Komnenos komentáře u knih

Obhajcovia komunizmu pri výpočte toho, čo bolo za komunizmu dobré, hovoria okrem iného aj o tom, že vtedy sa nedrogovalo a drogy sem prišli až po roku 1989. Priznám sa, že aj ja som mal o drogách za komunizmu len hmlisté predstavy. Vďaka tejto knihe som si však rozšíril obzory. Jej najväčším plusom, je to, že na túto tému ešte podobná kniha nevznikla. Vďaka nej sa čitateľ môže dozvedieť, že drogy za komunizmu boli a neboli len importom zo "zlého" Západu, ale príčiny toxikománie v ČSSR boli aj iné. Trochu mi vadilo, že kniha nebola celkom tým za čo sa vydávala. Autor na začiatku tvrdil, že bádal v archívoch v SR a ČR, avšak v citáciách pod čiarou bolo uvedených len niekoľko archívnych dokumentov. Za vedeckú monografiu teda knihu nie je možné považovať. Aj tak však ide o prínosné dielo, vďaka sviežemu jazyku prístupné širokému publiku.

1 02.11.2019

Ide o knihu zloženú z článkov, ktoré vychádzali v bratislavskej prílohe denníka SME. Nápad je to dobrý, ale mám k nemu zopár výhrad. Má to byť kniha málo známych zaujímavostí o Bratislave, ale väčšina informácií je dostatočne známa. V knihe je tiež častým javom to, že nadpis len málo súvisí s ďalším textom. Jednou vetou: knižka nenadchne, ale ani neurazí.

1 26.01.2019

Kolektívna monografia "Korupcia" pôsobí pomerne uceleným a vyváženým dojmom. Jej editori odviedli veľmi dobrú prácu o čom svedčí aj odkazovanie autorov jednotlivých kapitol na seba navzájom. Autori pri tvorbe knihy vychádzali z dôkladného archívneho výskumu podkutého remeselnou metodologickou zručnosťou. Vhodne bol zvolený aj doplňujúci obrazový materiál. Najväčším prínosom publikácie je jej prvenstvo v tejto oblasti výskumu. Čitateľ sa vďaka nej môže dozvedieť o tom ako sa korupcia vyvíjala na našom území od 18. storočia až po súčasnosť. V každom dejinnom období sa vyskytovali názory, že nikdy nebola taká miera korupcie ako je v súčasnosti. Túto vetu si mnohí povedia i dnes, avšak práve prečítanie tejto publikácie ich pomôže vyviesť z omylu. Korupcia tu bola totiž stále, len sa menili jej formy. I keď je korupcia negatívnym javom, rôznorodá vynachádzavosť našich predkov je fascinujúca. Odhaľovaniu korupcie sa v súčasnosti venujú predovšetkým investigatívni novinári. Preto, kvôli poznaniu širších dejinných súvislostí, by mala byť táto kniha povinnou výbavou každého z nich. Pretože aj keď publikácia neponúka návod ako sa korupcie zbaviť, predostiera jej pomerne podrobný opis v rôznych historických obdobiach a vďaka tomu možnosť ponaučenia pre súčasnosť. Ide o výnimočné dielo, ktoré je skvelým východiskovým bodom pre ďalší výskum dejín korupcie.

1 14.01.2019

Vavro Šrobár je jednou z najvýznamnejších postáv slovenských dejín. Značnou mierou ovplyvňoval vývoj slovenskej spoločnosti takmer celú prvú polovicu 20. storočia. Stál pri všetkom dôležitom čo sa vtedy stalo. Preto je zarážajúce, že o tak významnom človeku sa doteraz tak málo popísalo a je takmer neznámy a zabudnutý. Preto som sa potešil, že o ňom vyšiel román. Myšlienka dobrá, avšak realizácia bola veľkým sklamaním. Nechápem ako mohol niekto o takom dobrodružnom živote napísať takú nudnú knihu. Šrobárov príbeh bol nesmierne šťavnatý v každom slova zmysle, avšak tu je podaný ako suchý vecheť. V románe nefunguje prakticky nič. Postavy sú ploché, málo uveriteľné. Málo uveriteľné sú najmä dialógy, či skôr monológy. Vetné konštrukcie sú ťažkopádne a odťažité. V románe musia byť vety na štyri riadky výnimkou, nie samozrejmosťou. Spôsob rozprávania je chaotický. Raz je rozprávačom Šrobár, potom autor, inokedy niekto iný a človek sa v tom dosť stráca. Časové roviny sú tiež pomerne neprehľadné. Nevyznamenala sa ani korektorka, keďže kniha obsahuje nespočetné množstvo preklepov a gramatických chýb. Ďalšou stránkou knihy je jej neobjektívnosť. Šrobár je vykreslený ako takmer výlučne pozitívna osobnosť, ako dobrý strýčko. Vyplýva to z toho, že autorova stará mama bola Šrobárovou neterou. A z toho plynie hlavný kameň úrazu. Ak niekto píše historický román s ktorého hlavnou postavou je rodinne, alebo inak spriaznený, väčšinou to nedopadne dobre. Chýba potom totiž potrebný nadhľad. Šrobár sa v mnohých prípadoch zachoval negatívne, čo sa však v knihe veľkoryso prehliada. Ani slovom tu napríklad nie je spomenutý jeho škandál s obrazmi a dvojročná ministerská účasť v komunistickej vláde je prebehnutá na štyroch bagatelizujúcich stranách. Naopak často je venovaný priestor úplným nepodstatnostiam, ktoré ani nesúvisia so Šrobárom, alebo súvisia len veľmi okrajovo. Čo sa týka faktov, tie väčšinou sedia, i keď aj tu sa nájdu chyby. Napríklad plebiscit o pripojení Spiša a Oravy k Poľsku sa nekonal (v knihe sa píše, že konal), alebo je uvedený dokonca nesprávny dátum Šrobárovej smrti (v knihe 9. 12. 1950, v skutočnosti 6. 12. 1950). Autor ako keby nevedel, či chce písať román, literatúru faktu, spomienky rodiny na Šrobára, alebo historické dielo a nakoniec z toho vznikla zlátanina všetkého spomenutého.

1 14.01.2019

Počas 40 rokov komunistického režimu sa o bombardovaní Spišskej Novej Vsi maďarským letectvom v roku 1939 z pochopiteľných príčin nemohlo veľmi hovoriť ani písať. Prelomil to až Ján Petrík, ktorý spracoval knižne túto tému. Je to dôležitá súčasť dejín Spiša i celého Slovenska a tak veľmi oceňujem, že vznikla i keď sa v nej nájdu i nejaké tie chyby.

1 03.11.2018

Ťažiskovým textom tejto kolektívnej monografie je text Hadriána Radvániho o osobe kňaza Jána Simonidesa. Okrem toho kniha obsahuje texty Ivana Chalupeckého o období 17. storočia a Mariána Čižmára o ďalších katolíckych mučeníkoch toho obdobia. Čakal som, že o Jánovi Simonidesovi bude viac textu avšak to je asi všetko čo sa o ňom dalo vypátrať. Aj tak som však rád, že o tomto mučeníkovi zo Spiša vyšla kniha a aspoň takto sa spomienka naňho uchová. Čo sa týka kvality textu, dalo by sa mu z odbornej stránky čo to vytknúť, ale vo všeobecnosti je na dobrej úrovni.

1 03.11.2018

Túto knihu napísal slovenský politik Milan Ivanka na začiatku 20. storočia ešte v časoch Uhorska. A v takomto dobovom kontexte ju treba chápať. Vrcholila maďarizácia a tak logicky sa Slováci snažili dokázať, že do Uhorska vstúpili dobrovoľne, boli kultúrne vyspelejší ako Maďari a nemaďarský pôvod mali mnohé významné osobnosti, ktoré sa neskôr hlásili za Maďarov. Keď knihu berieme ako obraz doby, dá sa chápať. Dodatočne pridaná časť súčasnej autorky je však veľmi tendenčná a neobjektívna a zbytočne znižuje historickú výpovednú hodnotu Ivankovho textu.

1 02.11.2018

Trh je preplnený rôznymi knihami o rodičovstve a výchove detí. Dalo by sa teda na túto tému prečítať naozaj veľmi veľa. Často sa však rady v rôznych knihách vylučujú a tak v tom môže mať človek chaos. Preto, aspoň podľa mňa, je najlepšie siahnuť len po jednej takejto knihe a povedať si - snáď sa na mňa aspoň niečo nalepí. Ja som siahol konkrétne po tejto knihe a myslím, že som urobil dobre. Je tam v zhutnenej forme napísané všetko dôležité ohľadom rodičovstva a výchovy. Navyše to písali kresťanskí manželia a tak je tam niečo aj o duchovnom živote rodiny. Nie je tam toho však až tak veľa a tak si môžu knihu prečítať aj neveriaci rodičia. Preto knihu z vlastnej skúsenosti vrelo odporúčam.

1 07.07.2018

V prvom rade som rád, že konečne vyšla kniha o etikete aj od slovenských autorov. Zásady slušného správania v knihe predstavujú sviežim, občas i humorným a moderným spôsobom. Niekedy však až príliš moderným čo trochu znižuje úroveň knihy. Miestami sa kniha až príliš snaží byť "cool", ale podľa mňa jednoducho smajlíky do publikácie tohto žánru nepatria. Ale inak je to slušná kniha ideálna na základné zorientovanie sa v etikete súčasnosti.

1 07.04.2018

Autorka v tejto knihe radí mužom za aké oblasti života svojich žien sa majú modliť. Človeku je niekedy možno lepšie modliť sa vlastnými slovami, ale táto kniha je dobrým vodítkom, aby sme sa modlili aj za veci, ktoré my muži nepovažujeme za také podstatné, avšak pre ženu sú veľmi dôležité. Výborná vec na utuženie každého manželstva, rovnako ako kniha o manželkiných modlitbách.

1 24.03.2017

O mnohých príbehoch som už počul, veľa však bolo takých s ktorými som sa stretol prvý krát. Autor síce neprišiel s ničím prevratným čo by bolo predtým zahalené tajomstvom, avšak ak to beriete ako k oddychovku, je to celkom fajn kniha. Neurazí, ale ani príliš nenadchne.

1 13.03.2017

Katolícka cirkev je často kritizovaná v oblasti sexuality v tom zmysle, že človeku len zakazuje čo nemá robiť. Táto kniha čitateľovi, ak je naozaj vnímavý a nepredpojatý, vyvracia tieto predsudky. Jej hlavnou myšlienkou je to, že pri manželskom sexe netreba byť úzkostliví a žiť v strachu, či som niečo neporušil. Najdôležitejšie je to, aby sa všetko dialo s úctou a láskou k tomu druhému. Sex treba vnímať ako boží dar a preto sa z neho radovať. Zároveň kniha upozorňuje na to, že pri otázke sexuality je nutné hľadieť na jednotlivé páry individuálne a podľa toho hodnotiť ich konanie. Nie je teda možné podľa šablóny určiť presné pravidlá. Tie sú na svedomí každého jedného páru.

1 01.06.2016

Napriek tomu, že nie so všetkými Srholcovými názormi súhlasím, bol to výnimočný človek. Dokázal obrovské veci napriek nepriazni osudu. Je až zarážajúce, že aj keď si prešiel toľkým utrpením, jeho pohľad na budúcnosť je až naivne optimistický. Jednoznačným kladom knihy je, že prináša myšlienkový svet veľkého človeka, avšak jej štruktúra mi prišla trochu nekonzistentná. Autorka kladúca Srholcovi otázky skákala z témy na tému a aj on sám pri odpovedi často odbočil o dosť niekam inam. Je zrejmé, že hlavným cieľom bol film a kniha je len jeho vedľajší produkt, čo trochu na škodu veci.

1 10.03.2016

Psychológ W. Harley vo svojom výskume prišiel na to, že rozvrat manželstiev spôsobujú najmä nenaplnené potreby manželov. V tejto knihe prístupnou formou vysvetľuje aké sú to potreby a ako je ich možné napĺňať. Je to užitočná príručka pre tých, ktorí majú v manželstve problémy, ale aj pre tých, ktorí ho chcú ešte zlepšiť. Niektoré tézy sú však príliš zovšeobecňujúce a u konkrétneho človeka nemusia platiť, avšak je na každom ako si informácie z knihy prispôsobí na svoj individuálny prípad.

1 25.02.2016

Slovenská republika oslávila 1. januára 2013 dvadsiate výročie svojho vzniku. Takáto udalosť si celkom určite zasluhuje pozornosť a je príležitosťou k bilancovaniu. V roku 2013 preto vyšli dve publikácie zaoberajúce sa vývojom Slovenska počas uplynulých dvadsiatich rokov. Prvou publikáciou bola kniha „Odkiaľ a kam : dvadsať rokov samostatnosti“, ktorú vydal Inštitút pre verejné otázky . Historický ústav SAV sa tiež podujal zmapovať dvadsať rokov nášho štátu. Kolektívna monografia, ktorú ústav vydal v roku 2013 (na pulty kníhkupectiev sa však dostala až na začiatku roka 2014) nesie názov „20 rokov samostatnej Slovenskej republiky. Jedinečnosť a diskontinuita historického vývoja“. Na tvorbe knihy sa podieľalo tridsaťdva autorov venujúcich sa rôznym vedným odborom. Popri historikoch prispeli svojimi staťami aj právnici, sociológovia, politológovia, ekonómovia, či prognostici. Okrem slovenských autorov sa na knihe podieľali odborníci z Francúzska, Maďarska, Ukrajiny, Českej republiky a Ruska. Najväčším kladom publikácie „20 rokov samostatnej Slovenskej republiky. Jedinečnosť a diskontinuita historického vývoja“ je vysoká odborná úroveň jednotlivých textov a zároveň značná snaha autorov o čo najväčšiu objektivitu. Pri hodnotení udalostí a procesov v nedávnej minulosti býva vždy veľkým rizikom, že autor skĺzne do subjektívneho pohľadu, keďže bol neraz priamym účastníkom opisovaných skutočností. Tu sa však prakticky všetkým autorom podarilo tomuto nebezpečenstvu vyhnúť, čo je skutočne obdivuhodné. Problematickou sa na pohľad môže zdať participácia Jána Čarnogurského a Petra Weissa. Obaja sa však vo svojich príspevkoch pomerne obstojne vyhli politickej účelovosti. Dobrú prácu odviedli aj editori, keďže texty za sebou tematicky nasledujú podľa chronologickej i logickej následnosti a je zjavné, že editori čiastočne usmernili autorov pri koncipovaní ich príspevkov. Ďalším kladom kolektívnej monografie je fakt, že mapuje viacero sfér života na Slovensku počas uplynulých dvadsiatich rokov. Zaoberá sa obdobím, ktoré predchádzalo Nežnej revolúcii i obdobiu, ktoré predchádzalo vzniku Slovenskej republiky. Autori podrobne sledujú historické, vnútropolitické i medzinárodné súvislosti vzniku Slovenskej republiky. Autori sa tiež podrobne venujú otázke menšín, vývoju ekonomiky, poľnohospodárstva, armády, postaveniu cirkví, vývoju sociálneho rozvrstvenia a demografickému vývoju v posledných dvoch decéniách Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu sa publikácia javí ako pomerne komplexná, avšak práve na tomto mieste je možné vysloviť určité výhrady. V monografii chýbajú kapitoly, ktoré by sa venovali justícii, školstvu, kultúre, zdravotníctvu, či životnému prostrediu na Slovensku za posledných dvadsať rokov. Absencia reflexie týchto tém je však jedinou výhradou k inak výborne spracovanej kolektívnej monografii. V súvislosti s tým je možné podotknúť, že spomenutým témam (spolu s ďalšími) bola venovaná pozornosť v obdobnej publikácii „Odkiaľ a kam : dvadsať rokov samostatnosti“. Kniha „Odkiaľ a kam“ sa však zasa nevenuje niektorým témam ako napr. armáda, či poľnohospodárstvo a nesie sa v oveľa subjektívnejšom duchu, pričom texty v nej sú skôr esejistického charakteru. Naproti tomu kniha „20 rokov samostatnej Slovenskej republiky“ zahŕňa výlučne vedecké, vysoko erudované, texty. Preto je možné skonštatovať, že obe publikácie, i keď odlišným spôsobom, verne zachytávajú obraz Slovenska v uplynulých dvadsiatich rokoch a výborne sa navzájom dopĺňajú.

1 23.02.2016

Desať súčasných slovenských autorov sa podujalo spracovať desať božích prikázaní svojským spôsobom. A svojské to veru naozaj bolo. Traja z nich sa tejto úlohy chopili v tom zmysle, že ich poviedky sú presiaknuté totálnymi protikresťanskými klišé (v tomto sa už tradične najviac činil pán Hvorecký). Ostatné poviedky sú v tomto smere ako-tak vyvážené. Ich kvalita je však značne kolísavá. U niektorých poviedok má čitateľ dojem, že boli akoby nasilu našité na to-ktoré prikázanie. Niektoré poviedky tak pôsobia dosť banálne. Ako sa vraví, to najlepšie na koniec a preto najlepšou poviedkou je podľa mňa tá posledná od Jaroslava Rumpliho.

1 03.03.2015

Po predchádzajúcej smršti "Zrazu ktosi klope na dvere" som očakával podobnú smršť aj v Keretovej najnovšej knihe. Ako som ju však začal čítať, prekvapilo ma, že je to akési nemastné neslané. Po zvláštnej pachuti prvých poviedok sa to však rozbehlo a neskôr to už bol starý dobrý Keret. Aj tak mám však pocit akoby Keretovi začal dochádzať dych, najmä ak túto knihu porovnám s predošlou, ktorou nastavil latku sakramentsky vysoko. Určite to nie je zlá kniha, ale taký už raz býva údel diel, ktoré prichádzajú hneď po opusoch magnách. Ešte by som poznamenal, že oproti predchádzajúcej knihe sa v tejto oveľa viac venuje holokaustu a vojnovému stavu na Blízkom východe. Tieto záležitosti, rovnako ako ťažké rodinné chvíle (lebo je to vlastne autobiografia) však poníma s nadhľadom ako už býva uňho zvykom a čo býva najväčším kladom jeho kníh.

1 29.01.2015

Atlas zabúdania je nevídaným počinom na slovenskej literárnej scéne, ktorý však pravdepodobne veľmi nezaujme bežného konzumného čitateľa, fajnšmekri, ktorí sa snažia vidieť veci v súvislostiach si však, ako sa vraví, pošmáknu. Dalo by sa povedať, že kniha je vlastne zbierkou čriepok slovenských dejín 20. storočia. Na začiatku som bol skeptický, keď som však rok po roku začal prechádzať dobrodružným predchádzajúcim storočím, rýchlo ma ovládlo nadšenie. Som síce historik, mnoho vecí však bolo aj pre mňa novinkou. Chvíľu som sa usmieval, na ďalšej strane som sa zasa zamyslel nad nespravodlivosťou života. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o chaotický guláš rôznych kuriozít bez ladu a skladu, na druhý, či tretí pohľad je však jasné, že autor namiešal všetkého úplne akurát a v primeranom pomere a výsledkom je veľmi milá záležitosť, ktorá je príjemným netradičným spestrením popri čítaní klasických literárnych útvarov.

1 26.01.2014

Nie je to ľahké čítanie. Určite nie pre každého. Žiadna oddychovka. Aj mne zo začiatku trvalo kým som sa dostal na vlnu špecifickej literárnej reči, ale keď už som tam bol, išlo to celkom ľahko. Niekedy som sa v texte strácal a občas mi myšlienky utekali inde, ale to je pri takomto diele zákonité. Lyrizovaná próza? Magický realizmus? Asi niečo medzi tým. Kniha veľmi nemá dej, je to najmä o zmyslovom vnímaní, ktoré prijímame cez bezmenného putujúceho naprieč "Zónami", čiže oblasťou obývanou Rusínmi, ktorá sa rozkladá na území troch štátov. A Rusíni, tento nám spolu s Čechmi najbližší národ, nezadržiteľne vo všetkých štátoch v ktorých žijú podliehajú asimilácii a idú v ústrety nezvratnému zániku, o čom autor hovorí na viacerých miestach. Minulosť sa prelína s prítomnosťou a fikcia so skutočnosťou s takou ľahkosťou, akoby bolo cestovanie v čase a fantázii tou najprirodzenejšou vecou na svete. Je to síce útla knižka, ale jej rozsah úplne postačuje, pretože ak by bola dlhšia, už by to bolo zbytočné naťahovanie a vata. Takto je všetko presne tak akurát a namiešané v presnej konzistencii. Takéto knihy sa nedajú čítať stále, ale občas sú vďačnou potravou pre dušu. Poetika Carpathie je príjemne povznášajúca.

1 03.03.2013

Autor v tejto eseji okrem analýzy samotného filmu pojednáva najmä o ňom ako o fenoméne, o pohľadoch naň, čiže je vlastne akousi sociologickou sondou do spoločnosti ktorú zaujal tento film, či už pozitívne, alebo negatívne.

1 12.01.2013