Igor1311 komentáře u knih
Knihy typu Vzdelaná nečítam, keďže nie sú pre mňa tým pravým orechovým. Ale na výborné odporúčania verejnosti a známych, ktorí knihu prečítali som jej dal šancu. V podstate nie je Vzdelanej absolútne čo vytknúť. Pri jej čítaní som sa miestami cítil ako v akčnom predapokalyptickom filme, v ktorom si ľudia robia nekonečné zásoby potravín a vecí k prežitiu. A ono to fakt tak aj bolo.
Tara opisuje svoj miestami až neuveriteľný život. Vychovávaná v rodine survivalistov, bez možnosti vzdelania a lekárskej starostlivosti, kde jej boli odopierané pre nás tak banálne veci. S nepriazňou osudu sa vysporiadala a až v sedemnástich rokoch nastúpila do školy.
Vzdelaná je akousi sondou do duše ľudí žijúcich odstrihnutých od okolitého sveta. Pri jej čítaní si uvedomíme, že elementárne veci a záležitosti nášho každodenného života nie sú samozrejmosťou širokých más.
hoci milujem knihy s tematikou gréckej mytologie, táto však bola jedným velkym omylom. je síce písaná z pohľadu prvej osoby, rozprávača Thesea, no absolutne som sa nevedel začitať a nakoniec som strany preskakoval. Samotná autorka je pre mna velkým sklamaním (s výnimkou Perskeho chlapca, ten bol užasný). Hádam Theseovo pokračovanie v knihe Byk pricházi z moře bude omnoho lepšie
určite to nie je cornwellova najlepšia kniha. na moj vkus pramálo napätia, na druhu stranu sa tradične verne drží historických faktov. nie som žiadny fanušik divadla,ale prišlo mi, že je fakt kvalitne zachytené
V dejinách Ruska sa na cárskom stolci vystriedali mnohí panovníci. A mnohí z nich boli ozaj veľkí. Či už Peter I., Katarína alebo Alexander I., všetci títo sa nezmazateľne a veľkými písmenami zapísali do dejín. V knihe sú výborne objasnené ich všetky vlastnosti, kladné či záporné, ktorých bolo ozaj mnoho.
Nie je to však len suchý životopis panovníckeho rodu, Montefiore opisuje ich životné príbehy na pozadí historických udalostí, ktoré nám pomáhajú pochopiť nielen život v Rusku, ale aj príčiny, prečo cárovia boli takí, akí boli.
Follett nemá výslovne zlé knihy, niektoré len slabšie. Toto bola pre mňa jedna z nich. Nevedel som sa do nej začítať, miestami mi prišli určité pasáže úplne zbytočné. Trocha mi to pripomenulo jeho knihu Medzi levmi, ktorá však bola podstatne lepšia.
Absentovala mi hlavná postava a ani dej v revolucionistickom Iráne mi neprišiel ktovieaký. Dalo mi to námahu dočitať, čo sa mi pri Follettových knihách nestáva.
Sem Uhtred, syn Uhtredův a osud řídí všechno.
Príbeh mladého earldermana z Northumbrie na pozadí skutočných historických udalostí nás privádza na britské ostrovy v časoch normanských nájazdov. V mladom veku sa Uhtred dostáva do dánskej rodiny, kde dostane vikingskú výchovu. Okolnosti ho však privedú na dvor mladého Alfreda, neskoršieho kráľa celého Anglicka.
Ako už u Cornwella býva zvykom, opäť prišiel s vynikajúcou historickou ságou, kde neopisuje len vikingské nájazdy, ale rozpráva aj o štruktúre vlády vo vtedajších anglických kráľovstvách, o mocenských intrigách a v neposlednom rade o severskej mytológii. Dokonca aj seriál The Last Kingdom, natočený podľa Uhtredovej ságy, sa celkom verne drží svojej knižnej predlohy, čo nie je vždy zvykom. Už knižní sága o Sharpeovi bola vynikajúca a dovolím si tvrdiť, že Uhtred z Bebbanburgu má na to, aby bol ešte lepší, ako Sharpe.
Jedna z najlepších kníh celej série. Konečne sa vyskytuje silná záporná postava, ktorá dodáva už aj tak vynikajúcemu deju lepší spád. Dokonca samotný Sharpe prekvapil s tým, že dokázal mať rád vysokého dôstojníka Runcimana. V podstate celý dej sa odvýjal od toho, že Sharpovi odmietli povýšenie a musí si ho zaslúžiť v bitke a to poriadne krvavej. Okrem Francúzov sa musí vysporiadať so starým známym Hakeswillom, ktorý mu život komplikuje.
Manfredi jednoducho tieto historické romány vie. Aj keď to nie je jeho najlepšie dielo, minimálne jeho prvá časť je ozaj skvelá, tá druhá už tak nie. Príbeh je o gréckoperzských vojnách a o jednej z jej najznámejších bitiek pri Termopylách. Samotná bitka je opísaná tak trocha jednoduchšie. Ničmenej, samotná správa Sparty je opísaná brilantne.
Podstata príbehu je trocha zidealizovaná, ťažko si predstaviť, že mladý odvrhnutý Sparťan s telesnou vadou sa môže do mesta vrátiť ako neohrozený hrdina a na konci proti mestu bojovať.
Pre mňa ešte lepšia ako prvá časť a tá už bola perfektná. Výslovne fantasy časť, kde historické udalosti úplne šli do úzadia. Paradoxne sa mi najviac páčila postava Koščeja, ktorý sa úplne zmenil. Hlavne záver bol skvostný!
Už dopredu som vedel, že mám očakávať kvalitný a napínavý príbeh. Thrillery nie sú mojou šálkou kávy (s výnimkou Crichtonových), ale napočudovanie, toto vôbec nebolo zlé. Čakal som, že s témou ekoterorizmu sa v knihe budú hojne vyskytovať mnohé odborné výrazy, ale chyba. Spomenuté bolo aj hnutie Hippies a ich pohrobkovia, rovnako super opísaný. Síce to nebola tá najlepšia follettovka, no rozhodne stála za prečítanie.
Aj keď tu absentoval nejaký hlbší príbeh, bola to taká jednohubka, ktorú som dočítal veľmi rýchlo a veľmi ľahko. Opis bojov bol neskutočný a miestami som sa cítil, že stojím po boku anglických lukostrelcov.
Cornwell sa vracia v svojej jednej non-ficton knihe k svojej obľúbenej téme - vojenské konflikty anglickej armády 18. a 19. storočia. Na základe reálií a prameňov svojou tradičnou formou rozpráva príbeh jednej z najikonickejších bitiek vôbec. Je písaná takým štýlom, že pri jej čítaní ani nemáme pocit, že sa jedná o odborné dielo, ale skôr o román.
Veľmi som sa bál, že to po prvej kapitole skončí ako Sedmá hrobka. Našťastie nie. Prepojenie dávnej minulosti, archeológie a možného konfliktu arabsko-židovského sveta mi prišlo veľmi podarené. Nechýbalo ani napätie či poriadna dávka histórie. Veľmi sa mi páčilo.
trocha netradičný nápad urobiť z najznámejšieho bohatiera ruských bylín fantasy hrdinu. Ale podarilo sa. Svojim už tradičným rozprávaním autor navodil strhujúci príbeh s výraznými čarodejnými a fantastickými prvkami. Stretávame sa s viacerými skutočnými historickými postavami ako Svjatoslav či Sveneld.
Samotný príbeh začína V malej osade, kde žije jeden mrzák. Slávni kyjevskí bohatieri z neho snímu kliatbu a tak vzniká legendárny Iľja Muromec. Pridáva sa k Svjatoslavovým goryničom v ťažení proti Suwaru a čarodejníkovi Tugarinovi.
Je to ďalšia vydarená séria (aj ked asi trocha slabšia ako Kapitán Stein či Báthory), ale je to veľmi príjemné čítanie, plné napätia, utrhaných končatín a rozdrvených lebiek.
Z tejto trilogie je toto prvá kniha, ktorú som čítal. O Alexandrovi už mám čo to prečítané, aj samostatnú knihu Alexandr Veliký od Renaultovej, ale táto je o uroven lepšia. Dej začína Alexandrovým ťažením proti Dareiovi. Príbeh rozpráva Bagoas, eunuch, ktorý bol eunuchom Dareiovým. S Alexandrom prešiel mnoho ťažení, bol mu radcom a milencom. Z jeho rozprávania badáme, akým človekom Alexander bol, nielen krutým dobyvateľom, ale aj staviteľom, geniálnym stratégom či milovníkom umenia.
V príbehu je silná homosexuálna línia, ide o milenecký vzťah Alexandra a Bagoása. V tých dobách to však nebolo nič výnimočné. Dej zachytáva aj silné kultúrne rozdiely. Nám by sa zdalo, že vtedajší aziati boli vskutku barbari (v istom smere aj boli). Z rozprávania Bagoasa však badať, že Peržania boli v mnohých smeroch kultúrne vyspelejší ako Macedónci, najmä v otázke hygieny.
Kniha v podstate zachytáva vojenskú kariéru Alexandra od počiatku ázijského ťaženia až po jeho smrť. Rovnako ako Pressfieldovo Afghánske tažení, Ctnosti války, či trilogia Alexander Veľký od Manfrediho sa Renaultovej Alexandrovská trilogia zaraduje medzi najlepšie romány o Alexandrovi, Kráľovi kráľov.
Mimo Sharpeovej ságy (a aká to bola sága) je Pevnosť moja prvá Cornwellova kniha. Je to podobné Sharpeovi, dokonca obdobia dejov sú si dosť podobné, taktiež Briti a ich vojenské kampane. Avšak v porovnaní so Sharpeom je Pevnosť čo sa týka deja pomalá, slabý príbeh, nič podstatné sa nedeje. Najviac mi absentuje silná hlavná postava (tu v podstate ani žiadna nebola). Námet deja vôbec nie je zlý, ale jeho uchopenie je iba priemerné. Určite som očakával omnoho viac. S Cornwellom sa však určite nelúčim a chystám sa na jeho ďalšie diela.
Nádhera, koniec koncov ale všetky jeho diela (teda tie z antiky). Neuveriteľne pútavo a reálne opísal život bájnych, mýtických Amazoniek. Ich sila, odhodlanie a samotný život bol záhadou aj pre vtedajších ľudí. Amazonky sú témou, o ktorej sa veľmi nepíše, ale Pressfield ich zvládol bravúrne.
Od knihy som očakával oveľa viac. Prišla mi ako nejaký študijný materiál pre stredoškolákov. Dejiny 28 štátov sú opísané len veľmi stručne a veľká časť je zameraná len na 20. storočie. V podstate každú krajiny opísal iný historik, čo celkovému textu veľmi ublížilo.
Pritom sa tam striedali zaujímavé kapitoly (aj keď ich je omnoho menej) a veľmi slabé. Obzvlášť Egypt mi prišiel povrchne spracovaný. Nedozvedáme sa nič nové, nič podstatné. keby boli štáty opísané a zoradené aspoň podľa kontinentov, ale ani to nie. Slabé.
Brilantne napísaný príbeh z čias gréckej mytológie, o boji medzi Titanmi a bohmi. Čo by som trocha vytkol je to, že príbeh končí stvorením ľudstva a o prikovaní Promethea ku Kaukazu sa nič nepíše. Inak vynikajúce.
Kniha jednoznačne na zamyslenie. Ako je možné, že sa svetové veľmoci mohli ľahostajne pozerať na vzmáhanie nemeckého nacionalizmu, nástupu diktatúry, militarizmu. Prečo nezakročili, keď diplomati posúvali poplašné správy prezidentom, keď dochádzalo k napádaniu civilistov či vzniku internačných táborov.