iskovsky komentáře u knih
Ľudo XIV. by sa určite potešil, keby vedel, že vďaka Kovaříkovi som si o ňom upravil mienku k lepšiemu...
Výborná séria kníh o niektorých slovenských hradoch ... okrem fotografií, stručných informácií a povestí obsahuje aj veľmi vydarené ilustrácie predpokladanej pôvodnej podoby hradov ...
Malá knižka určená všetkým, ktorí sa chcú stručne oboznámiť s výsledkami najvýznamnejšieho archeologického výskumu na našom území za posledných neviem koľko rokov...
Podrobný rozbor slávnej námornej bitky, ktorému sa nedá nič vytknúť...
Mám vysoké nároky na fantasy knihy, pretože tento žáner dáva autorom neobmedzené možnosti na to, aby ukázali čo v nich je...
Joe A. spotreboval asi 300 stran na to, aby čitateľa zoznámil s hlavnými postavami a svetom v ktorom žijú, pričom spôsob akým to urobil mňa osobne príliš nezaujal a miestami to hraničilo s nudou...
Začalo ma to baviť až v samotnom závere knihy, takže musím dúfať, že tento rozťahaný prológ obsahuje niečo, čo sa v ďalších dieloch ukáže ako veľmi dôležitá informácia, vďaka ktorej mi od úžasu spadne sánka ...
Snažil som sa nemať veľké očakávania od tejto (vraj) klasiky fantasy žánru, napriek tomu som bol fantasticky sklamaný...
Film som nevidel a po prečítaní knihy po tom ani nijak zvlášť netúžim...
Je vidno, že Gaiman nápady má... podľa mňa mu ale chýba spisovateľský talent...
Pôsobilo to na mňa ako stručne prerozprávaný výcuc z nejakej inej knihy...
Viac než samotným príbehom som sa bavil tipovaním, ktoré hlášky vymyslel ktorý z autorov... inak to bolo celé v duchu čakania až sa niečo začne diať... najlepší boli asi motorkári z apokalypsy... je dobré, že sa obaja autori rozhodli napísať spoločnú knižku a ešte lepšie je, že v tom nepokračovali...
"Řecké báje kořenené britským humorem" ... tým korením bude asi šafrán, lebo ja som ho tam veľa nenašiel ... vlastne áno, bola tam citovaná hláška z Monty Python... zvyšné skromné množstvo humoru by som asi britským nenazval...
Skôr by som tento počin charakterizoval ako grécke báje pre nenáročného čitateľa so zameraním na zvýšenie jeho etymologickej erudovanosti... sice rád som sa dozvedel o pôvode mnohých cudzích slov, ale mňa osobne to dosť odpútavalo od deja... a ten štýl písania mi navyše pripadal, akoby autor sám nevedel čo vlastne chce...
Chyba bude zrejme vo mne... čakal som asi nejakú paródiu v štýle John Cleese a spol.
Každopádne ako stručná sonda zo sveta gréckych mýtov, môže táto knižka dobre poslúžiť...
A pri ich čítaní možno aj vás napadne otázka: Aká krutá a zvrátená musela byť doba, ktorá vytvorila takéto príbehy ?...
Geralt neváha do žiadnej obludy vraziť svoj meč a do žiadnej krásnej čarodejky svoj... no to je jedno...
Skvelé dialógy a perfektne vyrozprávané poviedky, ktoré sa tentoraz navzájom spájajú do jedného príbehu...
veľmi podarená sonda do zaklínačskej duše a sveta v ktorom žije... k tejto knihe od Sapiho sa vraciam najradšej...
Musím priznať, že ak by toto bola moja prvá "kotletovka", tak do ďalších by som sa už nepustil...
Zaujímavý námet, ktorý je myslím určený pre rovnakú skupinu čitateľov aká fičala na HarryPotterovi... ja osobne mám z tohto asi taký dojem ako z nedochuteného jedla... viac korenia by tomu pomohlo...napríklad v dialógoch...
Hoci mám rád fantasy, tohto autora som dlho obchádzal ... asi som cítil "průser"(po slovensky "prieser")... a stalo sa...
Mal som z toho pocit, akoby to písal Sapkowski v puberte, aby to potom roztrhal a povedal si ono: "Tudy cesta nevede"
Snaha o stvorenie ekvivalentu Geralta z toho priam srší ... aj tým, že Juraj necháva svojho hrdinu oslovovať "černovlasý", mi na každom kroku pripomína, že ten "bělovlasý" bol iný level... nepovedal by som že ide o inšpiráciu, skôr pokus o kopírovanie ... žiaľ nepodarilo sa to ani tým, ako sa autor snažil napodobniť Sapkowského spôsob vedenia dialógov...
Súhlasím s tým, že ide o najlepšieho autora fantasy na Slovensku... pretože nikto iný tu nič podobné nerobí...
Celkový dojem z tejto knihy je však pre mňa natoľko podpriemerný, že sa ťažko opäť prinútim siahnuť po výrobku z tejto dielne...
SPOILER:
Ak hrdina potrebuje prejsť skrz skalnatú stenu, je ideálne ak sa tesne predtým skamaráti s postavou, ktorá to vďaka schopnosti odhmotniť sa, dokáže ... a až úlohu splní, necháme ju umrieť :)
Autor zaslúži uznanie za veľmi originálny nápad... Príjemne ma prekvapilo, že v knihe je toho oveľa viac a inak než vo filme a tak som si čítanie vyslovene užíval... moje nadšenie mi vydržalo asi do polovice príbehu, potom už som išiel na "autopilota"... Najviac mi vadil filmový strih knihy, ako keby autor vopred počítal s tým, že to bude sfilmované a ukazoval režisérovi ako to má robiť... A tiež ma štvala sedemročná Lex... Našťastie si to Spielberg urobil po svojom a aj Lex pridal roky a ubral priestor...
Crichton bol na neho naštvaný, že z knihy použil asi iba 20% a že to celé zmenil...
Ja hovorím: Vďaka ti Štefan za to ! :)
Po dlhej dobe som konečne narazil na ďalšie dielo, na ktoré nezabudnem, kým budem žiť... Skupina dedinčanov sa vydáva na cestu do "zasľúbenej zeme" Ameriky... každého poháňa niečo iné... hlavný hrdina KalOska túži po rokoch biedneho farmárčenia po jedinom - vlastniť zem ktorá uživí jeho rodinu a pritom sa spolieha na svoje pracovité ruky... Jeho mladší brat Robert vidí v Amerike krajinu, kde "pečené holuby lietajú do huby"... Komu sa sny splnia ?
Literárne dielo ktoré je poučné i náučné, smutné i veselé... ale krásne
PS: vďaka ti Péter Jonsson za tvoje historky :)
Jednu hviezdičku dávam za obálku, ktorá je asi to najlepšie z celej knihy... do prečítania poslednej poviedky som sa už prinútiť nedokázal a tak ak sa náhodou jedná o nejaký literárny skvost, tak sa s tým budem musieť naučiť žiť...
Sága rodiny preskočila 200 rokov a minula tým aj mnou túžobne očakávané obdobie vojny za nezávislosť... škoda... dostávame však príbeh odvážnej dievčiny ktorá uteká pred zlodejmi... celé sa to odohráva v časovom rozpätí asi jedného týždňa, takže nevedno ako sa dievčine darilo v živote ďalej... začína sa to celé javiť ako taká veľmi útržkovitá sága, ktorá z historického románu pomaly ale isto prechádza do tzv. "šestákového čtení"
Začalo ma to zaujímať, keď si osamelý Jubal v divočine zlomil nohu a vyzeralo to na celkom nádejnú "survival story"... ale netrvalo to dlho, objavila sa pomoc a zasa to celé spadlo do autorovho obľúbeného stereotypu "cesta+boj"... trochu mi to pripomínalo príbehy Karla Maya... ten tiež písal naivné blbosti, ale vedel to krajšie a pútavejšie podať...
Mal som chuť na klasický western a keďže poznám iba dvoch autorov a Zanea v obchode nemali, tak to vyhral Louis... Pri výbere pomohla aj obálka, ale ako sa ukázalo, ten kto ju schválil, rozumel svojej práci asi ako koza pivu...
Tak sa stalo, že namiesto westernu som objavil niečo ako historický román z Alžbetínskej doby...
Terry Pratchett raz napísal, že hrdina je ten, kto je veľmi dobrý v tom, čo sa chystá urobiť... a mladý Barnabáš Sackett to potvrdzuje do bodky... anglický farmár s vojenským výcvikom a príležitostný kopáč rudy, ktorého najvyššími hodnotami sú česť, sila a odvaha, nájde rímske mince a získaný kapitál mu otvorí nové obzory... tie sa nachádzajú v Novom Svete za Atlantikom, kde môže človek konečne žiť podľa vlastných pravidiel... aby v jeho príbehu nechýbala akcia a napätie, podarí sa mu získať nepriateľa na život a na smrť, ktorého bude mať stále za pätami či už osobne alebo v zastúpení... nebezpečné situácie sa striedajú v rýchlom slede za sebou, ale Barnabáš je hrdina, ktorý sa zo všetkého hravo vymotá, takže bystrý čitateľ si o jeho osud zakrátko prestane robiť starosti...
Je to také naivné ale príjemné dobrodružné čítanie pre mládež... otázka je, či to dnešnú mládež ešte dokáže zaujať
prvé dva diely boli super, ale tento je ešte o triedu lepší... veľmi tomu pomáhajú Harbingerove hlášky, ktoré celú blbosť vkusne a inteligentne odľahčujú ...