M.H. komentáře u knih
Komentovaný výber z úplného štvorzväzkového ruského vydania listov (1928-1959). František Kautman vybral, preložil a bohato okomentoval, to čo považoval za najpodstatnejšie z Dostojevského bohatej korešpondencie. Kniha obsahuje aj výborné obrazové prílohy a obsažný doslov.
Po roku 1968 bol Kautman v nemilosti čo sa prejavilo aj v tom, že v dobovej literatúre sa tento výber Dostojevského korešpondencie necitoval. Namiesto toho sa citovala staršia kniha F. M. Dostojevskij ve vzpomínkách vrstevníků, dopisech a poznámkách.
Príjemné a poučné čítanie o tom, ako na Slovenku fungovalo vinohradníctvo a vinárstvo.
Šesť kapitol (+ úvod a záver) informuje o prírodných podmienkach, typoch viníc, náradí, práci, odrodách, vinohradníckom práve, predaji vína a aj o vinárskych zvykoch.
Ťažšie zohnateľná kniha, ktorá však záujemcov o víno a etnografiu určite zaujme a uspokojí.
Kompetná kniha je dostupná na stránke vydavateľstva Sophia.
Nie som odborník v tejto oblasti, takže môžem knihu hodnotiť len ako laik.
Kompexný vstup do disciplíny s názvom ampelografia (= odbor poľnohospodárstva, ktorý sa zaoberá odrodami viniča).
Po vstupných kapitolách zameraných na systematiku čeľade Vitaceae, ampelografiu ako disciplínu, ampelografické metódy, rojonizáciu viniča, podpníkový vinič, nasleduje nasleduje šiesta kapitola, ktorá obsahuje opis 192 registrovaných odrôd (muštových aj stolových) na Slovensku a tvorí jadro tejto knihy. Osobitne sa venuje novovyšľachteným odrodám, z ktorých minimálne Devín a Dunaj tvoria už neoddeliteľnú súčasť slovenského vinárstva. Rovnako píše aj o sortách, ktoré pochádzajú z medzidruhového kríženia.
Detailné, odborné opisy jednotlivých odrôd podľa zásad tejto disciplíny sú dopĺňané kvalitnými farebnými fotografiami.
Kniha má pevnú väzbu, je vytlačená na kriedovom papieri, čo spolu so skutočne hodnotným obsahom dáva veľmi kvalitnú monografiu, ktorú v slovenskom prostredí tak skoro nič neprekoná.
Rozsiahla monografia, ktorá sa komplexne zameriava na neblahý osud kresťanských menšín v Osmanskej ríši počas I. svetovej vojny.
Výklad začína ešte hlboko pred vojnou, reformami sultánov, ktoré umožnili vzostup Arménov (najmä, ale nie výhradne) a opisom millétového systému.
Opisuje vzostup protiarkménskych (resp. protisýrskych, protigréckych) nálad v tureckej spoločnosti, zásahy západných mocností (+ Ruska) v prospech (najmä) Arménov, ktoré sa však ukázali ako nie vždy príliš šťastné.
Samotné jadro tvorí detailný opis deportácií podľa jednotlivých národov a v rámci nich podľa oblastí.
Kniha sa venuje aj životu Arménov, Grékov a Asýrčanov po skončení I. svetovej vojni a recepcii hrôz vyhlaďovania v umení.
Kvalitná väzba a celkovo spracovanie patrí už k tradícii vydavateľstva Pavel Mervart
Osobitne pôsobivé, keď je čítané na striedačku s Werfelovým románom Štyridsať dní Musa Daghu.
Kvalitný príspevok k téme vinárstva. Vzhľadom k rozsahu ponúka skôr kratšie heslá, ich obsah je však značne hutný. Lexikón má množstvo vydarených ilustrácií, ktoré vhodne dopĺňajú text.
Určite odporúčam, či už vinárom alebo milovníkom vína.
Kniha je rozšírený preklad zo slovenských pôvodín "Posledná vojna antiky : avarský útok na Konštantínopol roku 626 v historických súvislostiach", 2009 a "História a mýtus : avarský útok na Konštantínopol roku 626 v legendách", 2010.
V prvej časti ponúka široký pohľad na vlády cisárov pred rokom 610, Herakleiovo panovanie, vzťahy s Perskou ríšou a Avarmi.
V druhej časti sa venuje dejinám tradície avarského obliehania Konštantínopolu a legendám, ktoré sa k nemu viazali (zásah Bohorodičky a pod.).
Škoda trochu nevhodnej väzby a príliš hrubého papiera, kniha by si zaslúžila tvrdú väzbu.
V slovenčine (pokiaľ viem) prvý monografický príspevok na tému byzantská filozofia. Kniha nie je dlhá, samotný text tvorí 170 strán. Za veľkú výhodu považujem to, že profesor Zozuľak je často čerpá priamo z originálnych textov + zo sekundárnej literatúry v novogréčtine (čo nie je také bežné).
Členenie: úvod, 5 kapitol (Vedecký výskum byzantskej filozofie, Historické pozadie vzniku byzantskej filozofie, Stret antickej filozofie a kresťanského myslenia, Byzantská filozofia a grécke patristika), záver a použitá literatúra + registre.
V porovnaní (s azda najviac podobnou publikáciou) MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie obsahuje na pomer k celkovej dĺžke textu väčší podiel informácii o stave skúmania a historickom pozadí. Čo nie je na škodu, ale pri celkovej krátkosti tak ostáva menej priestoru na filozofiu samotnú. V podstate to samotné, čo by človek z názvu očakával, tvorí piata kapitola Byzantská filozofia a grécke patristika. Trochu prekvapujúco tu autor používa inú periodizáciu než navrhol predtým.
Autor používa novogrécku výslovnosť byzantských mien, teda napr. tam kde je grécke η, píše i.
Dúfam, že nasledovať budú ďalšie knihy k téme byzantskej filozofie.
Skutočne rozsiahla kniha, na ktorej profesor Pokorný pracoval asi riadne dlho. Len časť, kedy sa pridal spoluautor U. Heckel sú roky 2003-2007 a jeho príspevok rozšíril rukopis asi o tretinu. Pôvodne napísaná a aj vydaná v nemčine pre nemecké vydavateľstvo Mohr-Siebeck, tam vyšla v mäkkej väzbe (čo ma trochu prekvapuje).
V nemčine existuje množstvo úvodov do Nového zákona, takže to, že oslovili práve P. Pokorného je svedectvo o tom, že je vo svojom odbore skutočne rešpektovaný.
Kniha má trochu odlišnú kompozíciu od takých tradičnejších úvodov (napr. Carson a Moo, Úvod do Nového zákona, 2008 a Pružinského Úvod do Svätého písma Nového zákona, 2001). Tie majú kapitoly zoradené ako sú knihy v kánone, teda evanjeliá, Skutky apoštokov, listy a Zjavenie Jána. Plus nejaké tie ohľadom textovej kritiky a vzniku kánonu.
Pokorný a Heckel pristupujú k rozsiahlej téme literárneho úvodu a teológie Nového zákona trochu inak. Kapitoly o texte, kánone, predpokladoch vzniku a o tom, čo vlastne úvod je, sú hneď na začiatku. Nasledujú samotné kapitoly, ale zoradené do rozsiahlejších oddielov: listy apoštola Pavla (ako najstaršia časť Nového zákona), synoptické evenjeliá + Skutky apoštolov, jánovské spisy (evanjelium, tri listy a Apokalypsa), deuteropavlovské listy + list apoštola Jakuba. Teda v podstate poradie podľa roku vzniku. Monografia končí záverom, chronologickým + geografickým prehľadom, dobre spísaným zoznamom literatúry a obsiahlymi registrami (hoci nie úplne bezchybnými, ako sa píše v recenziách).
Trochu paradoxne, ruský preklad Введение в Новый Завет. Обзор литературы и богословия Нового Завета (Vvedenije v Novij zavet. Obzor literatury i bogoslovija Novoho Zaveta) vyšiel v roku 2012, teda o rok skôr ako český.
Trošku (teda aspoň pre mňa) menej bežné bolo to, že literatúra nie je na konci kapitol, ale na začiatku (+ nejaká citovaná v poznámkach pod čiarou). Vždy je prehľadne členená (pre knihy Nového zákona: 1. komentáre a 2. monografie a články) a písaná dosť úsporne.
Z českých a slovenských úvodov do NZ asi najhodnotnejšia publikácia. Vyniká rozsahom, spracovaním, hĺbkou (stručné sumáry, prehľadné diagramy, informácie o teológii jednotlivých kníh). Ako píše jedna z recenzií: "opus magnum, veľká syntéza".
Slovníkovou formou spracovaný druhý diel veľmi dobre dopĺňa prvý, systematický diel tohto rozsiahleho diela.
Je zaujímavé zamyslieť sa, že ako by vyzeralo spracovanie dejín Slovenska a Slovákov do konca stredoveku, keď ešte veľké časti Maďarska boli osídlené Slovákmi.
V podstate dejiny tankového vojska od začiatkov po tank T-14, čiže rok 2015. Podrobné počty vyrobených kusov a verzií, bohatá obrazová zložka a plné faktov. V niektorých veciach možno príliš stručné, ale na 250 strán aj tak veľmi obsažná kniha.
Veľmi pekná publikácia, ktorá stojí za tie peniaze. Napriek názvu nejde výhradne o erby (pri niektorých rodoch erby nie sú známe), skôr o históriu šľachtických rodov. Ak erby sú, tak informácia o nich je samozrejme súčasť hesla a prípadne aj obrazovej prílohy.
Kniha ponúka literatúru ku každému heslu. Trochu zvláštne je, že nie je pripojená priamo k heslu, ale je umiestnená osobitne na konci knihy v skratkovitej forme a potom až v sekcii o zdrojoch sú úplné odkazy.
Toto dielo je vydarené spojenie tretej verzie slovenského ekumenického prekladu a študijného aparátu preloženého z The NIV Study Bible (Zondervan 2011).
Preklad neobsahuje deuterokánonické knihy, čím táto Biblia nasleduje protestantské zvyklosti. K evanjelikálnej tradícii sa koniec koncov hlási aj Zondervan.
Ku každej knihe Biblie je tu úvod, ktorý obsahuje informácie o autorstve a komu je kniha určená. Samotný text obsahuje množstvo výkladových poznámok, ktoré vysvetľujú dobový kontext (nielen) nejasných miest. Krížové odkazy umožňujú rýchle nájdenie podobných myšlienok v iných knihách Biblie. Rovnako užitočný je register a konkordancia, ktoré veľmi uľahčujú orientovanie v texte tejto rozsiahlej knihy.
Jednoznačne odporúčam.
Kniha celkom osciluje medzi úvodom do jednotlivých kníh (tie sú skôr stručné, v rozsahu do 3-4 strán) a poznámkami ku kapitolám, či často aj jednotlivým veršom biblického textu.
Okrem toho obsahuje množstvo článkov, ktoré vysvetľujú archeologické či historické okolnosti a často aj súvislosti z bežného života zo súdobého prostredia Izraelcov a okolitých národov či štátov.
Na odbornú knihu obsahuje azda priliš mnoho fotografií, ktoré sú skôr ilustračné, než priamo súvisiace s textom knihy. To, spolu s niekedy dosť populárne písaným štýlom, knihu robí trochu menej hodnotnou.
Rozsiahly úvod do NZ, z pera amerických tvorcov (preklad z 2. vydania z roku 2005), ktorí sa hlásia k evanjelikálnej tradícii (ako väčšina produkcie vydavateľstva Návrat domů). Toto sa prejavuje v dosť konzeratívnom zameraní knihy, napr. deutoropavlovské listy sú pre autorov tohto NZ všetky dielom Pavla a pod.
Okrem kapitol venovaným jednotlivým knihám NZ (niektoré, ako 1. a 2. list Korinťanom, 1. a 2. list Solúnčanom a Jánove listy sú prebraté v rámci jednej kapitoly) obsahuje celkom rozsiahly text o synoptickej otázke (s. 59-110.), Pavlovi ako teológovi, pastorálnych epištolách a novozákonnom kánone a jeho vzniku.
Kniha je konzervatívna v názoroch na autorstvo spisov (napr. deuteropavlovské autorstvo časti listov v podstate nespomína).
Bibliografia je uvedená na konci každej kapitoly, niekedy sú zdroje aj v poznámkach pod čiarou (väčšinou literatúra v angličtine).
Česká bibliografia uvedená súhrnne na konci knihy (prevažne monografie a články).
Preklad z 4. vydania.
Oproti iným dostupným úvodom do Nového zákona je tento dielom širšieho autorského kolektívu. Každá kapitola má svojho autora.
Kniha obsahuje celkom 29 kapitol. Dve úvodné (Ježíšovská tradice a Synoptický problém), potom kapitoly venované samotným novozákonným knihám a nakoniec zasa dve kapitoly, tentokrát s názvami Dějiny kánonu a Textová kritika.
Časti venované jednotlivým knihám NZ sú písané podľa rovnakej osnovy (predstavenie knihy, literárna skladba, prostredie a dejinne okolnosti spisu, teologický zámer, nové perspektívy), čo dosť uľahčuje čítanie a aj hľadanie v texte.
Literatúra v češtine sa obmedzuje na novšie práce.
Ďalší diel zo Šalamového cyklu s názvom Kolymské poviedky, v poradí ako ich on sám plánoval vydať. Veľmi oceňujem tento vydavateľský počin GplusG. Dúfam, že sa čoskoro dočkám ďalšieho dielu.
Okrem poviedok podobným tým v prvých dvoch dieloch, sa časť venuje aj prepusteniu a ceste z Kolymy + jedna esej o umení (v nej napr. Šalamov dosť kritizuje Pasternakov román Doktor Živago).
Základná a zásadná monografia na túto tému. Šlo o udalosti v ktorých marxistická historiografia videla predobraz boja robotníkov proti útlaku. Napriek niekoľkým povinným ústupkom dobe (citácie z Marxa, Engelsa a Lenina) ide o kvalitnú historickú monografiu. Ratkoš sa v nej okrem dokumentov z archívov banských miest a starších prác (napr. diela Vilmosa Franknóia - rodáka z obce Mojmírovce, okres Nitra) opiera najmä o ním zostavené vydanie dokumentov k (Dokumenty k baníckemu povstaniu na Slovensku 1525 - 1526. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1957).
Autor v 1. kapitole (Socioekonomický obraz banských miest a politická kríza v Uhorsku začiatkom 16. storočia; s. 12-44.) spracováva dobu, ktorá predchádzala povstaniu (z politického a hospodárskeho hľadiska). V 2. kapitole (Začiatky reformácie a stredoveké banské mestá; s. 45-63) hodnotí postoj katolíckej cirkvi a začínajúcej reformácie k robotníkom. Tretia kapitola (Rozvoj baníckeho hnutia a spory patriciátu s Thurzovcami; s. 64-102.) sa venuje turbulentným vzťahom turzovsko-fuggerovskej spoločnosti a miest (spájala ich ich akurát nechuť vyplácať spravodlivé mzdy a v kritických chvíľach nutnosť čeliť ozbrojenej sile baníkov). Po troch, v podstate prípravných kapitolách, nasleduje štvrtá (Povstanie baníkov (1525 - 1526); s. 103-275.), ktorá tvorí jadro práce. Je rozdelená na šesť podkapitol (resp. podľa označenia autora - statí) a venuje sa vlastným ozbrojeným bojom, vytvoreniu baníckeho zväzu a dohre po neúspešnom obsadení a ústupe z Banskej Bystrice. Po nej nasleduje záver (Záver (hodnotiace zhrnutie); s. 261-275.) a dva exkurzy: prvý o počte robotníkov a ich mzdách v Banskej Štiavnici a druhý o národnostných pomeroch v banských mestách v tomto období.
O vysokej úrovné práce svedčí, že Ratkoš bol aj autor príslušnej kapitoly (Banícke povstanie) v Dejinách Slovenska I (Bratislava : Veda, 1986. s. 455-461.). Rovnako aj kapitola v knihe Slovenské dejiny I (Bratislava : LIC, 2008. s. 328-332.) sa (dosť výrazne) opiera o toto dielo.
Obsahuje dve vložené prílohy, na ktorých sú tabuľky počtu robotníkov a ich mzdy; + celkom 37 obrázkov.
Zaujímavé, že vyšla vo veľmi nízkom náklade (na pomery socializmu) - 700 ks, dobová cena 38,50 Kčs.
Táto patrológia je oproti iným (Samsour, Špirko, Pružinský, Drobner) odlišná v tom, že sa zaoberá výhradne grécky píšúcimi autormi. Čo vzhľadom na to, že väčšina dogmatických sporov a koncilov prebiehala na Východe, prináša isté koncentrovanie na práve týchto otcov. O latinskej patristickej literatúre plánoval autor (s. 17.) napísať samostatnú knihu, pokiaľ viem, tak k tomu už nedošlo.
Kniha je rozdelaná na 2 časti: prvá obsahuje úvod (o pojme patrológia, edíciach diel a základnej literatúre) a samostatné kapitoly pre gnostickú lieratúru, kresťanské apokryfy, Justína, Ireneja, Klementa Alexandrijského, Origenesa, Euzébia z Cézarey a Atanáza. Druhá časť: Bazil Veľký, Gregor Naziánsky, Gregor z Nyssy, Diodoros z Tarsu, Theodoros z Mopsuestie, Ján Zlatoústy, Synesios z Kyrény, Cyril Alexandrijský, Pseudo-Dionýzos, Maxim Vyznavač a Ján z Damašku.
Každá kapitola má uvedenú literatúru, kniha obsahuje prehľad českých patristických prekladov (nutné brať na vedomie, že kniha vyšlo v roku 1972) a prehľad nemeckej edície Bibliothek der Kirchenväter.
K väčšine kapitol obsahuje (niekedy dosť rozsiahle) ukážky z vybraného diela. Napr. pri Origenesovi je to Peri archon a Kata Kelsu.