Majto
komentáře u knih
Nehanebné neviniatko
Dominik Dán
Tak som skúsil aj druhú knihu tohoto autora a priznávam, že pomaly zháňam aj ďalšie diely tejto série.
Pri čítaní mi už tak nevadili interakcie postáv, ani popisy udalostí z predošlej knihy, no ešte stále mi tam niečo chýba. No už teraz som pomerne spokojný, ako ľahko ma autor vtiahne do svojho sveta. Podobne to mám aj s knihami H. Mankella.
V lese visí anděl
Samuel Bjørk (p)
Nepamätám si, ako som sa dostal k tejto knihe (resp. čo je príčinou jej kúpy, ako aj ďalších dvoch dielov série).
Po prečítaní som dospel k záveru, že sa síce čítala dobre a nejak extra mi tam väčšina vecí nevadila, no postupne som zmenil názor, asi aj pod dojmom prečítania Mankellovej Pátej ženy, ktorá je pre mňa vyšší level. Plusom boli krátke kapitoly a svižné tempo deja, nevadili dokonca ani vedľajšie linky a množstvo postáv. No zarazilo ma, okrem uponáhľaného záveru aj nedotiahnutie linky so sektou. V tomto mi to pripomenulo Hypnotizéra Larsa Keplera, ktorý sa tiež dobre čítal no prišiel mi ako zlepenec dvoch kníh.
Každopádne tvorbu Bjørka nezatracujem. Uvidím, čo so mnou podrobia ďalšie knihy. Veď aj v prípade Ingvara Johnsruda má viac bavili až nasledujúce tituly, o ktoré by som sa pripravil.
Popol všetkých zarovná
Dominik Dán
Po rokoch ignorovania tvorby tohoto autora som sa rozhodol zmeniť postoj a skúsiť jeho prvotinu.
Nebolo to úplne márne, no má to svoje limity a nedostatky. Podľa mnohých komentárov nižšie usudzujem, že časom opadali, tak asi vyskúšam ešte aj nasledujúci kus Nehanebné neviniatko a potom uvidím.
Hypnotizér
Lars Kepler
Dočítané a rozporuplné pocity, podobne ako mnohých prispievateľov predo mnou, ma napĺňajú mierou vrchovatou. Na jednej strane sa mi úvodná časť čítala samotná, bolo to pútavé a bavilo ma to, no potom prišiel zlom a začalo sa to všetko drviť na drobné úlomky a vo vzniknutom prachu som začal strácať súvislosti. Nebudem spomínať konkrétne veci, lebo ich asi lepšie vypísali mnohí predo mnou a s ich názormi sa stotožňujem (žiadne mená, je ich príliš veľa). Škoda, že to tak dopadlo, no neodradilo ma to od čítania ďalšej knihy z tejto autorskej dielne, i keď asi chvíľu ešte počkám a prečítam zopár iných kníh, kým sa tak stane.
Beštia
Dominik Dán
Tretí dotyk s tvorbou autora mal zatiaľ najväčší efekt. Hoci spočiatku som mal chuť prestať čítať, bo úvod bol akýsi ťažkopádny, no potom ma pokryla husia koža a za mierneho mrazenia v zátylku som sa ponoril do víru psychopatických vibrácií zločinca a jeho bezemotívneho sveta, kde platilo len ukojenie jeho vlastných potrieb za najvyšší zákon.
V konečnom dôsledku pre mňa zatiaľ najlepší výtvor autora.
Sova
Samuel Bjørk (p)
No, asi som sa po prečítaní prvej knihy tejto série nechal uniesť "nadmerným nadšením", bo tu som toho dostal ešte menej ako v prvej knihe. Dej a samotný zločin bol akýsi nemastný-neslaný, dialógy vyznievali ako hlúpy žart, alebo akoby ich tam dodatočne narýchlo niekto podopisoval a záver ma dorazil. Síce sa to všetko opäť dobre čítalo, no asi skôr preto, že to celé bolo tak jednoduchučké, že nebolo ani nad čím sa poriadne zamyslieť.
Asi rýchlo prečítam aj tretiu Clonu a pravdepodobne knihy pustím do obehu, bo ja asi nebudem cieľovka tohoto autora.
Společenstvo Prstenu
J. R. R. Tolkien
Sú to roky, odkedy som poprvýkrát narazil na mená Tolkien a Pán prsteňov, no až teraz som sa konečne odhodlal prečítať si knihy samotné (čítal som dávno rôzne útržky, no to sa nepočíta) a spúšťačom bolo počúvanie starých nahrávok brnenskej Insanie.
Škoda, že som knihu toľko ignoroval, verím, že v minulosti by som ju náležite ocenil oveľa viac, no ani dnes nemôžem povedať, že by nepotešila oko i fantáziu.
Magor a jeho doba
Marek Švehla
Na začiatok musím uviesť, že Jirousa a Plastic People... som vždy vnímal len ako súčasť histórie a nejak zvlášť som sa nimi nezaoberal. Áno, začiatkom 90s sme všetci "inak vnímajúci" žrali všetko, čo nesmrdelo mainstreamom, tak sme čítali Bondyho, Bukowského, Kerouaca, Beh ohňů je underground, a množstvo iných titulov i autorov, na ktorých si momentálne narýchlo nespomeniem. Mnohí sa vrhli aj na nahrávky starých androšských kapiel, no mňa viac ťahalo buď k drsnejším veciam, alebo alternatívnejším. Čiže, ak to mám povedať natvrdo, blížšie som mal k Chadimovi ako k Jirousovi.
To však nič nemení na tom, že som si čítanie tejto knihy nedokázal užiť. Množstvo informácii, svedectiev i obrazov doby... Vážne skvelé. Som rád, že som sa odhodlal k jej kúpe.
Egypťan Sinuhet: Patnáct knih ze života lékaře
Mika Waltari
Kniha, ktorú som čítal okolo 10ho roku života a vtedy vo mne utvrdila túžbu po poznaní histórie (spolu s Ohňom a mečom H. Sienkiewiča, či knihami V. Zamarovského a inými). Úplne som si ju užíval a v tej dobe sa mi ani nezdala nejak príliš obsiahla.
Neskôr ma zaujímala hudba kapely pomenovanej podľa autora, no jej názov a dojem, čo vo mne zanechala stále priebežne vyvierali z mojej pamäte.
Keď som ju konečne kúpil a začal čítať, nenaplnila moje očakávania. Stále to drhlo a trvalo mi takmer 10 mesiacov, kým som ju dočítal (z toho 8 mi trvalo prečítať prvú tretinu knihy), no nakoniec som to dal. A hoci z nej nie som unesený ako kedysi, nie je to úplne najhoršie, i keď má svoje muchy (myslím, že všetky už tu boli opakované niekoľko krát). Kým opustím tento svet, isto sa k nej ešte vrátim.
Oběť bez tváře
Stefan Ahnhem
Vyskúšal som ďalšieho autora a znovu dobrý dojem. Jeho prvotina nedosahuje síce ešte na zážitky spojené s čítaním Olsena či Larssona, no až na mnohými predomnou spomenuté nedostatky sa to čítalo dobre. Zlepšiť záver a vyvarovať sa absolútnych nelogičností a bude to fajn.
Hlava XXII
Joseph Heller
Túto knihu nedokážem posúdiť objektívne, bo sa stala sprievodcom môjho života podobne ako Svět podle Garpa či Dharmovi tuláci. Na tieto 3 knihy nedám dopustiť a môžem ich čítať stále a vždy ma znovu bavia a pohlcujú.
Dívka, která si hrála s ohněm
Stieg Larsson
Prvú tretinu knihy som myslel, že to oproti prvému dielu je strašná slabota, no potom dej chytil tempo a začal zrychľovať. Pred koncom som si myslel, že prvý diel prekonal, no rýchly záver mu ubral body a v konečnom dôsledku však skončil kúštik za ním. Ale aj tak stále veľmi kvalitné čítanie.
Spolčení hlupců
John Kennedy Toole
Čítal som ju opäť po 20-tich rokoch a opäť som sa príjemne pobavil. Absurdný dej plný absurdných postáv zažívajúcich absurdné situácie, množstvo vtipných popisov i dialógov. Čo viac si môže človek priať?
Matka noc
Kurt Vonnegut Jr.
Tretia Vonnegutova kniha na mňa urobila zatiaľ najlepší dojem. Sarkazmus a absurdita premiešané s realitou- pre mňa akási jeho verzia Hlavy XXII. Toto budem isto čítať ešte niekoľkokrát.
Král Krysa
James Clavell
Jedna z kníh, ku ktorým som sa dostal na vojenčine a zanechala vo mne stopu. Čítal som ju aj rok nato, keď som ju objavil v antikvariáte, no to už je tiež takmer 30 rokov dozadu. Možno som si ju teraz pri treťom kontakte neužíval tak ako kedysi, no stále je to kus dobrej práce a minimálne som sa donútil obzrieť aj po ďalších knihách autora.
Veža bláznov
Andrzej Sapkowski
Keď som v čase vydania túto knihu dostal do rúk, bolo to moje prvé stretnutie s tvorbou tohto autora. Zhltol som ju na jeden záťah a rochnil blahom aká je skvelá. Aj po rokoch a viacerých čítaniach má stále baví, hoci už z nej až tak neulietam ako "poprvé". Dnes je to na 85%
Dharmoví tuláci
Jack Kerouac
Opäť som po rokoch znovu kúpil moju knihu kníh a opäť som ju aj prečítal. Opäť som z nej uchvátený. Pri čítaní sa mi objavovali obrazy z čias môjho prvého kontaktu s ňou. Skladal som k sebe jednotlivé obrázky môjho života a snažil sa na ne pozerať dnešným pohľadom. V tých dobách som sa aj obtrel o budhizmus, hoci len čítaním kníh a čiastočnou zmenou môjho prístupu k životu.
Uvedomil som si, že aj ja som stretol svojho Japhyho v osobách dvoch kamošiek - sestier, ktoré ma vtedy vytiahli z putýk a odviedli má do hôr a lesov. Namiesto drania barových stoličiek som zrazu dral podrážky topánok na kamenistých chodníkoch a lesných cestách. Do barov a putýk už som sa potom nevrátil.
Mendelův trpaslík
Simon Mawer
Ďalší autor, ku ktorému som sa dostal náhodou pri čítaní komentárov tu na DK. Verný svojmu zvyku som rovno kúpil štyri jeho knihy a začal práve touto (mám rád chronológiu). Po prečítaní musím konštatovať, že hoci má kniha úplne neohúrila (genetika vážne nie je v mojom okruhu záujmov, no nevynechal som ani riadok), autorov štýl sa mi pozdáva. Možno mi trochu pripomína Johna Irvinga, cítim tam isté styčné prvky. Uvidím, čo zažijem pri ďalšom čítaní - jedno či ďalšej abo opäť raz niekedy tejto knihy.
Usměvavý muž
Henning Mankell
Áno, áno, áno. Kniha je v niečom zdĺhavá, autor sa dosť zaoberá vnútorným svetom hlavnej postavy aj detailami vyšetrovania a mŕtvolami to tu nekypí. Našťastie. Hlavnú chybičku krásy vidím paradoxne v akčnom závere. No aj tak som si čas trávený s touto knihou užil. S každou ďalšou knihou sa mi autorov štýl rozprávania páči stále viac.
Psi z Rigy
Henning Mankell
Môj druhý kontakt s tvorbou autora a musím povedať, že som sa vcelku fajn pobavil. Napísané veľmi dobrým štýlom, dej má svoje zvraty a nevadia mi ani rôzne nedostatky a nedokonalosti, čo tu spomínajú iní.
Aj kvôli tejto knihe som rád, že som sa po rokoch vrátil k čítaniu.
