M.H. komentáře u knih
Spomedzi troch veľkých (ďalšie sú Bondy a Chengová) dejín čínskej filozofie sa mi Králova kniha pozdáva najviac. Odlišuje sa (mimo iného) dôsledným používaním prepisu pchin-jin (pinyin), ale najmä tým že nechá čínske myslenie vystupovať v jeho vlastným pojmoch a kategóriach. Prepokladom a tomu aby to vyznelo zrozumiteľne sa venuje na prvých vyše 70-tich stranách svojej publikácie. Veľký dôraz kladie na knihu I-ťing (Yi-jing), ktorá je spomedzi čínskych filozofických diel najstaršia a jej dodatky pridávajú pôvodne vešteckej/divinačnej príručke výrazne hĺbavé vyznenie. Potom už nasledujú známe mená ako Konfucius, Lao-c’, Mo Ti, Sün-c’, Chan Fej, Čuang-c’, Wang Čchung (a samozrejme mnohí iní), budhizmus, neokonfuciánski majstri až po myslenie dynastie Čching dovedené do konca 18. storočia. Všetko úsporne, vecne a vyargumentovane podané často s citáciami priamo z diel filozofov.
Po formálnej stránke chýba menný aj vecný register, to by knihe skutočne pomohlo.
Ešte chcem podotknúť, že k pôvodnému vydaniu v počte 1000 kusov vyšla dotlač: "Vydání první (dotisk, upravené vydání)". Aké sú rozdiely a kedy vyšla táto dotlač - neviem.
Rozsiahla kniha (1400 strán sa skutočne len tak nevidí) v ktorej profesor Kissinger (alebo doktor Kissinger ako ho mnoho svetových politikov oslovovalo) vysvetľuje ako sa dostal k najvyššej úrovni US politiky, prečo a ako konal a aké metódy k tomu používal - teda svoju koncepciu zahraničnej politiky.
Zameriava sa na roky prvého funkčného obdobia R. Nixona (1969-1973), teda jeho pôsobenie na pozícii poradcu pre národnú bezpečnosť (National Security Advisor). Na zahraničnopolitické udalosti veľmi bohatý čas. Obdobie, kedy aktívne pôsobili postavy ako de Gaulle, Mao Ce-tung, Čou En-laj, Willy Brandt, Bruno Kreisky, v sovietskej politike Kosygin, Brežňev, Dobrynin či Gromyko. Zároveň roky nepokojov na Blízkom východe, indicko-pakistanská kríza a najmä dlhotrvajúca a pre americkú spoločnosť rozdeľujúca vojna vo Vietname. V úvode píše „Když jsme psal túto práci, snažil jsem se spoléhat na svou paměť jen minimálně. Mohl jsem vycházet z bohatých materiálů a z deníku, který jsem si po čast tohoto období vedl.“, takže obsahuje množstvo citácií z úradných dokumentov, memoránd a podobne. Časť materálov odtajnil a dovolil publikovať Z. Brzezinski. Pre budúcnosť (a historikov) by mal existovať aj anotovaný výtlačok s Kissingerovými dokumentami.
Určite by bol zaujímavý aj pohľad čínskej či sovietskej (Dobryninove pamäti: In Confidence, ako bolo už predo mnou spomenuté či Gromykove: Памятное) strany.
Ak by takýto dokument zanechali po sebe podobne erudovaní účastníci povojnovej (v zmysle po 2. svetovej) vysokej politiky bolo by to pre politickú a historickú debatu obrovským obohatením. Žiaľ, až tak ideálne to nie je. O to lepšie je, že jeden z nich tak urobil.
Pomerne krátka kniha, ktorá však má mať niekoľko pokračovaní. Dúfam, že sa dostane na všetky žalmy.
Na rozdiel od predošlého počinu (Izaiáš) táto neobsahuje preklad masoretského textu. Čo by som ešte oželel; nie je problém nájsť iný vhodný preklad pre prípadne porovnanie či už v slovenčine alebo češtine. Čo mi ale vyslovene chýba je ohlas v Novom zákone (NT). Žalmy sú najcitovanejšia kniha Starého zákona (ST) v NT. Práve tu by takáto analýza za každým žalmom obsažnosti knihy výrazne pomohla (podobne bol riešený Izaiáš). Vysvetľujúce poznámky sa totiž skôr venujú jazykovedným nuansám, nie teológii (ale to je pre základnú analýzu prístup v celej edícii).
Jediná kniha tohto popredného odborníka na semitské jazyky dostupná v slovenčine. A zároveň jeho prvá monografia. Ostatné publikoval prevažne nemecky, v NSR žil od polovice 50-tych rokov 20. storočia.
Tesne po vydaní sa autor rozkmotril so vtedajším režimom v Česko-Slovensku, takže kniha bola stiahnutá z distribúcie a bola širšej verejnosti neznáma.
Dielo trochu klame názvom, pretože iba posledných 6 strán má charakter porovnávania kresťanstva s islamom. Ostatný text knihy ucelene, hoci dosť stručne, spracováva prehistóriu, vznik, dejiny a základy vierouky, rituálnych pravidiel, myšlienkových prúdov a organizácie islamskej spoločnosti. Rozhodne nejde o súbor štúdií, kniha je ucelenejšia než iba samostatné príspevky. Podnázov mierne podceňuje samotný obsah knihy.
R. Macúch preložil do slovenčiny aj Korán, žiaľ, preklad zostal dodnes (2019) v rukopise.
Mimoriadne vydarená kniha. Biskup Tichov (civilným menom Ševkunov) v nej zozbieral množstvo príbehov (spracované ako poviedky) z vlastných skúseností mnícha v ruskom pravoslávnom kláštore v Pskove (blízko dnešných rusko-estónskych hraníc) do ktorého vstúpil v roku 1982. Sám pôvodne vyštudoval scenáristiku na VGIK v Moskve.
Príbehy sú rôznorodé: život autora ako poslušníka (novic) v monastieri (kláštore), príbehy jednoduchých ľudí, ktorí mali mníšske postrihnutie, ale žili civilným životom, zobrazenie súdobého ZSSR a borby so štátnou mocou, hľadanie viery po desaťročiach ateizmu, ale aj staršie rozprávania až do začiatku 20. storočia.
Vladyka Tichon je skvelý rozprávač, takže jeho "razkazy" sa čítajú veľmi príjemne a kniha na doplnená fotografiami postáv z poviedok.
Kniha, ktorá dokazuje, že mníšsky život (v pravoslávnej cirkvi) má stále čo ponúknuť a nie je do seba uzavretý a neplodný.
Rozsiahla monografia, ktorá sa komplexne zameriava na neblahý osud kresťanských menšín v Osmanskej ríši počas I. svetovej vojny.
Výklad začína ešte hlboko pred vojnou, reformami sultánov, ktoré umožnili vzostup Arménov (najmä, ale nie výhradne) a opisom millétového systému.
Opisuje vzostup protiarkménskych (resp. protisýrskych, protigréckych) nálad v tureckej spoločnosti, zásahy západných mocností (+ Ruska) v prospech (najmä) Arménov, ktoré sa však ukázali ako nie vždy príliš šťastné.
Samotné jadro tvorí detailný opis deportácií podľa jednotlivých národov a v rámci nich podľa oblastí.
Kniha sa venuje aj životu Arménov, Grékov a Asýrčanov po skončení I. svetovej vojni a recepcii hrôz vyhlaďovania v umení.
Kvalitná väzba a celkovo spracovanie patrí už k tradícii vydavateľstva Pavel Mervart
Osobitne pôsobivé, keď je čítané na striedačku s Werfelovým románom Štyridsať dní Musa Daghu.
V slovenčine (pokiaľ viem) prvý monografický príspevok na tému byzantská filozofia. Kniha nie je dlhá, samotný text tvorí 170 strán. Za veľkú výhodu považujem to, že profesor Zozuľak je často čerpá priamo z originálnych textov + zo sekundárnej literatúry v novogréčtine (čo nie je také bežné).
Členenie: úvod, 5 kapitol (Vedecký výskum byzantskej filozofie, Historické pozadie vzniku byzantskej filozofie, Stret antickej filozofie a kresťanského myslenia, Byzantská filozofia a grécke patristika), záver a použitá literatúra + registre.
V porovnaní (s azda najviac podobnou publikáciou) MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie obsahuje na pomer k celkovej dĺžke textu väčší podiel informácii o stave skúmania a historickom pozadí. Čo nie je na škodu, ale pri celkovej krátkosti tak ostáva menej priestoru na filozofiu samotnú. V podstate to samotné, čo by človek z názvu očakával, tvorí piata kapitola Byzantská filozofia a grécke patristika. Trochu prekvapujúco tu autor používa inú periodizáciu než navrhol predtým.
Autor používa novogrécku výslovnosť byzantských mien, teda napr. tam kde je grécke η, píše i.
Dúfam, že nasledovať budú ďalšie knihy k téme byzantskej filozofie.
Slovníkovou formou spracovaný druhý diel veľmi dobre dopĺňa prvý, systematický diel tohto rozsiahleho diela.
Je zaujímavé zamyslieť sa, že ako by vyzeralo spracovanie dejín Slovenska a Slovákov do konca stredoveku, keď ešte veľké časti Maďarska boli osídlené Slovákmi.
V podstate dejiny tankového vojska od začiatkov po tank T-14, čiže rok 2015. Podrobné počty vyrobených kusov a verzií, bohatá obrazová zložka a plné faktov. V niektorých veciach možno príliš stručné, ale na 250 strán aj tak veľmi obsažná kniha.
Veľmi pekná publikácia, ktorá stojí za tie peniaze. Napriek názvu nejde výhradne o erby (pri niektorých rodoch erby nie sú známe), skôr o históriu šľachtických rodov. Ak erby sú, tak informácia o nich je samozrejme súčasť hesla a prípadne aj obrazovej prílohy.
Kniha ponúka literatúru ku každému heslu. Trochu zvláštne je, že nie je pripojená priamo k heslu, ale je umiestnená osobitne na konci knihy v skratkovitej forme a potom až v sekcii o zdrojoch sú úplné odkazy.
Kratšia kniha, ktorá môže poslúžiť ako úvod do Byzancie. Obsahuje stručný náčrt dejín, informácie o štruktúre a zvykoch byzantskej spoločnosti a kultúre.
Pre prvotnú orientáciu v Byzancii ako téme fajn dielo, pre podrobnejšiu informáciu však nepostačuje (ale to nebude jej účelom).
Napriek tomu, že ide o neveľkú knihu, je to hodnotné čítanie. Cením si, že český preklad obsahuje ku každej kapitole (tie sú venované poväčšine osobnosti/koncilom) literatúru v češtine, čo nie je bežné.
Škoda, že pravoslávni teológovia končia Gregorom Palamom, resp. vyznaním patriarchu Cyrila Lukarisa a reakciou patriarchu Dositea a nič novšie už kniha neobsahuje. Katolícka a protestantská teológia je však spracovaná až do začiatku 80.rokov 20. storočia.
Okrem samotných historických udalostí obsahuje aj časti o kultúre a bežnom živote sovietskeho človeka.
Spolu s prvým dielom veľmi hodnotné spracovanie ruských dejín 20. storočia.
Klasické dielo, ktoré stojí na počiatku mníšstva. Atanáz napísal dobre čitateľný životopis (prosím, nebrať to v dnešnom zmysle) o skúsenosti mnícha, ktorého osobne poznal. Inšpiroval mnohych, medzi inými aj Augustína z Hippa.
Pekne sa dopĺňa napr. s dielom ako Apofthegmata (napr. český preklad Apofthegmata I-III, Benediktinské arciopatství).
Citeľne slabšia kniha oproti Vašicovej Literární památky epochy velkomoravské 863-885; je však o ešte o rok staršia.
Obsahuje informácie o predcyrilometodskej tvorbe, veľkomoravskom a po veľkomoravskom období aj s rozsiahlymi ukážkami textov.
Pekné dejiny ruskej literatúry od 18. do začiatku 21. storočia. Pútavo písaný text, ktorý hľadá súvislosti a opisuje jednotlivé obdobia ruskej literatúry aj s historickým kontextom, pričom sa zastavuje pri kľúčových dielach.
Neobsahuje životopisné medailónky autorov, takže sa oplatí mať pri sebe nejakú encyklopédiu ruskej literatúry (napr. http://www.databazeknih.cz/knihy/slovnik-ruskej-literatury-11-20-storocia-257662)
Škoda, že sa nepodarilo naplniť pôvodné poňatie, dejiny ruskej literatúry od počiatkov až po prelom tisícročí.
Len krátka reakcia na martin č.: viac informácií o byzantskom systéme vzdelávania ponúka podobná kniha http://www.databazeknih.cz/knihy/byzantska-paideia-vzdelavani-v-byzanci-byzantska-kultura-286847 .
Momentálne na tému patrológie asi najobsažnejsia kniha na cz/sk trhu. Obsažný, súvisle napísaný text, ktorý sa nedrží iba striktne chronologického rámca a veľmi dobrá bibliografia (aktualizovaná podľa anglického vydania z roku 2007, ktorú autorizoval Drobner) ku každej kapitole - pri preklade aktualizovaná o české preklady a zdroje. Preklad z 2. nemeckého vydania z roku 2004.
Pre záujemcov o učenie cirkevných otcov a všeobecne o dejiny raného a ranobyzantského kresťanstva je neopomenuteľná.
Dielo chanského filozofa. Čeština bola vôbec druhý európsky jazyk, do ktorého bolo preložené.
Podľa recenzie v časopise Filozofia (1/1972) obsahuje asi tretinu diela. Plus obsiahlu úvodnú štúdiu, životopis Wang Čhunga a rozsiahlu bibliografiu.
Škoda, že kvôli normalizácii T. Pokora nemohol ďalej publikovať. Jeho znalosti chanskej filozofie boli významné aj v medzinárodnom merítku.