Kluvo komentáře u knih

Mojzis vie o vede pisat naozaj zaujimavo. Ma dobry styl aj zmysel pre humor. Cital som podobnym stylom napisanu knihu aj od J. D. Barrowa (seria kratsich clankov o roznych temach), co je jeden z klasikov vedeckej popularizacie, ale Mojzis sa mi zda lepsi. Zvlast sa mi pacili clanky o chuti, ale asi najma preto, ze som o nej vedel najmenej. Potesilo ma tiez, ze zdielame podobny nazor na Talebove cierne labute. V niektorých clankoch by som prijal podrobnejsie pokracovanie, ale to nie je Mojzisova chyba, ze ma obmedzeny priestor a okliestene vyjadrovacie prostriedky. Trosku rozpacito moze posobit jeho neustale navazanie sa do politiky a politikov, prevlada Fico a spol., ale stale citit silne spomienky aj na Meciara. No clanky vychadzali v .tyzden, takze zameranie je jasne. Nie, ze by mi bolo Roba s Vladom luto, nebodaj som ich dokonca povazoval za slusnych ludi, ale ked sa pozeram na opacnu, rozbitu*, stranu nasho politického, tiez by som vedel pridat nejednu stiplavu poznamku. Ale kniha nie je primarne o politike a taka kontroverznejsia seria, aku mal v minulých dieloch o Cervanovej, tam nie je.
* (poznamka v style .tyzden) Komentar bol pisany v marci 2015 a stav pravice na Slovensku bol vtedy taky, aky bol.

09.03.2015

(SPOILER) No, je to dost zvlastna kniha. Malo to par dobrych pasazi, ale celkovo je to rozpacite. Este aj tie tazsie uvahy a posolstva, ktore sa pokusil vyslovit, sli do stratena. Zhrnut by sa to dalo asi takto: hlavny hrdina, finsky spisovatel, nerozumel ani sebe, ani svetu a uz vobec nie zenam, vdaka comu prisiel v Kahire o jednu suloz, ktoru si uz od zaciatku planoval (ale mozno ani neplanoval)... Dost malo na roman.

04.03.2015

Ako clovek, ktory stravil vacsinu zivota v povodi Bebravy, som si citanie tejto knizky neskutocne uzil. Autor ma vyborny styl - trosku archaicky, so spravnym nadhladom a zmyslom pre humor. Kazda povest bola zazitkom, a nasli sa aj skutocne perly - napr. ako Prusania dorazili draka zmesou sunky a chrenu (obyvatelov Prus naozaj ostatni volaju chrenari), ako sa Ottlik ku kastielu dostal, ci o pohanskom hrade na Hradnej. Vidiet, ze autor pise o doverne známych veciach. Vystihol typicke mena v kazdej dedine aj povahove crty, z ktorých si v okolitých obciach robia srandu. Celkom rad by som sa vedel, ako dlho mu to trvalo a ci naozaj vsetky povesti koluju medzi ludmi, alebo si niektore aj vymyslel. Pre "Bebravancov" povinne citanie ale ani ostatni neurobia chybu, ked si to precitaju!

04.03.2015

(SPOILER) Naozaj tazka kniha na docitanie. Este pokial su na zemi, tak sa to ako tak da, ale ked sa presunu do Gay Podvodnice a zacnu riesit nekonecne (pre mna uplne zabomysie) spory ohladom velenia, tak sa to stalo tak rozvlacne, ze som to dorazil len aby som si urobil ciarku. Zo zeme utekaju aby ochranili stroj casu, ktory chce znicit banda mimozemstanov. Stroj casu ich pritom nevozi len roznymi casmi, ale aj roznymi verziami nasho vesmíru (je ich 6^6^6 = cislo bestie) - ako sa neskor ukaze, realizuju sa tam v podstate vsetky literarne vizie (na pociatku kazdeho sveta bolo slovo) - od krajiny Oz, cez Alenkinu risu divov az po rozne sci-fi svety. V jednom sa nakoniec usadia u takej podivnej rodinky a tam sa to stava uz uplne nepochopitelne. Mam pocit, ze je to dokonca nejaky svet z Heinleinovej sci-fi, alebo aspon z nejakej jeho oblubenej knihy, ktoru som ale, bohuzial, necital. Konci to potom obrovskou konferenciou, na ktorej sa zucastnuju vsetci géniovia ludstva. No a potom tam ma Heinlein dalsiu linku, tykajucu sa nudizmu (v casti svetov je oblecenie zbytocne a usadia sa v takom, kde v podstate stale chodia nahi), volnej lasky a dokonca incestu - matka sice cestovala strojom casu, ale aj tak je to so synom asi incest a zo sexu so sestrami si tiez hlavu nerobil. Zrejme to uz Robovi v case pisania moc neslo a ventiloval svoje pudy takymto spôsobom. Job sa mi zda výstavbou aj filozoficky dost podobny a rozhodne je to ovela lepsie citanie. Takze radsej treba siahnut po nom.

16.10.2014