Majto
komentáře u knih
Potichu
Jaroslav Rudiš
Treťou prečítanou knihou mal byť Grandhotel, no kúpil som túto a rovno som sa na ňu vrhol. Musím uznať, že tentoraz to bolo naozaj dobré čítanie a náležite som si ho užil. Páčilo sa mi ako si jednotlivé postavy prežívali svoje životy a pomaly sa nebadane začali dotýkať až sa nakoniec prekryli vo finálnej časti.
Už len kúsok chýba k dokonalosti.
Poslední dny punku
Gordan Nuhanović
No, ani neviem kam zaradiť toto rozsahom neveľké dielko. Miestami bolo zábavné, miestami naopak nudné. Skôr ako nejakej scény sa dej týkal úzkej komunity malomesta, páchla t neho frustrácia jednej generácie z vývoja spoločnosti ku konzumu a nacionalizmu, čo neobišlo ani ich komunitu... Tomu zodpovedala aj celková pochmúrna atmosféra románu.
Asi budem musieť niekedy knihu prečítať znova, aby som to celé pochytal
Beštia
Dominik Dán
Tretí dotyk s tvorbou autora mal zatiaľ najväčší efekt. Hoci spočiatku som mal chuť prestať čítať, bo úvod bol akýsi ťažkopádny, no potom ma pokryla husia koža a za mierneho mrazenia v zátylku som sa ponoril do víru psychopatických vibrácií zločinca a jeho bezemotívneho sveta, kde platilo len ukojenie jeho vlastných potrieb za najvyšší zákon.
V konečnom dôsledku pre mňa zatiaľ najlepší výtvor autora.
Sova
Samuel Bjørk (p)
No, asi som sa po prečítaní prvej knihy tejto série nechal uniesť "nadmerným nadšením", bo tu som toho dostal ešte menej ako v prvej knihe. Dej a samotný zločin bol akýsi nemastný-neslaný, dialógy vyznievali ako hlúpy žart, alebo akoby ich tam dodatočne narýchlo niekto podopisoval a záver ma dorazil. Síce sa to všetko opäť dobre čítalo, no asi skôr preto, že to celé bolo tak jednoduchučké, že nebolo ani nad čím sa poriadne zamyslieť.
Asi rýchlo prečítam aj tretiu Clonu a pravdepodobne knihy pustím do obehu, bo ja asi nebudem cieľovka tohoto autora.
Ukolébavka
Chuck Palahniuk
Ďaľšia výprava do cynického sveta Chucka Palahniuka. Ďaľší chaotický zážitok plný celej škály emócií, ktoré v človeku dokáže vyvolať autor svojím štýlom.
Mnohí sa tu v komentároch pýtajú, čo by si robil, keby si mal absolútnu moc? Neodpoviem, to si musí každý sám. Mne skôr prišlo na myseľ, že stačí chudákovi dať hociakú moc a hneď začne cítiť ako mu v žilách prúdi modrá krv.
Neznámý Kazachstán: kolébka jablek a hrob miliónů
Christopher Robbins
Tak toto teda bola jazda. Vietor svišťal vo vlasoch pieseň o dobách dávno minulých, no nezabudol ani na "súčasnosť" (vzhľadom k dobe vydania v úvodzovkách). Množstvo údajov, ktoré dokážu rozšíriť obzory o tejto krajine mierou viac než veľkou. A len tak mimochodom, mňa veľmi bavilo aj to politické pozadie, dokonca si neviem predstaviť komplexnejšiu formu knihy, ako je práve táto so všetkým čo obsahuje.
Diabol v zrkadle
Juraj Červenák
No. Síce je tu všetko to, čo aj v predošlých dieloch, čiže: napätie, humor, množstvo detailov z histórie, ale tentoraz ma to neuchvátilo až tak ako keď som knihu čítal v dobe vydania. Oproti iným knihám stále vysoký nadštandard, no v rámci série pre mňa zatiaľ najslabší kus.
Ztracený přístav
Tana French
Aj štvrtá kniha autorky mi ponúkla to, na čo som si zvykol a čo sa mi na jej tvorbe páči: podrobný psychologický rozbor postáv, ponurú, bezútešnú atmosféru a vcelku zaujímavý príbeh. No napriek tomu som nemal až taký pôžitok ako z predošlých dvoch kníh tejto série. No stále je to mierne nadpriemerná záležitosť.
Zrkadielko
Martin Jurík
Na moje veľké prekvapenie druhý diel Škoricovníka ma až tak veľmi neznechucoval a nedráždil ako jeho starší súrodenec. Naopak, vcelku som si ho užíval a občas som aj vyprskol od smiechu. Neviem, čo sa zmenilo, no spôsobilo to, že uvažujem o poobzeraní sa po treťom dieli.
Příběh Lobsanga Rampy
Lobsang Rampa (p)
Pokračovanie anabázy Lobsanga Rampu napísané vcelku dosť pútavo. Neviem, čo viac dodať. Ako v predošlých aj tu autor približuje východné videnie sveta a života západnému človeku formou "dobrodružného" príbehu. Je na každom, čo si z toho kto zoberie.
Sedem dní do pohrebu
Ján Rozner
Ťažký príbeh, už keď to človek berie ako príbeh samotný, nieto ešte ako popis reálnych udalostí. Má svoje chyby, ale aj perfektnú atmosféru bezútešnosti.
Zháňam ďalšie knihy.
Taťka je zase opilej
Dušan Čater
Zoberte hociktorú knihu Charlesa Bukowského a umiestnite jej dej na Balkán a primiešajte do toho riadnu dávku čierneho humoru a brutality Pulp Fiction a výsledok držíte v rukách v podobe tejto knihy, pri čítaní ktorej sa zabávate, pretože obe hlavné ingrediencie vám chutia. Ak nie, táto kniha nebola písaná pre vás.
S istými drobnými výhradami som si ju užil.
Erínye
Marek Krajewski
Piata kniha tohoto poľského autora preletela mojou nervovou sústavou a vcelku kde-tu rozvibrovala isté centrá a vcelku ma to bavilo. Po svojráznom vyšetrovateľovi Eberhardovi Mockovi vytiahol autor podobného svojráza Edwarda Popielskeho a opäť nás sprevádza predvojnovým svetom zločinu a nerestí. Mám kúpené aj pokračovanie a nebudem sa brániť nahliadnuť doň.
Tajný život stromov
Peter Wohlleben
Kniha, ktorá by v mojom detstve kraľovala knižnici. Množstvo informácií podaných zrozumiteľnou formou, ktorú by mohli vstrebať aj deti. Má to síce svoje chybičky, no tie isto vidia len staršie ročníky.
Súhlasím s názorom, že by sa mala stať súčasťou povinnej literatúry základných škôl. Žiaľ stále sme v menšine (myslím čitateľov kníh) a naši "vládni odborníci na všetko" majú očividne iné priority ako vzdelávanie...
O krok pozadu
Henning Mankell
Po predošlej vynikajúcej knihe, mala táto pre mňa isté rezervy, no stále je to nadštandardný kus a k dokonalosti jej naozaj veľa nechýba. Teším sa na ďalšie knihy tejto série. Ešte mi 2 chýbajú v zbierke, no nasledujúcu už vlastním.
Velká válka
Anton Myrer
Zvláštny román. Spočiatku som sa tešil z bohatstva obrazov, ktoré predo mnou rozprestieral, no postupne mi "úvodná" časť prišla stále viac ubíjajúca. Chvíľami som si už myslel, že o bojovom nasadení hlavných postáv sa ani nebude písať. Akčné scény po vylodení mi to síce plne vynahradili, no tá pachuť už zostala. Bojové scény boli vážne skvelo podané, normálne som z nich mal miestami 3D vízie.
Skúsim to prečítať znovu o nejaký čas a uvidím, aké dojmy prevládnu.
Ohnivé znamenie
Juraj Červenák
Ako teraz čítam všetky diely tejto série krátko po sebe, nadobúdam dojem, že majú stúpajúcu tendenciu. A to vo všetkých ohľadoch. Rastie miera brutality, pribúda humorných dialógov, zápletky sú trochu kombinovanejšie, no hlavne má stále viac uchvacuje množstvo detailov z vtedajších čias, takže častokrát čítam všetkými zmyslami. Dobré je veru takéto opakované čítanie po rokoch.
Na dosah ruky
Václav Erben
Ďalšia tradičná exnerovka za mnou a možno v tom je jej slabina. Je písaná veľmi pútavo a popisne, najmä opisy budov, miestností a pod. boli vyšperkované, no zápletka ma až tak nebrala. Áno, čítal som s chuťou, no neužíval som si to ako iné knihy tejto série.
Dharmoví tuláci
Jack Kerouac
Opäť som po rokoch znovu kúpil moju knihu kníh a opäť som ju aj prečítal. Opäť som z nej uchvátený. Pri čítaní sa mi objavovali obrazy z čias môjho prvého kontaktu s ňou. Skladal som k sebe jednotlivé obrázky môjho života a snažil sa na ne pozerať dnešným pohľadom. V tých dobách som sa aj obtrel o budhizmus, hoci len čítaním kníh a čiastočnou zmenou môjho prístupu k životu.
Uvedomil som si, že aj ja som stretol svojho Japhyho v osobách dvoch kamošiek - sestier, ktoré ma vtedy vytiahli z putýk a odviedli má do hôr a lesov. Namiesto drania barových stoličiek som zrazu dral podrážky topánok na kamenistých chodníkoch a lesných cestách. Do barov a putýk už som sa potom nevrátil.
A já pořád kdo to tluče
Radka Denemarková
Na prvý pokus veľmi náročné čítanie. Možno aj tým, že som nečítal naraz, ale pomedzi iné knihy. Tak mi potom unikala ťažká atmosféra diela a vždy mi chvíľu trvalo sa do toho dostať. Nabudúce budem múdrejší a vyhradím si čas na túto knihu, bo je napísaná zaujímavým štýlom. Je jasné, že skúsim aj nejaké ďalšie.
