martin_aston komentáře u knih
Celkom náročná, ale veľmi múdra kniha na tému investovania. Čítal som v origináli po anglicky, aj český preklad. Žiaľ, český preklad má nejaké chyby (jedna celkom zásadná, keď je preklad presne opak znenia v origináli - registroval som, pretože vďaka ekonomickému vzdelaniu mi to v češtine nedávalo zmysel).
Takže odporúčam, kto vie, nech číta v origináli.
Zaujímavý príspevok k téme vlka od ženy, ktorá im, napriek absencii odborného vzdelania v obore, zasvätila svoj život. V knihe zaujímavo popisuje svoje zážitky s vlkmi, ich spôsob života a fungovania, a vyvracia klasické vlčie mýty. Kniha je doplnená krásnymi fotografiami.
Hviezdička dole za občasné úlety do ezoteriky (ktorá autorka sama priznáva), a za kazateľský spôsob písania, keď má snahu prepájať spôsoby vlkov a ľudí (zvlášť kapitola o vlkoch a ženách bola ako z Príručky mladej feministky), znižuje to úroveň inak vynikajúcej knihy.
Čítané po česky, slovenské vydanie veľmi nevyšlo (možno už problémy medzičasom fixli...).
Po Draculovi ďalšia viktoriánska lahôdka, aj keď z iného súdka. Po Tolstého opisoch plytkosti ruskej šľachty vo Vojne a mieri zase opisy plytkosti anglickej šľachty. A v nich príbeh mladíka, ktorý svoje svedomie zamkol do trinástej komnaty, a postupne sa mení na obludu, aj keď navonok vyzerá zlobou nedotknutý.
Téma dobra a zla, spracovaná iným štýlom, ako o ňom pojednávajú ruskí spisovatelia. Kultúrne pre nás rozhodne bližšie (napriek tomu, že USA). Pre mňa opätovné potvrdenie, že mentálne patríme na západ, nie na východ (aj keď mnohí ľudia na Slovensku to pocitovo vnímajú inak).
Kniha sa mi veľmi páčila. Obsahovo hlboká, opisne krásna (aj keď v opisoch napr. na Tolstého Vojnu a mier podľa mňa nemá), občas hrejivo zábavná, s kopou myšlienok na reflexiu. Odporúčam k nej mať prečítanú 1. knihu
Biblie - Genesis, aspoň prvé 4 kapitoly. A ideálne aj prednášky profesora Jordana Pettersona na danú tému (stvorenie sveta, Kain a Ábel).
Čítal som po česky aj po slovensky. Český preklad je lepší, ale tentokrát naozaj iba o máličko. Slovenský preklad je tiež vynikajúci, ale väčšia jazyková bohatosť češtiny sa jednoducho prejavila.
Takže, milý spolučitateľ, ak chceš vedieť, či máš knihu čítať, odpoveď je: "Timšel!" Nebudeš sklamaný.
Knihu čítam (takmer) každý večer. Nachádza sa v nej veľa zaujímavých myšlienok múdrych ľudí skrze veky. Nie so všetkým súčasný čitateľ musí súhlasiť. Minimálne však dostane zaujímavý materiál na premýšľanie.
Mal som aj anglickú verziu, ale slovenský preklad je výrazne lepší (holt, z ruštiny sa lepšie a presnejšie prekladá do SK ako ENG).
Knihu mám a používam (takmer) každé ráno v angličtine. Preklad neviem posúdiť.
Kniha je fajn v tom, že na každý deň ponúka citát stoika "na prežutie". Čitateľ tak nie je zahltený naraz veľa podnetmi. Kniha je rozdelená na 3 disciplíny stoicizmu (vnímanie, jednanie, vôľa), s dodatočným delením podtém podľa mesiacov.
Ryan zároveň ku každému citátu pridáva moderné zamyslenie.
Vo vydaní z 1964. moje prvé stretnutie s Vojtechom Zamarovským. Naposledy počúvané ako audio na pokračovanie v rámci cyklu Parnas od RTVS (Slovenského rozhlasu konkrétne).
Ako zvyčajne, Zamarovský píše pútavo, zábavne, poučne, a v oveľa širšom zábere než o samotných divoch sveta. V kapitole o každom dive sa čitateľ dozvie veľa z histórie krajiny a jej zaujímavostiach či iných pamiatkach.
Ako píšu iní "spolučitatelia", odvrátená stránka Zamarovského písania je pohŕdanie kresťanstvom a kresťanmi, a komunistické ideologické vsuvky, pričom oboje ostalo aj v porevolučných vydaniach.
Aj napriek tomu, za mňa 5*, pretože lepšieho populárno-náučného sprievodcu antikou v česko-slovenskom priestore dodnes niet (vrátane prekladov západných autorov).
Na slovenské pomery výnimočná kniha o tom, ako žiť plnší život. Praktická a stručná, s odkazmi na zdroje pre záujemcov o hlbšie štúdium. Odporúčam.
Prvé tri diely boli vynikajúce. Dobré príbehy kombinované s poučením o vhodnom správaní.
Je prirodzené, že témy slušného správania nie sú nekonečné, a že sa raz vyčerpajú. A zaujímavé príbehy tiež. Štvrtá kniha je už len knihou menej kvalitných príbehov bez poučení, a podľa mňa aj bez nejakej väčšej pointy.
Ďeťom sa páči. Za mňa je to už len taký odvar prvých dielov, ďalši kniha tam, kde by tretí diel bol dôstojným zavŕšením trilógie. 4. diel naberá smer "Miška a jej malí pacienti", kde je to tiež opakovanie tej istej témy v rôznych obmenách do nemlátom.
Každopádne, autorovi patrí obrovská vďaka z prvé tri diely, ktoré sú vynikajúcim počinom a odporúčam ich všetkým deťom aj ich rodičom.
Horor bežne nie je moja šálka kávy, ale Draculu som sa hotoval čítať už dlhšie. A rozhodne som nebol sklamaný. Spôsob prerozprávania deja cez záznamy v denníkoch, či novinové články knihu necháva plynule odsýpať z pohľadu viacerých hrdinov. Atmosféra je hustá a plastická, naozaj ma pohltila. A k tomu celkom zábavné popisy Slovákov :).
Kniha je písaná štýlom 19. storočia (nemenná ušľachtilosť, statočnosť, atď. hrdinov, podobne ako v Sienkiewiczových knihách), ale to patrí k dobe vzniku knihy.
V deji všetko sedí, lícuje, nie sú tam nezmysly (akých je kopa napríklad v Diabol a temé vody).
Trochu mi kazilo dojem niekoľko hrubíc v texte, a tiež Nosferatu na prebale, keďže Dracula v knihe vyzerá úplne inak, ale to sú drobnosti
Summa summarum, odporúčam.
Na knihu som sa veľmi tešil. Skvelé kulisy (koloniálna exotika, loď obchodnej spoločnosti), dobrý motív s nadprirodzenom. Veď to musí byť pecka, no nie? No, nie. Ešte jedna dobrá vec je plán lode a zoznam postáv, pomáha to zorientovať sa.
Inak už to viac menej len nevyšlo. Prekombinovanosť viacerých častí zápletky ju robí viacnásobne nereálnou. V knihe je viac nedotiahnutých, nevysvetlených, nelogických a vzájomne si odporujúcich vecí. Postavy ploché, motívy ich konania nvysvetlené. Kniha nemá konzistentnú atmosféru, raz je to fajn, raz je to nuda. Kniha pôsobí, akoby autor hľadal, ako vtesnať veľký dej do čo namenej strán (a vlastne autor to na konci nepriamo priznáva), a okrem toho ju dosť odflákol.
Kniha by potrebovala prebrúsiť zápletku do reálnosti, vychytať všetky nezmysly, a buď tak o 200 strán viac, aby autor dokázal rozvinúť atmosféru, postavy, dej (nepočul som, že by niekto kritizoval Rowling za to, že jej knihy majú veľa strán), alebo výrazne zoštíhliť dej, aby kniha dávala zmysel (rovnako som nepočul, že by niekto kritizoval Christie za to, že jej knihy sú príliš krátke).
Za mňa asi posledné stretnutie s autorom.
Spojiť western, horné Uhorsko 19. storočia, ľudových zbojníkov, detektívku, honbu za pokladom a Prostonárodné slovenské povesti do jednej knihy? Áno, a funguje to perfektne!
Klobúk dole pre autorom, Zakliaty kláštor je skutočná lahôdka. Na začiatku western, v ktorom nechýbajú ani známe mená (bratia Earpovci, Divoký Bill Hickock), či zaujímavosti americkej občianskej vojny. Následne sa zápletka presúva na Slovensko, a priestor dostanú aj tie ostatné témy z prvého odstavca. A viac z deja už prezrádzať nebudem :).
Chcel by som len poznamenať, že tak, ako v detektívkach so Steinom a Barbaričom, či dobrodružstvách kapitána Báthoryho, aj tu opäť Juraj Červenák odvádza skvelú prácu v priblížení historického Slovenska moderným čitateľom.
Kniha je zároveň poctou Pavlovi Dobšinskému, nenásilne oboznamuje čitateľa s jeho životom a dielom (a ja som rovno pre decká (alebo pre seba?) objednal Prostonárodné slovenské rozprávky (ako sa povesti volajú v najnovšom vydaní).
K tomu, ako sme u Juraja Červenáka zvyknutí, budú hvízdať guľky, potečie nejaká tá krv, nejakí tí zlodusi sa poberú tam, odkiaľ niet návratu.
Na záver nemôžem nespomenúť vynikajúce ilustrácie Michala Ivana, ktoré dokresľujú atmosféru knihy. Hneď na prvej strane som sa cítil, akoby som mal 15 a čítal Stopy s ich skvelými ilustráciami. Nehovoriac o tom, že Michal Ivan si dal aj tú námahu, že historické budovy nakreslil podľa skutočnosti (drienčanský kostol, či jelšavský kaštieľ).
Summa summarum, kniha bola skutočne zážitok, za ktorý autorovi naozaj ďakujem.. Teším sa na ďalší diel :).
Čítavý román o ceste Alexandra Veľkého za dobytím sveta. Výborné opisy bitiek (konečne som lepšie porozumel, ako dokázala európska armáda dobyť Áziu (milovníci vojenskej histórie vedia, že pred rozšírením zbraní na pušný prach Aziati nevedeli dobyť Európu, a Európania Áziu - svetlými výnimkami boli Alexander a Džingischán), a spôsobu, akým velil armáde generál, ktorý išiel do boja na jej čele), ale rovnako ma zaujala menej výrazná, ale sledovateľná línia, ako sa z mladých gréckych bojovníkov plných ideálov postupne vplyvom neustáleho zabíjania a zisku nepredstaviteľného bohatstva stávajú obludy (parafrázujúc samotného Alexandra v knihe).
Opäť jedna z kníh, ktorá by si zaslúžila 6 hviezdičiek. Chytila, nepustila, prečítaná za jeden večer.
V bodovacom systéme 0-5 hviezdičiek sa nevyhnutne musia vyskytnúť knihy, ktoré by si zaslúžili hviezdičiek aspoň 6. Zelená míle je presne taká kniha.
Ďalšia kniha Sherlocka Holmesa. A ja som sa opäť neskutočne bavil. Raz tá hustá londýnska hmla, potom zase strašné (?) leto ("dokonca" 30° (ticho závidím také letné teploty), vždy super vykreslená atmosféra, super poviedky. A posledná, trošku iný žáner, ale opäť vynikajúca. A ja sa už teším na poslednú, 8. knihu série.
Začiatok bol fajn, potom sa mi kolesá začali zadrhávať. Zhruba v polovici som to vzdal. Kniha nie je rozhodne zlá. Je napísaná dobre. Ale mňa tá nikdy nekončiaca karikatúra úradníkov postupne prestala baviť. Možno niekedy v budúcnosti...
Vynikajúce. Andrej Žiarovský píše pre Postoj historické témy, a od ruskej invázie na Ukrajinu má s Lukášom Krivošíkom pravidelný podcast o vývoji diania na Ukrajine,
Teraz vydal knihu, a rovnako ako jeho články, je veľmi čítavá. Pútavým spôsobom približuje laikom vybrané udalosti histórie Ruska (v 20.st a.k.a ZSSR).
Najviac sa mi páčila kapitola o Černobylskej havárii. Síce asi jediná téma, ktorá nebola priamo vojenská, ale bolo vidieť, že autor je v jadrovej energetike "doma" a problematiku aj haváriu vysvetlil pre laika na jednotku.
Z knihy som prečítal poviedky a román, tie aj hodnotím. Korešpondencia, literárne rozbory, etc. sú mimo môj záber :).
Po Švantnerovi opäť jedno veľmi príjemné prekvapenie zo slovenskej "povinnej" literatúry. Vnímam ako veľké šťastie, že nás slovenčinár nenútil do povinnej literatúry, a tak ju teraz môžem čítať dobrovoľne a s pôžitkom, či už slovenskú, alebo svetovú.
Kniha je plná krásnych opisov, Drak či Ondrej Baláž to majú za 5 hviezdičiek, poviedky z mesta ma zaujali menej. Niekde medzi sú tie ostatné poviedky z dedinského či horskéhoh prostredia. Je citiť, že Chrobák pochádza z Hybe, jednak rozumie dynamike vzťahov na dedine, jednak v Drakovi opisuje prírodné reálie tak, že ich v pohode nájdete na mape (čo je rozdiel oproti Švantnerovej Neveste z hôľ, ktorá sa odohráva vo vymyslených reáliách).
Zároveň, Chrobák bol remeselne zručný spisovateľ, ktorý dokázal medzi jednotlivými poviedkami meniť spôsob písania, tok deja, opisy, atď. Nepísal cez rovnakú šablónu.
Kniha, ktorá obsahuje niekoľko pre život zásadných nugetov (pre tých, čo nemali radi zlatokopov, perál :)).
"Život väzňov v koncentračnom tábore dokazuje, že človek má možnosť zvoliť si svoje správanie".
"... človeku môžu vziať všetko okrem jednej veci: poslednej ľudskej slobody - zvoliť si svoj postoj za akýchkoľvek okolností, nech sa deje čokoľvek, zvoliť si svoju vlastnú cestu."
"... je to často práve takáto mimoriadne ťažká vonkajšia situácia, ktorá dáva človeku možnosť duchovne prerásť seba samého."
Z extrémneho laboratória ľudského správania - koncentračného tábora, nám Frankl priniesol dôležitý výsledok extrémnej prípadovej štúdie - nemusíme prijať rolu obete svojich okolností. Je na nás, ako sa rozhodneme s nimi vyrovnať a pracovať.
A to bolo pre mňa v čase, keď som túto knihu čítal prvýkrát (už to bude takých 15 rokov dozadu) obrovské zjavenie. Niežeby sme to všetci občas tak viac-menej implicitne nevnímali, či nežili. Ale, takto explicitne je to ako päsť do tváre. Núti to človeka premýšľať o spôsobe, akým žije svoj život. A ak to povie preživší väzeň z Osvienčimu, naozaj nikto z nás nemôže povedať, že "na papieri to síce znie dobre, ale v realite je to nepoužiteľné". Pretože táto pravda je vykovaná v tej najhoršej realite, akú môže človek zažiť.