. Prvé tri diely urobil autor za rok, u nás bohužiaľ vychádza jeden diel za rok, takže dočkať sa ďalších dielov bude kruté. Rozhodne sa ale teším na ďalšie časti.
"Svět má ve zvyku lámat mým slibúm hřbet" - Achamian
Táto kniha sa zo začiatku číta veľmi ťažko - úplne nový svet, nové náboženstvá, frakcie, čarodejnícke akadémie, množstvo postáv s menami, ktoré ani neviete prečítať...
Richard Scott Baker síce vytvoril uveriteľný a veľmi zaujímavý nový svet, no predstavil ho čitateľom tak nejak krkolomne (možno to bola moja nechápavosť a nesústredenosť). V anotácií nám priblíži množstvo zaujímavých postáv, ktorých osudy budeme sledovať a ja som sa tešil, že to bude super temná fantasy ako Erikson... a je to iné.
V knihe ide hlavne o politiku a večné filozofovanie hrdinov. Myslel som si, že ma z postáv bude baviť najviac čarodej, no ten bol nudný ako celá jeho škola. Prostitútka Esmenet mi pripomínala Mhybe z Malazu, tiež otravná postava. Najviac ma bavil barbar Cnaiur a Kellhus, ktorí celý dej tiahnu dopredu (a práve Kellhusov prológ ma bavil najviac, mal skvelú atmosféru a pripomenul mi Eriksona). Dialógy sú výborné, no občas ich rušia vnútorné myšlienky postáv. Ich rýchle striedanie mi tiež vadilo. Z frakcí ma zaujali Dunyainovia, Konzult a Cishaurovia.
Prvý diel pôsobí ako prvá kapitola knihy, prológ. V deji sa vlastne nič nestane, postavy idú z bodu A do B, Erikson by to nazval - zbiehanie. Bakker si len pripravil figúrky na šachovnici a dúfam, že pokračovanie bude viac... jednoducho sa v ňom konečne začne niečo diať. 70%
"Žádná duše se nepohybuje světem sama. Každá naše myšlenka vyrústá z myšlenek ostatních. Naše slova nejsou nic jiného než opakování slov, která již byla vyřčena. Pokaždé, když se zaposloucháme, necháváme se unášet pohyby jiné duše." - Kellhus
Sklamanie a pre mňa ľahký podpriemer. Začnem tým pozitívnym - krásny obal, sympatické hlavné postavy. V rámci vyprávania sa jedná o zápisky z rozhovorov. Nemôžem si pomôcť ale po prečítaní série Illuminae, ktoré ukázalo, ako to má vypadať, mi prišlo, že Spíci obři akosi zaspali dobu. Ďalšia vec je, že príbeh sa nikam nepohne, celú knihu sa hľadajú časti robota a potom sa rieši príliš moc poliky. Dialógy sami o sebe ma takisto o kvalite moc nepresvedčili. Myšlienka super, prevedenie nič moc. Uvidím, čo prinesie pokračovanie.
Táto kniha si zaslúži plnú paľbu už len kvôli svojmu spracovaniu. Výborný dizajn a predná obálka! A prekladatateľ si tu zaslúži metál. Príbeh je ľahko pochopiteľný, máme tu pár postáv, vírus Fobos, šialené AIčko a do toho všetkého flotilu prenasleduje dreadnought. Mám taký pocit, že sa autori nechali veľmi inšpirovať hrou System Shock. Jediné, čo mi vadilo, boli cenzurované nadávky. Na druhú stranu si čitateľ môže doplniť ľubovoľné slovo a túto knihu si prečítajú aj mladší.
Moje prvé stretnutie s Honor nebolo také aké som si predstavoval. Stanice Bazilišek má svoje dobré a zlé stránky, no od knihy som očakával viac aj pre jeho veľmi dobré hodnotenie od ostatných uživateľov. Bola to takisto moja prvá prečítaná kniha od pána Webera.
Aj keď sa táto séria radí do žánru military, v prvom diele prevláda skôr politika a malé náznaky od každej postavy v rozhovore. Weber išiel IMHO do príliš veľkých detailov a opíše vám všetky pocity postáv v rozhovore, ktorý by inak trval veľmi krátko. Opíše všetky drobné mimické zmeny v tvári a keď sa to v knihe objaví viackrát, je to únavné.
V postavách som sa moc neorientoval a bol som rád, keď prišla na scénu Honor so svojou kočkou na hlave. Keď to mám porovnať s Válka starého muže, ktroá bola síce krátka ale excelentná, prvý diel Honor mi prišiel uťahaný a veľmi politický. Uvidíme, čo prinesie ďalší diel, no nejako sa do neho zatiaľ nehrniem. 70%
Ako to už mnohí písali predomnou, Esslemont nie je Erikson, no ak máte radi Malaz a prečítali ste všetkých 10 kníh od Eriksona, odporúčam pokračovať s Esslemontom. Z času na čas to malo atmošku Malazu a cítili ste sa ako doma - hlavne v odbočke s Dassemom. Z hlavných postáv (Kalem / Kiska) sa mi viac páčil Kalem, toho si obľúbi každý. Kniha sa čítala ťažko, aj keď mala len niečo cez 200 strán, ale rád som sa dozvedel viac o Kellanvedovi, Tanečníkovi, Dassemovi a tróne stínu.
Hodiny z kostí sú románom s ľahkou fantastikou. Spočiatku kniha začína príbehom Holly, v ktorom nie sú takmer žiadne prvky fantastiky. Až ku koncu knihy to autor na čitateľa rozbalí a doslova ho zavalí nadprirodzenom. Kniha je rozdelená na niekoľko príbehov, každý príbeh vidíme z očí inej postavy, pritom sú od seba oddelené časovo. Autor brilantne napísal postavy, kniha sa číta výborne, no vyvrcholenie knihy medzi dvoma skupinami ma nijako neoslnila. Posledná kapitolka v post-apo prostredí bola parádna chuťovka na záver. Malo to skvelé myšlienky ale tak strašne málo využité. Keby vyšiel film, pozrel by som si ho radšej.
Piaty diel a zakončenie celej fantasy ságy sa pre mňa tiahlo a knihu som niekoľkokrát odložil. Tak ma nebavila. Autor napísal na konci, že mal cez 1000 strán, z ktorých vyhodil cca 300 strán. Ja by som vyhodil ešte prvých 400 strán, čo bola len vata. Autor má talent písať o ničom stovky strán. Pritom píše veľmi dobre, no stále dookola.
Prvé dva diely boli pre mňa najlepšie a odporučil by som ich každému, kto má rád fantasy. Autor to mal ukončiť tretím dielom, v ktorom by sa sústredil na hlavnú líniu. V piatom diele ma ani iná, než hlavná línia nezaujímala. A zakončenie celej série sa mi nepáčilo. Posledná kapitola s kojením, akože wtf?!
Lukjaněnko ma dokázal príjemne prekvapiť tým, že v šiestom diele z Hliadky stále ukazuje niečo nové, čo tu predtým ešte nebolo. A zdá sa mi, že konečne konflikty a zápletky začínajú mať globálny charakter, pretože vrcholy v predchádzajúcich knihách mi prišli ako také menšie "potýčky". Konečne sa dozvieme, čo šero vlastne je a väčší priestor dostanú aj proroci. Jeden bod som stiahol pre prílišné filozofovanie a zbytočné kecy okolo (keď Iný cestovali). Koniec zostáva v napätí, čitateľ nevie, ako sa skončí, či Sergej definitívne uzavrie túto sériu.