Igwarr
komentáře u knih

Kniha sa venuje národu, ktorý síce nevytvoril nič prelomné, neovládol obrovskú časť zeme ani neobjavil ako prvý dnes známe miesta. Napriek tomu je dôkazom, že feničania ako národ mali svoju kultúru, ovplyvnili viaceré národy vznikajúce po nich a ponechali nám toho mnoho. Dokonca ich niektoré zvyky do dnešnej doby používame.
Kniha sa ľahko číta. Michal Habaj píše veľmi zaujímavým štýlom, ktorý neunudí. Zaslúži si preto u mňa za to rešpekt.


Ako celok táto kniha nebola zle písaná. Musím priznať, že ma bavilo ju čítať. Bolo zaujímavé znovu byť po boku Bayeka. Avšak musím povedať, že občas ma zarazilo, že niektoré detaily mi nie úplne súhlasili s tým, čo bolo uvedené v hre Origins.


Trojkráľový večer je hra, ktorá človeka zabaví pri ceste vlakom. Osobne uprednostňujem iné Shakespearove komédie ale aj táto si zaslúži moju pochvalu.


Zrodenie Európy je prvou knihou autora. Napriek tomu je to pekný rozbeh. Zrodenie Európy ponúkne základné informácie o Rímskej Ríši a o tom, čo nám zanechala. Kniha sa netvári ako podrobný rozbor dejín Rímskej ríše, ani jej obyvateľstva. Poslúži však ako stručný a slušný navigátor dejín Ríma. Fakty sú občas sprevádzané autorovými myšlienkami a hodnoteniami, ktoré však vôbec nekazia dojem z knihy. Ako celok pôsobí celkom príjemne a ľahko sa číta.


M. Habaj a F. Hříbal vytvorili spolu interesantné dielo. V knihe je možné sa dozvedieť mnoho informácii o živote Alexandra, jeho otca, ale aj o tom čo budúcim generáciam Alexander zanechal. Taktiež je možné zistiť, čo to o umeleckých dielach, v ktorých sa Alexander vyskytuje. Autori taktiež rozoberajú aj negatívne vlastnosti a chyby Alexandra Veľkého. Myslím si, že toto dielo je dôležité pre slovenskú literatúru faktu a malo by sa pokračovať vo vytváraní podobných kníh.


Alain de Botton v tejto knihe opisuje príbehy rôznych ľudí a ich kontakt s architektúrou. Nemusia to byť výlučne architekti, ale aj klienti, či okoloidúci. Ponúka filozofické zamyslenie sa nad tým, čo spôsobuje šťastie a spokojnosť v architektúre. Text sprevádzajú názorné obrázky architektonických diel. V celku, je to fajn kniha. Nie je to nič extra, ale neurazí.


I. A. Bunin vo svojom diele celkom výstižne opisuje život na vidieku avšak miestami som mal pocit, že som sa nevedel stotožniť s postavami.


Kniha dvoch miest je dôležité dielo v Európskej literatúre. Ch. Dickens opisuje život v Londýne a v revolučnom Paríži. Ponúka zaujímavý príbeh Charlesa Darneya, doktora Manetta a jeho dcéry Lucy. Kniha je však podľa môjho názoru celkom ťažká na čítanie. Čitateľ sa musí často vrátiť o jednu,dve vety späť, aby pochopil význam. Ch. Dickens píče veľmi obsiahlo a zdĺhavo. Z tohto dôvodu dávam tomuto dielu hodnotenie 3/5.


Je to niečo iné od zvyšku Tolstojovych diel. V tejto knihe Tolstoj rozpráva o svojom postoji k kresťanstvu, popisuje jeho skúsenosti z detstva a cestu hľadaní sa vo viere. Kniha nie je dlhá a je celkom zrozumiteľne napísaná. Nepatrí k mojim obľúbeným, ale taktiež nesklame.


V knihe sú opísané príbehy viacerých, nám známych postáv, ktoré na seba nadväzujú a utvárajú spolu pekné celky. Čítanie bolo celkom príjemné a pútavé. Avšak Kun si trochu prispôsobil príbehy tak, aby mohol viacej zdramatizovať. V niektorých chvíľach ma to bohužiaľ až tak neoslovilo. Celkovo hodnotím dielo pozitívne.


Napriek tomu, že kniha nie je zložito písaná, čitateľa spomalia archaické slová, ktorých je ako maku. Vydanie od Nového Času obsahuje i legendu archaizmov, avšak neustále listovanie na koniec knihy môže byť otrava. Vcelku je to kniha zaujímavá, avšak človeka modernej doby potrápi.


Kniha je zaujímavým spôsobom písaná i preložená do slovenského jazyka. Číta sa naozaj dobre a človek, ktorý sa zaujíma o grécku mytológiu si určite užije mnohé príbehy o spôsoboch bohov, akými žili, činoch hrdinov, alebo aj ako vnímali ľudia rôzne prírodné javy v staroveku. To, čo by som však mohol vytknúť, je fakt, že mi chýbal príbeh o Iásonovi a v knihe nie sú žiadne ilustrácie, ktoré by rozhodne príbehy oživili. V celku toto dielo hodnotím pozitívne.


Kniha ako dielo, ktoré má prerozprávať príbeh o slávnom Grettim Ásmurdansonovi splnila svoj účel. Nečíta sa ťažko a myslím si, že prekladateľ svoju prácu odviedol dobre, keď vezmeme do úvahy fakt, že v 12.-13. storočí boli využívané úplne iné spôsoby vyjadrovania sa, ktoré by v doslovnom znení dnes nedávali veľký zmysel. Avšak musím vytknúť jednu vec, a to takú, že mi prišlo, že sa niektoré výrazy opakovali aj napriek tomu, že by sa dali vynahradiť synonymami ako napríkald stále opakujúce sa „ubil“ alebo „pravil“.
