Hellrampage komentáře u knih

"Člověk, který nerozumí lidem, má jen falešnou představu sám o sobě"

Nadace na hranicích je o stupeň lepšia než predchádzajúca časť a zatiaľ najlepšia kniha zo série. Čítala sa mi oveľa lepšie a možno aj preto, lebo ju autor napísal po takmer tridsiatich rokoch a bol v románoch skúsenejší a aj technológie v skutočnom svete sa značne posunuli - text už nepôsobí až tak archaicky. Kniha nám zhrubla, čo je dobre a nenudila. Páčil sa mi odkaz na sériu o robotoch, ktorú Asimov napísal po Druhej nadácií, tú mám tiež v knihovničke a teším sa na ňu.

Veľmi sa mi páčili všetky postavy (Novi, Trevize, Pelorat, Bliss alebo Gendibal), konečne začal Asimov písať aj o nich, nielen o Nadácií. Každá postava niekam smeruje, má svoju úlohu vo vesmíre a na konci sa ich cesty pretnú. Táto časť má v podstate dve hlavné linky - pozrieme sa do hlavných "politických" kruhov Druhej nadácie a budeme cestovať s Trevizom a Peloratom a hľadať prvú planétu, z ktorej vzišlo ľudstvo. Obe linky sú zábavné a dostatočne rýchlo sa striedajú, takže keď vás prestanú baviť politické pletichy, kniha vás presunie do modernej nadačnej lode.

Koniec je taký Deux Ex Machina (či už v zmysle počítačovej hry alebo významu) a jeho rozuzlenie mi úplne vyhovovalo.

"Lež je tím lepší, čím víc se blíží pravdě, a čistá pravda je nejlepší ze všech lží".

3 12.01.2018

Viac než postavy ma v pokračovaní zaujal koniec druhej poviedky. Celkovo v druhej poviedke mi postavy vôbec nesadli a ich príbeh som čítal nezaujato a bez emócií. Ale keď sa dozviete pointu, oplatí sa prečítať aj druhýkrát, kedy vám začne všetko správne zapadať. Prvá poviedka mi sadla viac, aj keď si s odstupom času z nej nepamätám ani postavy a ani dej. Hmm...

Nadace a Říše sa mi páčila oveľa menej než prvý diel. Aj keď sa táto kniha zdá ako pokračovanie, nevraciame sa k starým postavám, naopak začíname úplne nanovo a aj Nadácia sa po poslednej kríze trochu premenila. Aby ste plne pochopili dej a ocenili postavy, každú poviedku je treba si prečítať dva-krát.

3 25.11.2017

Dve veľmi nadpriemerné poviedky od českých autorov. Čítali sa výborne, bolo to príjemné oddychové čítanie. Aj keď som sa viac tešil na Hetešu, Veverková poviedka mi sadla viac. Prvá poviedka je v znamení rozšírenej virtuálnej reality - podobnú tématiku majú mnohé japonské anime, druhá poviedka bola v hackerskom štýle - Veverka robí z hackerov badassov (teda brusterov). Je to napísané síce neuveritelne ale čítalo sa to samo. Prekvapil ma vek knihy, no vôbec som nemal pocit, že je outdated. Príjemná jednohubka.

3 03.08.2017

Dostal som to, čo som od knihy očakával. Síce prvá poviedka bola kvalitatívne horšia a bola akoby vytrhnutá z upírych denníkov (alebo Tvajlajtu) pre -násťročných, druhá bola po všetkých stránkach dokonalá. Akčná jazda ako sa patrí, kedy neviete, čo od hlavnej postavy očakávať. Čitateľ už z predchádzajúcej knihy vie, ako funguje svet a šero, pozná postavy a jednotlivé strany, a tak si túto jazdu môže užiť bez zbytočných filozofovaní a vysvetľovaní. Kráľovsky som sa bavil. 90%

Tretia časť bola skôr uzatvárajúca a neutrálna. Som zvedavý na poslednú tretiu knihu z trilógie.

3 21.06.2017

Noční hlídka je o boji dobra a zla, no predovšetkým o rovnováhe. Psychológ Lukjaněnko sa zamýšľa prostredníctvom hlavného aktéra Antona o večnej otázke dobrých vs zlých skutkov a ich vplyv na svet a ľudí okolo. Celá kniha je rozdelená na 3 väčšie poviedky s prológom. Prvé dve sú viac akčné a až v poslednej sa viac filozofuje. Celkovo z knihy nie som až tak nadšený ako iní komentujúci. Som zvedavý na pokračovanie...

3 27.05.2017

Nemôžem inak, musím hodnotiť plným počtom. Posledných 140 strán bolo… uff.

Prvých dvesto strán je o staronovej postave Jardirovi – autor predstavil kultúru „z opačnej strany sveta“ od detstva cez dospievanie až po dospelosť. Z prvého dielu nám autor Jardira znechutil, no tu sa to snaží napraviť. Táto časť ma moc nebavila, pretože sa príbeh tiahol pomaly. Na druhú stranu si čitateľ mohol urobiť kvalitný a detailný obrázok, ako žijú krasijci a koľko môžu mať manželiek. A ich ideológiu, atď. Vtedy som ešte rozmýšľal nad nižším hodnotením.

No potom dostali priestor staré známe postavy – Arlen, Leesha, Rojer, obľúbil som si staronovú postavu Rennu. Aj tak celú knihu tiahne najsilnejšie Arlen. Najviac sa mi páčili opätovné stretnutia v Milne a Tibbetskej riečke, ktoré boli nesmierne dojemné a ja som sa tešil ako malé decko na tie kapitoly. A posledné súboje s dvoma princami… uff. Idem sa vrhnúť na tretí diel, tak ma táto séria baví

3 20.02.2017

Tady funguje klasická malazská vojenská struktura, ženská. Krátka, násilná debata a hotovo. My jen tak nepostáváme. - Bouřňák na Kalyth

"Myslí si, že slunce každej večer zapadá do její prdele a každý ráno jí vychází z huby. Je mimo, Gesi. Je šílená jako pětioká kočka s jedním vousem -" - Bouřňák o Krughave.

"Žvýkání sušeného masa vybudí nějaké ty šťávy, ale je to jako polykat bhederiní placenty deset dní ležící na slunci" - Pores v rozhovore s Faradan Sort

Spoilers
-------------------------------------
Posledná časť tejto epickej fantasy série a ja cítim smútok. Nie len preto, pretože príbeh skončil a s nimi aj moji obľúbení hrdinovia ale aj preto, že posledných sto stránok bolo jednoducho smutných. Rozlúčkových. Autor sa lúčil s malažanmi, s Paličmi mostú, Lovcami kostí, s Imassmi, Jaghutami a všetkými ostatnými rasami. Najkrajšie na tom bolo, že konečne dal priestor Ganoesovi a Tavore sa stretnúť a objať a na konci nechal prejaviť aj city lásky ďalších postáv, čo u neho nebolo zvykom a mňa hrialo u srdca. To bolo pre mňa najdôležitejšie, toto gesto. Keby sa neboli stretli (a Erikson by to urobil podobne ako u Tavore a Felisín - vtedy mi tretíkrát zlomil srdce / 1. Whiskeyjack, 2. Coltain), zostal by len ten prvý smútok, že skončil príbeh ale nebola by žiadna rozlúčka. V momente, keď Tavore padla na kolená a vykríkla, zasiahla ma do srdca tak silno a presne ako Očkov šíp Coltaina a ja som si zavspomínal na jej dlhé a ťažké ťaženie a čo všetko prežila za tých množstvo strán a rozumel som jej. Konečne som ju aj ja pochopil, keď sa mi prv zdala chladná a nijaká. A odľahlo mi, že už je koniec aj pre ňu, pretože som si ju obľúbil.

Keďže postáv bolo v celej sérii neuveriteľne veľa, nie na všetky moje obľúbené postavy sa dostalo veľa priestoru. Napríklad by som chcel viac čítať o Paranovi a čo sa dialo v Sedmiměstí, keď sa dostal do pozície pěsti a ako sa do pekla dostal ku Kolanse (nehovorte mi, že vytvoril megaportál a presunul celú armádu cez tisíce kilometrov mora), Karsa Orlong mi strašne chýbal, v poslednej časti sa ukáže len raz (ak sa nemílim), no zmení celý priebeh boja (ale vôbec som nepochopil prečo sa tam ten boh ukázal a prečo ho mal Karsa zabiť?!).

Tretí diel je pre mňa najlepší. Keby som mal čítanie ukončiť, tak štvrtým dielom, pretože ukončuje druhý diel a pretože piaty je úplne iný svet, rozprávanie, pohľad, atď.

Každopádne, začiatok desiatej kapitoly je legendárny. Stačí si ho prečítať a prechádza mráz po chrbte. Eriksonove posledné slová v knihe a tejto sérii sú: "Nezapomeňte na nás". Ja na nich určite nezabudnem...
-------------------------------------

"Dnes pújdu mezi vojáky, pobočnice, protože musím vyprávět jeden příběh. O dvou dětech a pytli s hračkami." - Ruthan Gudd

Tento popis pobitvovej scény mi zlomil srdce: "Mezi mrtvými a umírajícími byly dvě dívky, klopýtaly od těla k tělu. Od hlavy k patě byly karmínové. Jedna vřískala, jako kdyby se snažila roztrhat svúj hlas na kusy, navěky ho zničit. Druhá vrávorala mezi mrtvolami s rukama na uších."

3 27.01.2017

Toblakai. Vojsko Toblakajú, to by byl pohled, při ktorém by povolili svěrače i samotné císařovně...

Karsa Orlong je rozzuřený, a přitom se nenechává ovládnout hněvem. Meč držel nehybně před sebou, připravený, a samotný klid čepele jako by sliboval příval zkázy.

**********
Príbeh Karsy Orlonga vás úplne odrovná, vôbec by mi nevadilo, keby jeho príbeh bol podstatne dlhší, tých 200 strán ale stačilo a spokojnosť sa dostavila (kam sa hrabe Conan). Ďalších 500 strán knihy ma bavilo pri druhom čítaní už oveľa menej a záver je klasický Eriksonovský "hřebíček do rakve". Tretia kniha pre mňa ostáva stále TOP, v štvrtej prichádza znova na rad Felisín, dočkáme sa dvojice Trull - Onrak, Lostara - Perel, Karsa - Leoman, Tavore - vojsko, k slovu a činom sa dostane aj starý dobrý Šum a Kalam. 90%

"Veď mě, vojevůdce!"

3 27.01.2017

Mal som chuť si po dlhšej dobe prečítať niečo od pána Simmonsa, a tak sa mi, okrem jeho "obrov", dostala do rúk útla sci-fi knižka bez sci-fi motívov.

"Chyba je pořád jen čekat a čekat na vyrovnání dluhu, jako by to byla odměna, kterou dostaneš. Pracuješ a čekáš a pak pracuješ ještě víc, zatímco všem ostatním a sobě říkáš, že dobré časy přijdou, a pak se všechno rozpadne na kousky a tobě jen zbude čekat na to, až umřeš."

Kniha, ktorá podaním príbehu pripomína skladanie puzzle. Čitateľ si musí postupne čítaním preskakujúcich častí života Baedeckera vytvoriť jeho život, keďže sa jedná o staršieho pána, ktorý bol kedysi astronautom a teraz žíje životom po sláve. Prelína sa tu ako minulosť, kedy bol na Mesiaci, tak akási "prítomnosť", no tá je odstrčená inou "prítomnou budúcnosťou". Treba čítať pozorne a aj pre túto rozpolcenosť si kniha nezískala veľa čitateľov.

"Já jsem svět, a já jím tento svět. Kdo ví toto, ten ví."

Každá kapitola je akýmsi miestom moci, kde príbeh vyvrcholí a s každou novou začína iná kapitola astronauta Baedeckera. Zamiloval som si jeho vzťah s Maggie a hltal každý ich spoločný dialóg a myšlienku v ňom! To bola najlepšia časť knihy - prílet do Indie a keď stúpali na horu. V knihe sa dajú nájsť úžasné momenty a myšlienky, no ku konci začne byť kniha nudná, autor sa zapodieva technickými vecami a záver ma nijako neoslnil. Srdce zaplesá určite všetkým pilotom, ktorí sa vyznajú v popisoch helikoptér a lietadiel.

Preklad knihy ma zamrzel. Veľa chýb a nepresností. Naopak potešila zmienka Black Hills, na ktorú si už brúsim zuby. Celkovo ma Fáza gravitácie nesklamala, čítala sa dobre, aspoň som si mohol oddýchnuť od všetkého nadprirodzeného a pretechnizovaného...

"Mám jednu blízkou osobu, někoho, koho moc miluju a podezřívám jej, že je hodně moudrý - věří na bohatost a tajemství vesmíru, a nevěří v nadpřirozeno."

3 27.01.2017

"Hele, legendy se pořád předělávaj. Po pár stoletích už budou říkat: ,Za časů našich praotců se jednoho dne zjevil třicetimetrový útes neuvěřitelně kvalitního afgánského haše za osm bilionů dolarů, dštil oheň a hřímal: Chcípněte, eskymáčtí psi! a my jsme bojovali kostěnými oštěpy a na hlavu ho porazili.´"

Tož, mám za sebou dalšíu kúlovskú dickovku zo sveta drog, heráku, hašiše, mariášky a úplne supr dupr Smrti, kerou má už každý kúl človek, čéče. Som z teho úplne na srač*y wole, čtivé to bolo jako kebystesidali Herák a mariáš(ku) zároveň...

...ale teraz už vážne. Temný obraz bol pre mňa oveľa prehľadnejší a pútavejší (mimochodom, rozhovory postáv nemajú chybu :) než Ubik alebo Tři stigmata, čo sú knihy, ktoré som od Dicka (naozaj mu nechcem nadávať) zatiaľ prečítal. Čitateľ sa tu dostáva do hlavy Boba Arctora, ktorý je tajným agentom v rade drogových dealerov a má za úlohu chytiť "väčšiu rybu", no ako sám pomaly zisťuje, vyhnúť sa kontaktu s lákavou drogou S nie je jednoduché. Aj keď som stále očakával nejakú pointu alebo koniec s veľkým K (naozaj to nemyslím dvojzmyselne), nedočkal som sa, no Dick to vysvetlil na konci, že o pointu vôbec nejde. Ide o to... ale veď na to prídete aj sami... Naozaj si neviem predstaviť, ako niekto z tejto knihy mohol urobiť zmysluplný film - no podarilo sa a musím povedať, že po zhliadnutí filmu musím knihe dať plný počet... na záver poviem len, wow...

"Kdybych měl řídit tvoje auto, určitě bych zmáčknul nějakej špatnej knoflík a za chvíli by lítalo nad L.A. jako goodyearovská vzducholoď. Ještě by mě poslali hasit ze vzduchu ropný vrty boritanem."

3 24.01.2017

Až budou viset začína presne tam, kde skončil prvý diel. Ak ste prvý diel úspešne prečítali, tak viete, že kniha má niekoľko dejových liniek a veľmi dobre spracované postavy - každá je iná, ľahko zapamätateľná a farebná. Glokta ide chrániť mesto, Bayaz spolu s Jezalom, Logenom, Ferro, Quaiom a Chodcom idú na neznámu nebezpečnú cestu a partička barbarov... nechcem príliš veľa spoilerovať, ale musím povedať, že si táto kniha absolútne hodnotenie zaslúži. Je radosť pozerať sa na to, ako sa medzi jednotlivými hrdinami menia city a pocity, každý má svoju vlastnú hlavu a myslí si o tom druhom svoje. Hlavne pochody Gloktu sú znovu super. A ešte sa nám aj hrdinovia menia - niektorí horšie, iní lepšie. Vážne si ich musíte zamilovať, aj keď nechcete - a potom ak nejaká postava zomrie, pôjde späť do hliny a vy sa nebudete hanbiť, keď budete smutný a naštvaný. To je na knihe to najsilnejšie - ani nie príbeh, ale postavy, s ktorými budete vžitý, budete cítiť každú jednu ranu, ktorú schytajú a budete si s nimi hovoriť: "Ješte žiju!". Nemôžem si pomôcť to tu nenapísať, ale Glokta mi pripomína Polreicha, s tým jeho "Proč to já sakra dělám?".

"Trpělivost je mistrem moci. Hory také nepřejdeš za jediný den. V takových věcech je třeba být realistický."
"Ty tomuhle říkáš déšť? To je jenom mrholení. Slunce nemůže svítit pořád. Musíš být realista!" - Logen

"Máte jen jednu šanci podepsat své doznání a odpovědět na moje otázky. Jedinou šanci mi zcela a bezvýhradně vyhovet. To je celé moje svědomí. Jedinou šanci. Pak vás svlékneme a začneme řezat."
",Seržant nabízí rekrutům sny, ale rozdává noční můry.´" - Glokta

"Co z toho, čí jsi syn, když sám stojíš za kozí prd? Já bych ho ani nepochcal, kdyby začal hořet." - Dow

3 21.01.2017

Artúr Klárk je maník! A ešte k tomu jasnovidecký vizionár, ktorý síce predbehol dobu, no ktorý dnešný autor sci-fi nie je nadčasový? Možno za pár rokov borci v laboratóriach predčia Einsteina a my budeme čoskoro cestovať nadsvetelnou rýchosťou... alebo v čase. 2001 Vesmírna Odysea zachytáva let na Mesiac a následne k Jupiteru a Saturnu. Prvá časť knihy s opoľuďmi bola dokonalá, ďalšia s nálezom už spomínaného MAT-1 nudná, no keď začali podnikať cestu do hĺbky slnečnej sústavy, vtedy začal Clark vyťahovať karty. A že tam mal aj pár pekných es. Strach alebo beznádej dokáže Clark opísať na jednotku, je to pán spisovateľ, svoje remeslo ovláda profesionálne, no knižka má pár hluchších miest, kedy začne vysvetľovať nudné veci, ktoré ma nejako nezaujímali. No naopak, niekedy dokáže prinútiť čitateľa poriadne zamyslieť, pretože po prečítaní a hlavne pri čítaní Epilogu som mal v hlave množstvo vecí na prediskutovanie v duchu. V roku vydania to musela byť pecka, musela prevrátiť myslenie ako Fauxbourdón vo viachlasnej hudbe.

3 21.01.2017

Tak, za mnou je moja prvá Dickovka a pocity sú úplne domiešané. Neviem, čo si mám z toho konca myslieť. Túto knihu si asi treba viackrát prečítať, no do druhého čítania sa mi nechce. Príbeh knihy ako keby ani neexistoval, sledujeme pár postáv, ktoré sa od seba odlišujú len postavením a menom, vadili mi viaceré nelogickosti a naozaj som si pripadal ako keby som bol nadrogovaný a občas sa mi pri nudnejších pasážach začali v hlave vytvárať obrazy deja-vu (možno to malo za následok aj to, že som, popri pauze v čítaní, pozeral film Pán Nikto - trochu podoby tam bolo). Možno bol sám Dick nafetovaný a zdrogovaný, keď to tak ukončil, ako to ukončil. Ja som si koniec a celú ilúziu knihy vysvetlil po svojom. A že tých koncov a vysvetlení môže byť táák veľa...

"Muž se před ním zakolébal na útlých nožkách a zároveň se hrabal v kapsách, jako kdyby ho svědil nějaký mikroorganizmus, jehož příživnické vlastnosti přečkaly zkoušku ćasem."

3 20.01.2017

Kniha je napísaná veľmi stručne a autor doslova preskakoval niektoré významné udalosti alebo ich len rýchlo ukončil - mohli byť ďaleko detailnejšie popísané. Súboje sú odfláknuté úplne. Doslova od polovice knihy začne autor písať ako keby novú knihu/príbeh, ale po čase čitateľ zisťuje, že sa vlastne jedná o tú istú osobu, len v úplne inom svete - na druhej strane. Nie je vysvetlené, ako sa tam dostal, nie je vysvetlené nič. Jack zabil niekoho významného a ja som si zmätene hovoril, kto to bol a rýchlo som listoval dozadu, aby som hneď zistil, že nikto taký tam spomenutý nebol. Jack dostal do vienku strašne veľkú magickú silu a ja som bol nas*atý, že autor vôbec nenapísal ako to vôbec prebehlo a prečo. Ako keby v jeho svete žiadne pravidlá neplatili, tak si povedal, tu ho premiestim, tu zničí toto, tu zabije toho. Kniha je strašne krátka, dala by sa vtesnať do väčšej poviedkovej zbierky. Jack si svoj osud, ktorý ho dostihol na konci, hrdo zaslúžil a vôbec mi to nevadilo. Jediné plus vidím v temnej atmosfére a niektorým veľmi dobrým nápadom, ktoré poháňali pútavosť deja o potrebný kus vpred. Každopádne pre mňa je Jack, Pán stínů veľké sklamanie... 50%

3 19.01.2017

Prvý raz sa mi stalo, že už po tridsiatich stranách som chcel s knižkou skončiť. Tak ma nudila, že som ju chcel jednoducho vyhodiť do koša, spáliť, atď.
Celú knížku sprevádzajú stupídne kecy, z ktorých, ak knižku budete poctivo čítať, sa môžete zblázniť. Z toho híha a lásočka OVKESATOZV mi preskakovalo a bude mi asi preskakovať ešte ďalší rok. Keby mala kniha o polovicu strán menej - približne do 250 strán, tak nepoviem, no mne sa tieto zbytočné kecy zdali príliž ukecané.
Aby som neprekecal tento koment, napíšem jediné - túto knihu zachraňuje asi len to, že ju napísal King a... to je asi tak všetko...

- venované Lisey a Mande-Pande:
HÍHA, KONIEC!

3 18.01.2017

V treťom dieli príbeh pokračuje v Skrytej zemi po ďalších piatich rokoch po druhej knihe. Zo začiatku je kniha vláčna, pomaly sa dozvedáme informácie o Tungilovi a jeho družke, výrazne sa rozšíri aj dejová linka s Neuveriteľným Rodariom, ktorý bude sypať tentoraz hlášky viackrát než Pruďas. Nové monštrá vám potrápia predstavivosť a dali knihe väčší šmrnc. Už pri prvých náznakoch útokoch možno budete vedieť, kto to všetko zlo má na starosti, koniec knihy vám to definitívne potvrdí. Konečne sa dostanú naši hrdinovia za Skrytú zem, aj keď len tak na okraj. Aj keď autor to s chudákom Tungdilom trochu preháňal, musím uznať, že táto kniha (séria) si skutočne zaslúži vysoké hodnotenie.

"Jestli v tomhle voze na neco sáhnete, budete muset v budoucnu používat druhou ruku, abyste si utřel prdel."
Kdybyste byl hovnem, tak smrdíte tak mocně, že by každému na míste upadl nos."
- Neuvěřitelný Rodario, císař všech herců

"Jednou přišla k trpaslíkovi Smrt a chtěla si ho odvést s sebou, trpaslík se však pevně zapřel botami o skálu, na níž stál, vzpurně nakrabatil obočí a řekl ne. Tak smrt zase odešla."
- stará moudrost z jihu Sangreinu

3 17.01.2017

Kniha s nevinným názvom začína veľmi nevinne, všetko je krásne, všetko krásne funguje až príde ten okamžik a auto bez bŕzd nekontrolovane zvyšuje rýchlosť až do velkolepého finále, ktoré si neviem predstaviť lepšie. Kniha sa číta nesmierne ľahko a konca sa nebudete vedieť dočkať a tak budete hltať stranu za stranou. Súhlasím s komentárami vyššie. Autor odhalí ľudskú dušu bez servítok a sami si začnete po čase namýšľať, že ste presne taký istý. Výborná kniha!

3 17.01.2017

Keď som sa pozrel na obálku, predstavil som si elfov a že sa príbeh bude vo väčšej časti odohrávať v lese, v ktorom lietajú farebné motýle (originálna obálka sa mi páčila oveľa viac). Keď som si čítal anotáciu a zistil som, že príbeh bude o dvoch ženách a ešte k tomu princeznách, doslova sa mi v hlave zhmotnilo všemožné fantasy klišé. No pozor, všetko je inak! A to je zatracene dobre.

Vyjednavač je vyše 700 stranová kniha, ktorá sa čítala sama. Príbeh je jednoduchý a aj svet okolo. Mágia je originálna, má svoje hranice a je zrozumiteľná (nie ako tajomný Erikson). Najviac sa mi páčilo, aký má čitateľ vzťah k postavám a ako sa postavy počas čítania menia. Z dobrých charakterov sa stanú zlý a naopak z tajomných cudzincov hrdinovia. Ani raz som sa nenudil a s radosťou odhaľoval svet Hallandrenu. A vo finále sa Sanderson úplne vybláznil. Milujem mestské fantasy (už Měsíční zahrady sa odohrávali v Darúdžistáne, čo je moje number one) a preto som si okamžite zamiloval T'Telir. Páčilo sa mi, že tu nebolo veľa postáv, takže každá jedna dostala dosť priestoru a kapitoly sa striedali výživne, aby nezačali nudiť. Od Sandersona mám zatiaľ kúpené dve časti zo série Archiv Bouřné záře a ešte iné knihy, takže som zvedavý, či sa mi budú páčiť minimálne rovnako ako jeho prvotina. 90%

3 17.01.2017

Bradbury je pre mňa majster poviedok. Môže písať horory, sci-fi alebo fantasy, vo všetkom exceluje. U niektorých jeho poviedok som mal pocit, že by si zaslúžili samostatnú knihu, kde by im bol daný väčší priestor.

Dlho sa mi nestalo, aby som mal u poviedky po jej dočítaní spokojný a až blažený pocit. Z textu sála Bradburyho túžba vyletieť do vesmíru, prejsť sa po Marse, ísť sa pozrieť k Jupiteru, tak veľmi by som mu to prial. Škoda, že sa mu jeho sen už nikdy nesplní. Aspoň nám, čitateľom, dal krásny darček v podobe týchto poviedok.

Bradbury dokáže z jednoduchého konceptu (Raketa, Srýček Einar) urobiť krásny čitateľský zážitok. Dnes sa všetci autori ženú za epickosťou, pretechnizovanosťou a o citoch a pocitoch už málokto píše. Bradbury vie ukázať ľudskosť, svoju osobnú stránku tak silno, až mi z toho puká srdce. Preto sú jeho poviedky veľakrát nadčasové, aj keď po technickej stránke sú niekedy nelogické. A my, čitatelia, sme tu od toho, aby sme zapojili fantáziu a na chvíľu odložili zákony tohto sveta.

3 16.01.2017

K tejto knihe som sa dostal vďaka priaznivým hodnoteniam a musím ďalšie pridať. No nie je to na plný počet. Pán Heteša píše výborne, kniha sa čítala jedným dychom a stránky ubiehali pred očami ako na bežiacom páse. Musím vyzdvihnúť výborné prelínanie postáv, každá jedna bola dobre vykreslená a dopomohli k tomu aj ilustrácie - autor krásne kreslí. Ďalší klad je množstvo dialógov, ktoré nemali chybu a bola radosť ich čítať. Denníkové zápisky Wendy mali tiež svoje čaro, aspoň si človek mohol živo predstaviť, čo tam s tými deťmi tí psychopati stvárali. Sklamal ma jedine záver, ktorý prišiel rýchlo a jednoznačne.

Špoiler otázka: Keď mali záporáci toľko peňazí a kontakty v armáde, prečo sa nemohli na to lepšie vyzbrojiť, keď vedeli, čo ich čaká?!. Prečo nemali väčšiu ochranku? Vedeli, že po nich idú štyria superinteligentní ľudia. Namiesto toho tam čupeli ako kurča na porážku. To mi nesedelo. 90%

3 16.01.2017