jezo31 komentáře u knih
Čítalo sa mi to dobre a rýchlo. Osobne si myslím, že je to nadčasová kniha. Postavy najvyššieho štátnika a ostatných ktoré Mňačko v knihe vytvoril a použil nachádzame podľa mňa dodnes v podobe rôznych postavičiek v našej spoločnosti. Obávam sa, že sa ešte dlho budú takéto postavy v reálnom živote vyskytovať... častokrát a nanešťastie na tých miestach, ktoré koncentrujú, disponujú a majú reálnu moc...
Čítal som posledné vydanie tejto knihy (2018). O dejiny Izralea v 20. storočí sa už dlhšiu dobu zaujímam a môžem s čistým svedomím povedať, že toto je asi najlepšie čo som zatiaľ čítal o vojne Izraela za nezávislosť 1948-49. Autori po sprístupnení a analyzovaní značnej časti archívov a dokumentov a absolvovaní rozhovorov s kľúčovými osobnosťami dobového vývoja napísali knihu, ktorá sa mi čítala ľahko, bola napísaná voľnejšie a pútavo a obsahovala množstvo faktov.
Najskôr som prečítal knihu a keďže som aj hráč tak som si potom zapol aj hru... a po pár minútach ju so sklamaním vypol... Hra možno nie je zlá ale v nastavení myšlienok, ktoré som mal po prečítaní tejto knihy je prosto kniha neporovnateľne lepšia (+ má celkom dobrý preklad do slovenčiny). Má zaujímavý príbeh a fantastický svet, celkom dynamický dej sem-tam prešpikovaný filozofickými myšlienkami, postavami ktoré sa nemusia už viackrát na ďalších stránkach objaviť a veľké plus je, že kniha sa číta sama keďže chcete vedieť čo bude ďalej...
Nikdy som nečítal ezoterické či duchovné knihy na osobnostný rozvoj. Je to prvá kniha podobného zamerania, ktorú som čítal. Prečítal som ju za necelý deň, čítala sa mi ľahko i keď bolo potrebné sa pre mňa istým spôsobom zo začiatku “naladiť” na autorove výrazy a uvedomiť si čo tým vlastne myslel. Pri jej čítaní a uvažovaní o myšlienkach v nej som sa niekedy cítil ako Venom, no v konečnom dôsledku mali všetky myšlienky logiku a zapadali do seba. Autor v úvode tejto knihy prezentoval, že nenapísal nič, čo by sme už nevedeli a nemali v sebe, akurát nám možno pripomenul, čo si máme uvedomiť a ako to nájsť a čo má v živote skutočný zmysel a význam.
Super kniha, parádna myšlienka, skvelo sa číta, vhodný úvod do geopolitiky... autor možno mohol využiť aj ďalšie zaujímavé geografické oblasti. Stačí len dúfať, že ich dopracuje možno v ďalšej knihe.
Skvelo napísane, no na druhej strane nestáva sa často, že sa seriál vyrovná knižnej predlohe, resp. zachytí všetky podstatné aspekty knihy.
Unikátne dielo, slovami neoceniteľné, písané štýlom akým dnes už málokto publikuje... bez ohľadu na tieto superlatívy však musím priznať že z môjho pohľadu trochu nevyvážené z jedného osobného dôvodu - niektoré pasáže som doslova zhltol, niektoré ma doslova uspávali. Aj napriek tomu sú Solženicinove knihy nabité nielen faktami, informáciami a dejom, no rešpekt si zasluhuje postoj, odvaha, vynaliezavosť a úsilie autora pri ich písaní v dobe a podmienkach v ktorých vznikali. Pokus o umeleckú štúdiu, ktorý podľa mňa predčil pôvodný zámer autora.
Tak Arťom mal nakoniec praudu, nebol to žiadny houkser ale ouce mu neverili... Prvá časť tejto knižnej série bola kultová, druhá mi prišla napísaná narýchlo a táto tretia... Tá bola asi štylisticky najlepšie napísaná, dejovo a myšlienkovo podľa mňa veľmi zaujímavá i keď... síce bez výraznejšieho výskytu oblúd charakteristických pre Metro (čo mi až tak nevadilo no miestami to budilo dojem akoby z ničoho nič vykapali) ale s o to väčším výskytom vulgarizmov ktoré do toho prostredia skrátka pasujú rovnako ako opisované postapokalyptycké prostredie. Z celej série boli podľa mňa v tejto časti dialógy postáv a ich charaktery asi najlepšie napísané a vykreslené (všetka česť aj prekladateľom) a zároveň ide o príbeh napísaný štýlom odohrávajúcim sa rýchlo - aspoň podľa mňa - vždy som sa ponáhľal čítať ďalšiu kapitolu aby som vedel čo bude ďalej a v kombinácii s dejom do ktorého som bol veľmi rýchlo vtiahnutý je výsledok jednoznačný: 5*
Čítal som ju až tesne po tridsiatke a som rád že až s rozumom a skúsenosťami, ktoré mám v tomto veku - lepšie som sa vedel vžiť do deja a silnejšie vplývali emotívne časti knihy, nehovoriac a dobre vykreslených dejinách v pozadí. Už chápem prečo je v povinnom čítaní na našich školách. Za mňa jedna z najlepších kníh slovenskej literatúry.
Kniha zrejme skôr pre čitateľov, ktorí sa potrebuju v problematike stredovekého vojenstva zorientovať. Rušivým prvkom je v jej pripade časté opakovanie textu, vyzdvihnúť sa jednoznačne dá plnofarebná obrazová príloha umiestnená v texte.
Zborník z vedeckej konferencie konanej v Prešove venovaný dianiu na území ČSR v rokoch 1918 a 1919. Jednotlivé štúdie autorov zachytávajú vybrané témy a problémy z raných dejin československého štátu.
Je to paráda. Severskú mytológiu a dejiny mám veľmi rád. I keď čitateľa na prvé prečítanie niektorých ság možno trochu unudia rodokmene podivných a ťažko zapamätateľných mien, vie že sa má na čo tešiť, keď končí kapitola slovami: “na nějaký čas byl klid”. Musím však priznať že ma ťahalo čítať túto knihu v závislosti od toho, ako boli zaujímavé jednotlivé ságy. S doplnením o špecifický tip humoru si podľa môjho názoru nájde každý čitateľ v tejto knihe svoj príbeh.
Odporúčam každému kto sa zaujíma o vojenské dejiny Slovenského štátu. Analyzované portréty generálov slovenskeho štátu vrátane množstva fotografií a materiálov.
Myslím si, že autor v knihe vystihol dobovú atmosféru a situáciu pomerne vierohodne, navyše za použitia rozsiahlych archívnych materiálov a iných relevantných prameňov.
To tu ešte nebolo! Zabudnite na tuto knihu....
Mňačko patrí k mojim najobľúbenejším slovenským autorom. Ale! Toto je asi jeho druhá najhoršia kniha (po U2 sa nevracia). Ako v komentároch už bolo spomenuté, je mimoriadne zaujímavé v rámci jeho publikačnej činnosti sledovať jeho vývoj - partizán, komunista, oponent... Kniha je samozrejme plná propagandy a rovnako prázdna na niektoré zamlčané fakty, ktoré pochopiteľne v dobe jej vzniku nemohol a možno nechcel či nevedel napísať. A v konečnom dôsledku... dozviete sa v závere ako sa skončil proces a teda celkový príbeh opisovaný autorom, čo sa s Eichmanom vlastne definitívne stalo?
Pri takýchto knihách vôbec nevadí prítomný feminizmus - tu je podľa mňa vítaný, ba priam nevyhnutný lebo stále je plno chlapov ktorí ženy podceňujú a zároveň bez jeho istej dávky by tá kniha možno nevyznela v konečnom dôsledku tak, ako si to autorky predstavovali... Ak však výsledná kniha zodpovedá požadovanému výsledku autoriek, tak je tu problém... Ich, nepochybujem, dobrý zámer sa minul výsledkom.
Ale najskôr pozitíva - celkom zaujímavý výber opisovaných ženských postáv (podľa čoho vybraných?) a... to je všetko. Povedzme, že pozitívom je aj populárne (náučný) štýl knihy ktorý vyznieva akoby bola poskladaná z výberu skôr napísaných článkov.
Mimoriadne negatívne na mňa však pôsobili najmä faktografické a pojmové chyby v texte. Ťažko zhodnotiť či sú dôsledkom prekladu alebo pôvodného textu ale v každom prípade znížili kvalitu knihy a dôveryhodnosť prezentovaných textov. Niekoľko medailónov subjektívne vybraných ženských osobností nemalo v texte ani komplexné informácie k životu či presnejšie vyjadrené, ukončený ich životný príbeh.
Holec je klasik - vie písať rovnako čtivo ako má dobrý aj rečnícky prejav, no a v kombinácii s témou Hlinku za mňa 5*. Dokonalosť v tejto knihe nenájdete - občas som mal pocit že sa autor zamotal do vlastných myšlienok či preprekombinovaných slovných hračiek. Niektoré kapitoly sú rozťahané informáciami ktoré budú podľa niekoho zbytočné, no podľa mňa celkom vhodne dotvárajú kontext hlavnej myšlienky knihy. Hlinka vykreslený celkom triezvo - ani pozitívne a ani negatívne - nikto nie je len dobrý alebo len zlý... Katolícka cirkev a jej osobnosti, národnosti strednej Európy a jej významní protagonisti sú vykreslené v pomere a kontraste k Hlinkovi a konkrétnym udalostiam s ním spätých, resp. Naopak... Holec je jeden z mála historikov ktorí u nás používajú v odbornej spisbe aj klasickú, umeleckú literatúru, čo je podľa mňa super a prepája tým viacero vedných odborov. Voči voľnejšiemu štýlu písania s použitím množstva obraznosti, anekdôt, aforizmov a slovných hračiek sa u nás historici pri tvorbe odborných textov vehementne ohradzujú, no práve vďaka nim sa tieto texty čítajú niekedy dobre, rýchlo a zrejme s lepším pochopením myšlienok čo je podľa môjho názoru prípad tejto knihy.
Takýto typ memoárov som ešte nečítal. Väčšinou ich z vojenskej stránky píšu generáli a podobní vyššie postavení vodcovia. Avšak takmer každodenný pohľad poručíka na život vojaka vo veľkej vojne v ktorom vykreslí smrť, prírodu, oddych, zvieratá, strasti a radosti, náladu a bojové operácie na úrovni nižších bojových jednotiek z pohľadu jednotlivca a veliteľa zároveň je umením. Z môjho osobného pohľadu by som si spomienky človeka (zvlášť Nemca), ktorý prežil v zákopoch prvú vojnu, bol niekoľkokrát ranený, dožil sa vyše 100 rokov a urobil v 20. storočí dobrú kariéru rád prečítal aj z obdobia jeho ďalšieho života.